Neplatnosť skončenia pracovného pomeru a nevyplatené nemocenské: Komplexný prehľad

Skončenie pracovného pomeru je významný právny úkon, ktorý má dopad na zamestnanca aj zamestnávateľa. Ak sa zamestnanec domnieva, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, alebo mu nebolo vyplatené nemocenské, má možnosť brániť sa právnymi prostriedkami. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o problematike neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nevyplateného nemocenského, vrátane praktických rád a príkladov z praxe.

Zrážky zo mzdy: Kedy ich zamestnávateľ musí vykonať?

Zamestnávateľovi môže byť doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnanca spolu s úverovou zmluvou, ktorá obsahuje ustanovenie o zrážkach zo mzdy. Súčasná právna úprava neoprávňuje zamestnávateľa skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom (zamestnancom) a na základe toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo nie. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať a nemá možnosť s ňou nesúhlasiť. Ak by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. 29 Odo 1572/2006).

Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť. Práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva často "kameňom úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy a súdy ich vyhlasujú za neplatné z dôvodu rozporu s platnou právnou úpravou.

Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť existencii dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty boli doručené a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy

Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 131 ods. 3 Zákonníka práce je jej písomná forma. V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Súčasná právna úprava rozoznáva tzv. obyčajný elektronický podpis a tzv. kvalifikovaný elektronický podpis (pôvodne označovaný aj ako zaručený elektronický podpis), na ktorý odkazuje vyššie uvádzaný § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od tzv. obyčajného elektronického podpisu, kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis možno vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu, pričom na základe uvedeného spôsobu vyhotovenia je možné spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis vyhotovila. Ďalšou z podmienok vyhotovenia kvalifikovaného (zaručeného) elektronického podpisu je vydanie kvalifikovaného certifikátu na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču použitému na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu.

Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Avšak v prípade, ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu.

Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili (teda dohodu podpísali). Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme. Na spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je autorizovaný zamestnanec, keďže on - na rozdiel od zamestnávateľa - je zmluvnou stranou dohody.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.

Odstupné a odchodné pre starostu obce

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol/a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Pracovný pomer naďalej existoval, ale z dôvodu uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nebola zárobková činnosť v pracovnom pomere vykonávaná.

Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere (pracovné miesto matrikárky), dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. To znamená, že zamestnankyňa sa vráti späť do zamestnania, a po dohode so zamestnávateľom môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.

Čerpanie pol dňa dovolenky

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch.

Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani nehovorí, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme. V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce „….ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak“).

Inak by sa posudzovala situácia, ak by zamestnanec čerpal napr. polovicu zo svojho celoročného nároku, t.j. 10 dní dovolenky rozložených na 20 pol dní. Preto zastávam názor, že výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol (§ 111 ods.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Neplatnosť a jej aspekty

Náhrada straty času zamestnanca pri pracovnej ceste

Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť totožný s pracovným časom zamestnanca (čas trvania pracovnej cesty môže byť dlhší ako pracovný čas zamestnanca). Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 96b Zákonníka práce).

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Z ust. § 227 Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. To, či fyzická osoba má štatút žiaka/študenta, je rozhodujúci pohľad zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z.

Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto pravidla novela č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce ustanovila dve výnimky, na základe ktorých sa v pracovnoprávnej oblasti zaviedol nový inštitút tzv. "prezumpcia (fikcia) zachovania štatútu do 31. októbra". Táto fikcia platí pre:

• bývalý žiak strednej školy v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra.
• bývalý študent dennej formy vysokoškolského štúdia v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31. októbra.

Podľa Zákonníka práce musí ísť o osobu, ktorá „má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“. V Zákonníku práce sa použilo slovné spojenie "podľa osobitného predpisu", ale vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, toto spojenie má v kontexte EÚ nepochybne širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách. V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. sa vysoké školy delia na:

• verejné vysoké školy,
• súkromné vysoké školy,
• štátne vysoké školy,
• zahraničné vysoké školy (§ 49a) so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "členské štáty").

Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta študujúceho v zahraničí.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba. Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa. Zamestnávateľ nemá povinnosť preverovať, či druhý z rodičov si na to isté dieťa uplatňuje uvádzaný príspevok.

Otcovské a materské dávky

Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie, t.j. 28., 31. alebo 37. týždňa. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t.j. obdobie poskytovania materského v rozmedzí 28/31/37 týždňov sa skráti o obdobie poskytovania otcovského.

Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Otec dieťaťa pri uplatnení nároku na „otcovské“ vyplní časť A tejto žiadosti. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. To znamená, že nárok na otcovské možno priznať už po narodení dieťaťa a stráviť tak čas s dieťaťom tesne po jeho narodení, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie. Uvedené vyplýva z § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení: „Nárok na materské má otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia …

Neplatnosť výpovede: Dôvody a postup

Skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom, a to výpoveďou, môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec. Pri výpovedi na rozdiel od skončenia pracovného pomeru dohodou sa nevyžaduje na jeho skončenie súhlas oboch účastníkov, zamestnanca i zamestnávateľa. Platnosť výpovede je v zmysle ust. § 61 Zákonníka práce podmienená jej formou. Výpoveď musí byť písomná a súčasne doručená druhému účastníkovi. Legislatíva preferuje priame doručenie zo strany zamestnávateľa. Ide o kogentné ustanovenie Zákonníka práce.

Písomnosť sa považuje za doručenú aj vtedy, ak:

• zamestnanec výslovne odmietol prijatie písomnosti (V prípade, že tak urobí, platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola doručená. V zmysle rozhodnutia NS SR č. 22/1983, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne, nastanú účinky doručenia, hoci o tomto následku zamestnanec nebol pri doručovaní poučený.
• vrátením odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľná písomnosť za predpokladu, že zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím zmaril doručenie písomnosti. (Ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi svoju novú adresu a na pôvodne oznámenej adrese sa nezdržuje, svojím konaním tým zmaril možnosť doručenia písomnosti. Vzhľadom na to účinky doručenia nastanú dňom, kedy pošta vráti písomnosť ako nedoručiteľnú. V zmysle rozhodnutia NS SR č. 6 Cz 105/69).

Písomnosti, ktoré sú doručované poštou, musia byť doporučené, v prípade písomností zamestnávateľa navyše s poznámkou „do vlastných rúk“. Rovnako hovorí aj súdna prax (B 9/1985), pokiaľ zamestnávateľ doručuje písomnosti poštou, musí ich poslať ako doporučenú zásielku do vlastných rúk, ak túto zásielku prevzala iná osoba než zamestnanec, nebola tým splnená povinnosť zamestnávateľa doručiť túto písomnosť.

Zamestnávateľ je povinný ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, pri určitých výpovedných dôvodoch, splniť zákonnú povinnosť ponuky vhodnej práce. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 Zákonníka práce s výnimkou výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a v prípade, ak ide o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Stotožňujeme sa však s názorom, že uvedenú povinnosť zamestnávateľ nemá ani v prípade, keď dôvodom výpovede je zrušenie zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Stačí teda, ak zamestnávateľ pred uplatnením výpovede ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Táto ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný úväzok.

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (v prípade, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce) alebo písm. b) Zákonníka práce (zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách), patrí odstupné.

Skončenie pracovného pomeru dohodou

Z hľadiska formy sa na skončenie pracovného pomeru dohodou vyžaduje písomná forma, avšak ust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce nepostihuje sankciou neplatnosti jej nedodržanie.

Za platné skončenie pracovného pomeru dohodou sa považujú napríklad tieto situácie:

• zamestnanec so zamestnávateľom uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú spoločne podpísali.
• zamestnanec doručil zamestnávateľovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou k určenému dňu. Na druhý deň obdržal kópiu svojej žiadosti s podpisom riaditeľa a poznámkou, že súhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou.
• zamestnanec doručil zamestnávateľovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou k určenému dňu. Zamestnávateľ mu oznámil, že súhlasí so skončením pracovného pomeru, ale k inému dňu, ako žiadal zamestnanec. Vzhľadom na to, že ide o návrh na iný deň skončenia pracovného pomeru dohodou, sa musí k nemu zamestnanec vyjadriť, či s ním súhlasí.

Dôležité je, aby dohoda obsahovala dôvody skončenia pracovného pomeru, ak dôvodmi skončenia sú zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, organizačné zmeny alebo dlhodobá strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu uvedené v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce.

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Treba však konštatovať, že odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. V zmysle § 27 Zákonníka práce v prípade, že zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza vtedy, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu takto zrušovanej spoločnosti. Deje sa tak v prípade transformácie na inú formu spoločnosti (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným sa transformuje na akciovú spoločnosť, tzn. Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

Dôvody pre výpoveď zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

• A. Výpovedný dôvod v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce: Zrušenie zamestnávateľa nespôsobuje automaticky skončenie pracovného pomeru zamestnanca. Do dňa zrušenia zamestnávateľa je tento povinný skončiť pracovný pomer zamestnancov tak, aby ku dňu zrušenia zamestnávateľa uplynuli ich výpovedné doby. Na uvedené skončenie pracovného pomeru sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce „zákaz výpovede“. Zamestnávateľ v danom prípade nemá možnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Pri zrušení časti zamestnávateľa je oprávnený dať zamestnancovi výpoveď len v prípade, ak by mu nemohol ponúknuť inú vhodnú prácu, resp. ak by takúto prácu zamestnanec odmietol. V prípade, že sa premiestňuje celý zamestnávateľ alebo jeho časť, zamestnávateľ stráca možnosť plniť jednu zo svojich základných povinností, a to povinnosť zamestnávať zamestnanca na dohodnutom mieste výkonu práce.

• B. Výpovedný dôvod v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce: V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cz 49/68 je základnou podmienkou použiteľnosti výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce existencia príčin, ktoré viedli zamestnávateľa k rozhodnutiu o organizačných zmenách. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z tzv. organizačných dôvodov v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Až v prípade, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú preňho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu (za predchádzajúcu prípravu sa považujú krátkodobejšie zaškolenia, resp. rekvalifikačné kurzy, nie sústavná príprava na povolanie na strednej alebo vysokej škole), môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou z dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

• C. Výpovedný dôvod v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce: Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Pracovný pomer sa neskončí momentom doručenia výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. Dĺžka výpovednej doby je v zmysle § 62 ods. 2 Zákonníka práce najmenej jeden mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, je najmenej dva mesiace. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú.

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Ak zamestnávateľ nevyplatí odstupné včas, zamestnanec má nárok požadovať okrem zaplatenia odstupného aj úroky z omeškania, a to v zmysle ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnanec oprávnený podať sťažnosť na porušovanie ustanovení Zákonníka práce, iných pracovnoprávnych predpisov a kolektívnych zmlúv. Miestna príslušnosť orgánu inšpekcie práce je stanovená podľa sídla zamestnávateľa. Zamestnanec je oprávnený na miestne príslušnom orgáne Policajného zboru podať trestné oznámenie, t. j. v prípade, ak sa domnieva, že zamestnávateľ spáchal trestný čin, napr. nevyplatením mzdy. Trestné oznámenie sa podáva voči štatutárnemu orgánu právnickej osoby, príp. voči fyzickej osobe - podnikateľovi.

tags: #neplatnost #skoncenia #pracovneho #pomeru #a #nevyplatene