Sociálny podnik a integračný podnik: Definícia a charakteristika

V súčasnosti sa sociálna ekonomika javí ako nová oblasť ekonomických aktivít, ktorá spája ekonomické a sociálne ciele. Registrovaný sociálny podnik predstavuje jeden z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku a jednu z foriem zamestnateľnosti osôb so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Definícia podnikania

Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené súčasne:

• Sústavnosť: Opakovanie činnosti, nemusí byť rovnakej intenzity.
• Samostatnosť: Právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik.
• Obchodné meno: Identifikačný znak podnikateľa voči tretím osobám.
• Vlastná zodpovednosť: Podnikateľ zodpovedá za činnosť svojho podniku a nesie podnikateľské riziko.
• Dosiahnutie zisku: Hlavný cieľ podnikateľskej činnosti. Zabezpečenie udržateľnosti podniku sa v trhovej ekonomike realizuje prostredníctvom dosahovania zisku.

Sociálny podnik a jeho registrácia

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.

Podľa zákona NR SR č. 112/2018 Z. z. je predovšetkým dôležité uistiť sa, či je forma sociálneho podnikania vhodná pre daný druh podnikania. Ako prvý krok je najvýhodnejšie skontaktovať sa s regionálnym centrom sociálnej ekonomiky a prediskutovať s nimi konkrétny návrh. Po predschválení registrovaného sociálneho podniku nasleduje zaregistrovanie podnikateľského subjektu (napr. s.r.o.).

O priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnej ekonomike sa konanie začína podaním žiadosti. Žiadosť musí byť písomná, obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. Prílohou žiadosti by mal byť základný dokument (ak žiadateľ nie je obchodná spoločnosť alebo družstvo), sídlo (ak ide o právnickú osobu) alebo miesto podnikania (ak ide o fyzickú osobu) na území iného členského štátu, projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku a doklady preukazujúce splnenie podmienok špecifikovaných v § 6 zákona. V súlade s § 7 ods. 2 zákona o sociálnej ekonomike môže byť prílohou k žiadosti aj osvedčenie podľa § 26 ods. 7 zákona. Ak je osvedčenie predložené spolu so žiadosťou, podmienka dôveryhodnosti žiadateľa sa považuje za splnenú, ak nie je preukázaný opak.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať požadované podmienky počas trvania platnosti štatútu. Každú zmenu je povinný oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR do 30 dní odo dňa, keď k zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný uvádzať označenie pri svojom obchodnom mene „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Lehota na oznámenie zmeny skutočnosti podľa § 7 ods.

Integračný sociálny podnik

"Integračný sociálny podnik predstavuje jeden z troch typov sociálnych podnikov, ktoré je možné zriadiť v súlade so zákonom o sociálnej ekonomike. Integračný sociálny podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb.

Podľa § 12 ods. 4 zákona o sociálnej ekonomike, ak v integračnom podniku počet zamestnávaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb klesne pod 30 % z dôvodu skončenia pracovného pomeru alebo z dôvodu zvýšenia počtu zamestnancov v nadväznosti na investíciu, podmienka podľa odseku 2 sa považuje za splnenú najviac počas šiestich mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru alebo odo dňa uplynutia lehoty.

V zmysle § 12 ods. 2 zákona o sociálnej ekonomike sa pozitívny sociálny vplyv meria percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb, pričom pozitívny sociálny vplyv sa považuje za dosiahnutý, ak integračný podnik zamestnáva z celkového počtu zamestnancov najmenej 30 % takýchto osôb v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, a to za určených podmienok.

Finančné aspekty a daňové úľavy

Podľa zákona č. 112/2018 Z. z., prevod peňažných prostriedkov vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani uplatnenou podľa § 30d ods. 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa. Z dôvodu samostatného sledovania týchto finančných prostriedkov je daňovník povinný zriadiť si osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania, previesť prostriedky. Pri zmeškaní tejto lehoty na prevod finančných prostriedkov daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie a daň z príjmov zaplatiť v lehote do konca 3.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prevedené finančné prostriedky vrátane úrokov pripísaných na osobitný účet v banke je daňovník povinný použiť na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do 5 rokov odo dňa ich pripísania na účet. 5-ročná lehota sa pri finančných prostriedkoch aj úrokoch počíta vždy od dátumu pripísania na účet. Pri nesplnení podmienky použitia finančných prostriedkov daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu uplatnil. V dodatočnom daňovom priznaní je povinný dodaniť tú časť úľavy na dani, ktorá zodpovedá sume, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku v zákonne stanovej lehote 5 rokov. Dodatočné daňové priznanie vrátane uhradenia dane je daňovník povinný podať do konca 3.

Daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani aj v prípade, že u neho dôjde k zrušeniu s likvidáciou, zrušeniu bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu, vráteniu štatútu RSP alebo k zrušeniu štatútu RSP.

Od 1. 1. V ustanovení § 30d ods. 6 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) sa vykonala v súvislosti s uvedenou zmenou legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia v podstate nemení. Ak dochádza k zlúčeniu alebo splynutiu dvoch alebo viacerých RSP, nedochádza k zániku nároku na uplatnenie úľavy na dani, ale podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa § 30d ods. 5, t. j.

Príklad použitia úľavy na dani

RSP previedol podľa § 30d ods. 5 ZDP úhrn úľavy na dani na samostatný bankový účet. Z týchto prostriedkov chce obstarať pozemok, na ktorom chce postaviť ďalšie pracovisko (dielne), obstarať automobil (používaný na rozvoz) a obstarať pozemok s budovou určenou na opravu (dielňa). Pri obstaraní tohto majetku chce uzatvoriť aj zmluvu o účelovom úvere na obstaranie majetku na 5 rokov s tým, že splátka úveru sa bude realizovať z účtu, kde previedol prostriedky z úľavy na dani. Je možné použiť takéto prostriedky na účte na splátky úveru použitého na obstaranie majetku? Je možné obstarať majetok aj prostredníctvom finančného prenájmu?

Podľa § 30d ods. 5 ZDP peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 30d ods. 4 vrátane úrokov z nich plynúcich sa môžu použiť iba na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Ak podmienka použitia prostriedkov na osobitnom účte do piatich rokov odo dňa ich vloženia na osobitný účet nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa § 30d ods. 1 ZDP v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil.

Ak pôjde o obstaranie napríklad motorového vozidla so vstupnou cenou vyššou ako 1 700 eur, pozemku alebo budovy, ktoré sa bez ohľadu na ich vstupnú cenu považujú za hmotný majetok, podmienka podľa § 30d ods. V ZDP nie je špecifikovaná podmienka podľa § 30d ods.

Ak v stanovenej lehote dôjde k obstaraniu hmotného majetku na úver a sociálny podnik ho následne spláca viac ako 5 rokov, podmienka § 30d ods. 5 ZDP je splnená v prípade splátok, ktoré budú zrealizované z osobitného účtu v banke najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na tento osobitný účet. Splátky realizované po tejto lehote nie sú použité v súlade s § 30d ods.

Podmienka je splnená aj v prípade obstarania majetku formou finančného lízingu, ak splátky budú zrealizované z osobitného účtu v banke najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na tento osobitný účet. ZDP v § 30d neurčuje podmienku prevodu vlastníctva majetku najneskôr do 5 rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke, t. j. pri financovaní obstarania majetku RSP formou splátok z pohľadu ZDP nerozhoduje typ zmluvy. Úhradu nákladov na obstaranie hmotného majetku z osobitného účtu podľa § 30d ods.

V § 30e ZDP sa vymedzuje uplatnenie dodatočného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície z daňového odpisu súvisiace s digitalizáciou a automatizáciou výrobných a logistických procesov.

Výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania

Analytička Slovak business agency (Národné podnikateľské centrum slúžiace na podporu podnikateľov) Chmelárová (2020) sa špecializuje na tému sociálneho podnikania. Sociálne podniky vníma ako dôležitého prispievateľa k sociálnej inklúzii, v podpore zamestnanosti a regionálneho, či miestneho rozvoja. Medzi motivácie pre registrovanie sociálnych podnikov vníma prístup k finančnej podpore.

Pre registrovanie sociálneho podniku je potrebné splniť všetky zákonom stanovené podmienky. Okrem všeobecných podmienok sú stanovené aj osobitné, ktoré vyplývajú z typu registrovaného sociálneho podniku. Všeobecný registrovaný sociálny podnik (§ 6). Rozdiel medzi jednotlivými druhmi sociálnych podnikov je v napĺňaní ich sociálneho vplyvu. V prípade integračného sociálneho vplyvu ide napr. Všeobecný registrovaný sociálny podnik ho napĺňa poskytovaním akejkoľvek spoločensky prospešnej služby. Zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. j) poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby podľa písmen a) až i).

Skúsenosti zakladateľov a dôvody založenia registrovaného sociálneho podniku

Medzi skúsenosti zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi patrí: konateľ spoločnosti, dlhoročná prax v sociálnej sfére, prechod z chránenej dielne. Z pohľadu motivácie pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov sa participanti zhodli na potrebe dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach, najmä v legislatíve, marketingu a manažmente.

Dôvody zakladať registrovaný podnik: pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu.

Limity a riziká

Registrované sociálne podniky čelia mnohým výzvam, ako to pri podnikaní býva. Medzi limity, ktoré participanti zaznamenali, patria: ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, nedostatok finančných prostriedkov, problém s priestormi výrobne, chýbajúce vybavenie a byrokracia.

Perspektívy a návrhy pre prax

Participanti vnímajú perspektívu registrovaných sociálnych podnikov pozitívne: uplatnenie a využitie ľudí, ktorí sú znevýhodnení pri uchádzaní sa o zamestnanie, zníženie nezamestnanosti, vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám.

Návrhy pre prax: menej byrokracie, nediskriminácia zdravých zamestnancov aj zamestnancov so zdravotným znevýhodnením.

Z pohľadu problémov a hlavných výziev sa medzi participantmi najčastejšie objavovalo spojenie prílišnej byrokracie, nedostatočne pohotovej reakcie zo strany regionálnych centier a finančná výpomoc.

Verejné obstarávanie a sociálne hľadiská

Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované integračné sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú štatút registrovaného sociálneho podniku (podľa druhu: integračný sociálny podnik), priznané postavenie chránenej dielne, chráneného pracoviska, chránených pracovných miest, t.j.

V prípade nadlimitných zákaziek je zákazka vyhradená pre sociálne podniky a iné favorizované subjekty, ak je v položke III. Podobne v prípade podlimitných zákaziek je zákazka vyhradená pre sociálne podniky a iné favorizované subjekty, ak je aj vo Výzve na predkladanie ponúk v časti III.

tags: #socialny #podnik #integracny #podnik #definicia