Neplatnosť skončenia nemocenského nároku

Počas trvania pracovnoprávneho vzťahu môžu nastať situácie, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu v dohodnutom alebo určenom pracovnom čase z rôznych dôvodov. Zákonník práce definuje situácie a dôvody, kedy zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.

Náhrada mzdy a priemerný zárobok

Vo všeobecnosti patrí zamestnancovi v pracovnom pomere náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, ak v čase, keď mal pracovať, nepracoval a preukázateľne splnil podmienky podľa Zákonníka práce. Zamestnanci pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na náhradu mzdy za ospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Naopak, do mzdy sa nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním podľa § 118 Zákonníka práce.

Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, vrátane práce nadčas, vo sviatok alebo v noci. Ospravedlnená neprítomnosť v práci sa nepovažuje za odpracovaný čas, bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky.

Rozhodujúce obdobie je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, teda k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu a 1. októbru.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa vypočíta vydelením mzdy zamestnanca za rozhodujúce obdobie počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.

Príklady:

• Príklad 1: Zamestnanec s hodinovou mzdou 4,50 € a priemerným hodinovým zárobkom k 1. 7. 4,6000 € odpracoval v júli 176 hodín (mzda 792 € + 3 % prémia 23,76 €), jeden deň pre sviatok nepracoval (náhrada mzdy 36,80 €). V auguste odpracoval 88 hodín (mzda 396 € + 3 % prémia 11,88 €), 10 dní dovolenky (náhrada mzdy 368 €) a jeden deň sviatku (náhrada mzdy 36,80 €). V septembri odpracoval 184 hodín (vrátane 16 hodín nadčasu, mzda 828 € + 3 % prémia 24,84 €). Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 10. sa vypočíta… (výpočet chýba v zadaní).
• Príklad 2: Zamestnanec s mesačnou mzdou 720 € a priemerným hodinovým zárobkom k 1. 7. 4,1458 € odpracoval v júli 22 dní, jeden deň pre sviatok nepracoval. V auguste odpracoval 6 dní (mzda 219,13 €), čerpal 15 dní dovolenky (náhrada mzdy 497,50 €) a jeden deň pre sviatok nepracoval. V septembri odpracoval 21 dní. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 10. sa vypočíta… (výpočet chýba v zadaní).
• Príklad 3: Zamestnanec v druhom štvrťroku odpracoval 20 dní z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, za ktoré dosiahol mzdu 890 €. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely používaný v treťom štvrťroku sa určí ako pravdepodobný.
• Príklad 4: Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac je 21,74.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok podľa § 120 ods.

Príklad 5: Zamestnanec bol preradený na prácu v prevádzke so 40-hodinovým týždenným pracovným časom na pracovné miesto zaradené do 3. stupňa náročnosti práce, pre ktorý je ustanovený minimálny hodinový mzdový nárok 2,7174 €. Zamestnanec v treťom štvrťroku odpracoval 512 hodín a dosiahol mzdu 1 382 €. Keďže priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený k 1. 10.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období.

Príklad 6: Zamestnanec vo vyúčtovaní mzdy za marec 2013 dostal odmenu za rok 2012 vo výške 1 000 €. Pri výpočte priemerného zárobku sa do dosiahnutej mzdy zahrnie iba pomerná časť odmeny. Keďže ide o odmenu za celý rok, pomernou časťou je 1/4, t. j. 250 €, a zahrnie sa do dosiahnutej mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku k 1. 4. 2013, 1. 7. 2013, 1. 10. 2013 a 1. 1. 2014.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Dovolenka a náhrada mzdy

Podmienky nároku na dovolenku sú ustanovené v § 100 až § 115 Zákonníka práce. V súlade s § 116 Zákonníka práce zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Príklady:

• Príklad 7: Zamestnanec má dohodnutý pracovný čas 15 hodín týždenne, pričom dĺžka pracovnej zmeny je 3 hodiny denne.
• Príklad 8: Zamestnanec má určený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Jedným dňom dovolenky je doba v dĺžke 7,5 hodiny. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa vychádza z počtu pracovných hodín pripadajúcich na pracovný deň, v ktorom zamestnanec čerpá dovolenku.
• Príklad 9: Zamestnanec má nárok na základnú výmeru dovolenky. Má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, jeho pracovná zmena trvá 11,5 hodiny. V roku 2013 je jeho plánovaný fond pracovného času vrátane platených sviatkov 2 088 hodín v rámci 52 pracovných týždňov. Počet odpracovaných zmien podľa harmonogramu pripadajúcich na zamestnanca je 2 088 : 11,5 = 181,57 zmeny. Počet pracovných dní pripadajúcich priemerne na jeden týždeň dovolenky je 181,57 : 52 = 3,5 pracovného dňa. Počet dní, na ktoré vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku, je 181,57 x 4 týždne = 14 dní. Zamestnancovi vznikne nárok na 14 dní dovolenky, t. j.
• Príklad 10: Zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutý pružný pracovný čas tak, že pracuje 4 dni v týždni, pričom priemerná týždenná dĺžka pracovného času je 40 hodín. Dňom čerpania dovolenky je u zamestnanca 8 hodín, bez ohľadu na to, koľko hodín by v ten deň odpracoval.

Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec nemá nárok na preplatenie nevyčerpaných prvých štyroch týždňov dovolenky, ktoré si nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Výnimkou je prípad, kedy zamestnanec ukončí pracovný pomer.

Príklady:

• Príklad 11: Zamestnanec mal v roku 2012 nárok na 5 týždňov dovolenky. Dva týždne vyčerpal v roku 2012, jeden týždeň v roku 2013. 2 týždne nevyčerpanej dovolenky z roka 2012 - zamestnávateľ mu preplatí len tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, t. j.
• Príklad 12: Zamestnanec uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú od 1. 3. 2013. V júli čerpal 10 dní dovolenky a v auguste 10 dní. Jeho priemerný hodinový zárobok bol 5,6699 €. Zamestnávateľ mu za dovolenku vyplatil náhradu mzdy spolu vo výške 907,18 €. Zamestnanec skončil pracovný pomer 30. 11. 2013. Po prepočítaní dovolenky mu vznikol nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok vo výške 9/12 zo základnej výmery štyroch týždňov dovolenky, t. j. 15 dní.

Sviatky a náhrada mzdy

Poskytovanie mzdy a náhrady mzdy za sviatok ustanovuje § 122 Zákonníka práce. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu už mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.

Príklady:

• Príklad 13: Zamestnanec má hodinovú mzdu 3,50 €; 29. 8. pracoval 8 hodín. Jeho priemerný hodinový zárobok je 3,6901 €. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok na deň 30. náhradu mzdy za čerpanie náhradného voľna dňa 30. 8.
• Príklad 14: Vedúci zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnutú mesačnú mzdu 1 500 € s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak bude tento vedúci zamestnanec pracovať 29. 8.
• Príklad 15: Zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od utorka do soboty. Ak sviatky pripadnú na nedele a pondelky, zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok, lebo tieto dni nie sú jeho obvyklými pracovnými dňami.
• Príklad 16: Zamestnanec je odmeňovaný úkolovou mzdou. Dňa 29. 8. nepracoval preto, lebo v tento deň je sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a ktorý nepracoval, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, sa sviatok považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.
• Príklad 17: Dňa 29. 8. nepracoval, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Ostatné pracovné dni v mesiaci odpracoval.

Iné prekážky v práci

Okrem vyššie uvedených situácií existujú aj ďalšie dôvody, pre ktoré môže zamestnanec nemôcť vykonávať prácu. Tieto dôvody sa delia na:

• Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu (verejné funkcie, občianske povinnosti, iné úkony vo všeobecnom záujme).
• Zvyšovanie kvalifikácie.
• Osobné prekážky v práci.
• Prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Príklady:

• Príklad 18: Zamestnanec dostal predvolanie na vypočutie z polície. Na polícii strávil celý deň, o čom zamestnávateľovi predložil potvrdenie. Zamestnanec vykonal svoju občiansku povinnosť, ide teda o prekážku na strane zamestnanca z dôvodu všeobecného záujmu.
• Príklad 19: Zamestnanec daroval krv. Podľa § 140 ods.
• Príklad 20: Zamestnanec má ukončené úplné stredné vzdelanie. Pracuje ako účtovník. Svoju kvalifikáciu si chce zvýšiť formou externého štúdia na Ekonomickej univerzite v bakalárskom štúdiu a získať vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. O zvýšení kvalifikácie informoval zamestnávateľa. Keďže zvýšenie kvalifikácie je aj v záujme zamestnávateľa, dohodli sa, že zamestnávateľ mu umožní študovať, poskytne mu pracovné voľno s náhradou mzdy a zamestnanec po úspešnom skončení štúdia zotrvá v pracovnom pomere u zamestnávateľa 5 rokov.
• Príklad 21: Zamestnávateľ vyslal mzdovú účtovníčku na školenie k novelám zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie účtovníčky v súlade s potrebami zamestnávateľa aj zamestnanca. Výdavky na úhradu poplatku za školenie, úhradu cestovných náhrad hradí zamestnávateľ.

Osobné prekážky v práci sú také skutočnosti a príčiny, pri ktorých zamestnanec z osobných dôvodov prácu nevykonáva, napriek tomu, že podľa rozvrhu pracovného času by prácu vykonávať mal. Počas trvania osobných prekážok v práci zamestnanec nemá nárok na mzdu. Zákonník práce v § 141 ods. pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Neplatnosť a jej aspekty

Na účely poskytnutia náhrady mzdy za jeden deň pracovného voľna s náhradou mzdy sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.

Príklady:

• Príklad 22: Zamestnanec, ktorý má určený 40-hodinový týždenný pracovný čas, má pri siedmich dňoch v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení nárok na náhradu mzdy za: 7 x 8 = 56 hodín. Zamestnanec, ktorý má 38,75-hodinový týždenný pracovný čas, má nárok na náhradu mzdy za: 7 x 7,75 = 54,25 hodiny. Zamestnanec, ktorý má 37,50-hodinový týždenný pracovný čas, má nárok na náhradu mzdy za: 7 x 7,50 = 52,50 hodiny. Z takto určeného celkového rozsahu sa priebežne odpočítava toľko hodín, koľko hodín trvalo vyšetrenie alebo ošetrenie.
• Príklad 23: Zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od 6,00 hod. do 18,00 hod., vrátane 30-minútovej prestávky. Jeho priemerný týždenný pracovný čas je 40 hodín a priemerný hodinový zárobok 4,1025 €. Pri celodennom vyšetrení u lekára mu zamestnávateľ poskytne pracovné voľno 11,5 hod. a náhradu mzdy 47,18 €.
• Príklad 24: v období od 1. 1. do 30. 4., nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je v rozsahu 3/3 z ročného nároku, t. j. v období od 1. 5. do 31. 8., nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je v rozsahu 2/3 z ročného nároku, t. j. v období od 1. 9. do 31. 12., nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je v rozsahu 1/3 z ročného nároku, t. j.

Zamestnávateľ môže v súlade s § 141 ods.

Príklad 25: Zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť na 2. 9.

Podľa § 141 ods. 8 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv. Za čas účasti na štrajku zamestnancovi mzda ani náhrada mzdy nepatrí.

Podľa § 141 ods. počas prvých 10 kalendárnych dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 kalendárnych dní, má zamestnanec nárok na nemocenské dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

Nárok na dávky má zamestnanec aj počas:

• materskej dovolenky (materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z.)
• rodičovskej dovolenky (rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z.)
• karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov (ošetrovné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. - maximálne 10 kalendárnych dní).

Prerušenie výkonu práce

Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, zamestnávateľ môže podľa § 141a Zákonníka práce, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi za obdobie prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy najmenej v sume 60 % jeho priemerného zárobku.

Zmeny v sociálnom poistení od 1.8.2006

V apríli NR SR schválila zákon č. 310/2006 Z. z., ktorý mení a dopĺňa viaceré zákony, najmä zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela nadobudla účinnosť 1. 8. 2006 (s výnimkou niektorých bodov). Cieľom novely bolo vyriešiť problémy spojené s rozdielmi pri priznávaní dôchodkov pred a po 1. 1. 2004.

Definícia zamestnanca

V § 4 sa doplnil odsek 1 o písm. k), na základe ktorého sa za zamestnanca považuje aj riaditeľ štátneho podniku, ktorého vymenuje zakladateľ štátneho podniku na základe výberového konania. Nadväzne bol upravený aj § 7 ods. 1 písm. Riaditeľ štátneho podniku nebol zamestnancom štátneho podniku do 31. októbra 2003. Od 1. 8. 2006 už nebude okruh poistených osôb definovaný v dvoch právnych predpisoch.

Garančné poistenie

Rozširuje sa okruh zamestnávateľov podliehajúcich povinnému garančnému poisteniu o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva fyzickú osobu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce budú mať z garančného poistenia zamestnávateľa z dôvodu jeho platobnej neschopnosti nárok na dávku garančného poistenia. Povinne garančne poistený je zamestnávateľ, právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere a družstvo, ak ako zamestnávateľ zamestnáva člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. S účinnosťou od 1. 8. 2006 je právnou skutočnosťou podmieňujúcou platobnú neschopnosť zamestnávateľa je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Príklady:

• Zamestnávateľ, spoločnosť XX, s. r. Zamestnávateľ má povinnosť platiť mu úrazové poistenie a od 1. 8. 2006 aj garančné poistenie, pretože je podľa § 7 ods.
• Tento zamestnávateľ - SZČO, má povinnosť platiť študentovi úrazové poistenie a od 1. 8. 2006 aj garančné poistenie, pretože je podľa § 7 ods.
• Zamestnanec vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce. Do 31. 7. Zamestnávateľ je povinný platiť poistné na úrazové poistenie v sume 0,8 % z odmeny. Od 1. 8. Zamestnávateľ je povinný platiť poistné na úrazové poistenie v sume 0,8 % z odmeny ale aj 0,25 % z odmeny na garančné poistenie.

Dôchodkové poistenie

Od 1. 8. 2006 sa mení okruh fyzických osôb, ktoré podliehajú povinnému dôchodkovému poisteniu a za ktoré štát platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie. Osobný rozsah dôchodkového poistenia sa podľa novelizovaného § 15 ods. Ďalej je to podľa § 15 ods. 1 písm. b) - písm. Na základe prechodného ustanovenia § 293g fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31. 8. 2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. 8. 2006, ak takouto fyzickou osobou je od 1. 8.

Nemocenské poistenie

S účinnosťou od 1. 8. Zamestnancovi pracujúcemu v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy, bol priznaný starobný dôchodok. Tento zamestnanec má aj po 1. 8. 2006 záujem byť zabezpečený dávkami nemocenského poistenia pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny. Rovnako to platí aj pre fyzické osoby, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Tento zamestnanec je povinne nemocensky poistený, je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, plynú mu nároky na nemocenské dávky z tohto poistenia. Od 1. 8. 2006 nárok na nemocenské dávky zaniká aj z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku podmieneného poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Nová právna úprava sa vzťahuje len na nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok po 31. 7. 2006. Na nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. 8. 2006 a vyplácajú sa aj po 31. 7. 2006, nezaniká nárok po 31. 7. 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podmieneného poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a to bez ohľadu na skutočnosť, či takýto dôchodok bol poberateľovi nemocenskej dávky priznaný pred 1. 8. 2006 alebo po 31. 7.

Príklady:

• Zamestnancovi, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý pracuje u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu, vznikne 1. 11. 2006 dočasná pracovná neschopnosť, ktorá potrvá do 20. 11. Tento zamestnanec má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za 10 kalendárnych dní, od 1. 11. 2006 do 10. 11. 2006 v zmysle zákona o náhrade príjmu pri dočasnej PN. Od 11. 11. 2006 mu nárok na nemocenské nevzniká, pretože mu v zmysle novely zákona o SP dňa 31. 7.
• Zamestnancovi, poberateľovi starobného dôchodku vznikla 2. 7. Tento zamestnanec má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za 10 kalendárnych dní v zmysle zákona o náhrade príjmu pri dočasnej PN. Od 12. 7. 2006 mu vzniká aj nárok na nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 293 i ods.

Podľa § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Z toho dôvodu, od 1. 8. 2006 pre nárok na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, novo ustanovuje, že do 270 dní nemocenského poistenia sa započítavajú len kalendárne dni dobrovoľného nemocenského poistenia a nezapočítavajú sa kalendárne dni nemocenského poistenia získané z výkonu činnosti zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO.

S účinnosťou od 1. 8. Pre nárok na materské sa s účinnosťou od 1. 8. 2006 posilňuje ochrana poistenkyne, ktorá do 2 rokov od posledného pôrodu dieťaťa porodí ďalšie dieťa a ktorej sa v tomto období prerušilo povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Posiľňuje sa aj ochrana iného poistenca, ktorý do 2 rokov od posledného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, prevezme do starostlivosti ďalšie dieťa, a v tomto období sa mu prerušilo povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj obdobie od 1. 7. 2005 do 31. 7. 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166, 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a povinné nemocenské poistenie SZČO z dôvodu nároku na rodičovský príspevok podľa zákona č. 280/2002 Z. z.

Po prijatí zmeny v zákone o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 8. 2006, sa poistencom do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské započíta aj obdobie od 1. 7. 2005 do 31. 7. Inštitút ochrannej lehoty zostal zachovaný.

Denný vymeriavací základ

Od 1. 8. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) podľa § 54 ods. 1 až 4 sa § 26 ods. 5 nepoužije, čo znamená, že dôvodom na prepočítavanie výšky DVZ nebude prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca.

tags: #neplatnosť #skončenia #nemocenského #nároku