
Počas trvania pracovnoprávneho vzťahu môžu nastať situácie, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu v dohodnutom alebo určenom pracovnom čase z rôznych dôvodov. Zákonník práce definuje situácie a dôvody, kedy zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.
Vo všeobecnosti patrí zamestnancovi v pracovnom pomere náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, ak v čase, keď mal pracovať, nepracoval a preukázateľne splnil podmienky podľa Zákonníka práce. Zamestnanci pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na náhradu mzdy za ospravedlnenú neprítomnosť v práci.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Naopak, do mzdy sa nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním podľa § 118 Zákonníka práce.
Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, vrátane práce nadčas, vo sviatok alebo v noci. Ospravedlnená neprítomnosť v práci sa nepovažuje za odpracovaný čas, bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky.
Rozhodujúce obdobie je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, teda k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu a 1. októbru.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa vypočíta vydelením mzdy zamestnanca za rozhodujúce obdobie počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.
Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods.
Príklad 5: Zamestnanec bol preradený na prácu v prevádzke so 40-hodinovým týždenným pracovným časom na pracovné miesto zaradené do 3. stupňa náročnosti práce, pre ktorý je ustanovený minimálny hodinový mzdový nárok 2,7174 €. Zamestnanec v treťom štvrťroku odpracoval 512 hodín a dosiahol mzdu 1 382 €. Keďže priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený k 1. 10.
Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období.
Príklad 6: Zamestnanec vo vyúčtovaní mzdy za marec 2013 dostal odmenu za rok 2012 vo výške 1 000 €. Pri výpočte priemerného zárobku sa do dosiahnutej mzdy zahrnie iba pomerná časť odmeny. Keďže ide o odmenu za celý rok, pomernou časťou je 1/4, t. j. 250 €, a zahrnie sa do dosiahnutej mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku k 1. 4. 2013, 1. 7. 2013, 1. 10. 2013 a 1. 1. 2014.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Podmienky nároku na dovolenku sú ustanovené v § 100 až § 115 Zákonníka práce. V súlade s § 116 Zákonníka práce zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec nemá nárok na preplatenie nevyčerpaných prvých štyroch týždňov dovolenky, ktoré si nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Výnimkou je prípad, kedy zamestnanec ukončí pracovný pomer.
Poskytovanie mzdy a náhrady mzdy za sviatok ustanovuje § 122 Zákonníka práce. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu už mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Okrem vyššie uvedených situácií existujú aj ďalšie dôvody, pre ktoré môže zamestnanec nemôcť vykonávať prácu. Tieto dôvody sa delia na:
Osobné prekážky v práci sú také skutočnosti a príčiny, pri ktorých zamestnanec z osobných dôvodov prácu nevykonáva, napriek tomu, že podľa rozvrhu pracovného času by prácu vykonávať mal. Počas trvania osobných prekážok v práci zamestnanec nemá nárok na mzdu. Zákonník práce v § 141 ods. pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Neplatnosť a jej aspekty
Na účely poskytnutia náhrady mzdy za jeden deň pracovného voľna s náhradou mzdy sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.
Zamestnávateľ môže v súlade s § 141 ods.
Príklad 25: Zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť na 2. 9.
Podľa § 141 ods. 8 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv. Za čas účasti na štrajku zamestnancovi mzda ani náhrada mzdy nepatrí.
Podľa § 141 ods. počas prvých 10 kalendárnych dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 kalendárnych dní, má zamestnanec nárok na nemocenské dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Nárok na dávky má zamestnanec aj počas:
Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, zamestnávateľ môže podľa § 141a Zákonníka práce, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi za obdobie prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku.
V apríli NR SR schválila zákon č. 310/2006 Z. z., ktorý mení a dopĺňa viaceré zákony, najmä zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela nadobudla účinnosť 1. 8. 2006 (s výnimkou niektorých bodov). Cieľom novely bolo vyriešiť problémy spojené s rozdielmi pri priznávaní dôchodkov pred a po 1. 1. 2004.
V § 4 sa doplnil odsek 1 o písm. k), na základe ktorého sa za zamestnanca považuje aj riaditeľ štátneho podniku, ktorého vymenuje zakladateľ štátneho podniku na základe výberového konania. Nadväzne bol upravený aj § 7 ods. 1 písm. Riaditeľ štátneho podniku nebol zamestnancom štátneho podniku do 31. októbra 2003. Od 1. 8. 2006 už nebude okruh poistených osôb definovaný v dvoch právnych predpisoch.
Rozširuje sa okruh zamestnávateľov podliehajúcich povinnému garančnému poisteniu o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva fyzickú osobu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce budú mať z garančného poistenia zamestnávateľa z dôvodu jeho platobnej neschopnosti nárok na dávku garančného poistenia. Povinne garančne poistený je zamestnávateľ, právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere a družstvo, ak ako zamestnávateľ zamestnáva člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. S účinnosťou od 1. 8. 2006 je právnou skutočnosťou podmieňujúcou platobnú neschopnosť zamestnávateľa je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Od 1. 8. 2006 sa mení okruh fyzických osôb, ktoré podliehajú povinnému dôchodkovému poisteniu a za ktoré štát platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie. Osobný rozsah dôchodkového poistenia sa podľa novelizovaného § 15 ods. Ďalej je to podľa § 15 ods. 1 písm. b) - písm. Na základe prechodného ustanovenia § 293g fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31. 8. 2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. 8. 2006, ak takouto fyzickou osobou je od 1. 8.
S účinnosťou od 1. 8. Zamestnancovi pracujúcemu v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy, bol priznaný starobný dôchodok. Tento zamestnanec má aj po 1. 8. 2006 záujem byť zabezpečený dávkami nemocenského poistenia pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny. Rovnako to platí aj pre fyzické osoby, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Tento zamestnanec je povinne nemocensky poistený, je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, plynú mu nároky na nemocenské dávky z tohto poistenia. Od 1. 8. 2006 nárok na nemocenské dávky zaniká aj z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku podmieneného poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Nová právna úprava sa vzťahuje len na nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok po 31. 7. 2006. Na nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. 8. 2006 a vyplácajú sa aj po 31. 7. 2006, nezaniká nárok po 31. 7. 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podmieneného poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a to bez ohľadu na skutočnosť, či takýto dôchodok bol poberateľovi nemocenskej dávky priznaný pred 1. 8. 2006 alebo po 31. 7.
Podľa § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Z toho dôvodu, od 1. 8. 2006 pre nárok na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, novo ustanovuje, že do 270 dní nemocenského poistenia sa započítavajú len kalendárne dni dobrovoľného nemocenského poistenia a nezapočítavajú sa kalendárne dni nemocenského poistenia získané z výkonu činnosti zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO.
S účinnosťou od 1. 8. Pre nárok na materské sa s účinnosťou od 1. 8. 2006 posilňuje ochrana poistenkyne, ktorá do 2 rokov od posledného pôrodu dieťaťa porodí ďalšie dieťa a ktorej sa v tomto období prerušilo povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Posiľňuje sa aj ochrana iného poistenca, ktorý do 2 rokov od posledného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, prevezme do starostlivosti ďalšie dieťa, a v tomto období sa mu prerušilo povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj obdobie od 1. 7. 2005 do 31. 7. 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166, 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a povinné nemocenské poistenie SZČO z dôvodu nároku na rodičovský príspevok podľa zákona č. 280/2002 Z. z.
Po prijatí zmeny v zákone o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 8. 2006, sa poistencom do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské započíta aj obdobie od 1. 7. 2005 do 31. 7. Inštitút ochrannej lehoty zostal zachovaný.
Od 1. 8. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) podľa § 54 ods. 1 až 4 sa § 26 ods. 5 nepoužije, čo znamená, že dôvodom na prepočítavanie výšky DVZ nebude prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca.
tags: #neplatnosť #skončenia #nemocenského #nároku