Diskusný príspevok: Porovnanie, charakteristika a využitie v rôznych kontextoch

Diskusný príspevok je špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý sa vyznačuje hybridnou povahou. Kombinuje v sebe prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup, pričom kladie dôraz na argumentáciu. V niektorých častiach príspevku však môžu prevládať aj úvahové prvky.

Charakteristické znaky diskusného príspevku

Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny ráz. Autor, hoci je subjektívny (používa 1. osobu sg., prípadne 1. osobu pl., ak hovorí za skupinu s jej poverením), hodnotí určitý problém alebo jav. Pri tom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Autor objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré je podložené rozumnými argumentmi. Cieľom autora je presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní sa využíva citácia, štúdium materiálov a argumenty podložené odbornou literatúrou.

Jazyková stránka diskusného príspevku

Keďže ide o útvar rečníckeho štýlu, využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety. Je to preto, že adresátom je skupina poslucháčov a text je prednášaný ústne. Poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť. Dôležitý je princíp zdvorilosti. Autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov. Vyhýba sa nespisovným a vulgárnym slovám a neznevažuje názory, činy ani vlastnosti iných.

Štruktúra diskusného príspevku

Diskusný príspevok má zvyčajne nasledujúcu štruktúru:

1. Oslovenie - rešpektuje princíp zdvorilosti.
2. Nadviazanie na tému, prípadne na predchádzajúceho diskutujúceho. Vo vedeckom diskusnom príspevku táto časť môže absentovať, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a majú možnosť pripraviť si svoje príspevky.
3. Jadro - vyjadrenie vlastného názoru na daný problém, podložené argumentmi a dôkazmi.
4. Záverečná časť - napríklad poďakovanie za slovo ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Diskusný príspevok v spoločensko-politickej a pracovnej komunikácii

V spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sfére je diskusný príspevok oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok. Diskutérovi stačí vyjadriť svoju mienku o prerokovanej veci, nesúhlas alebo súhlas. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napríklad citovaním právnickej alebo odbornej literatúry). Môže hovoriť o svojich dojmoch a pozorovaniach. Ak však upozorňuje na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Dôležité je, aby diskutujúci dodržal program schôdze a diskutoval len o tom, čo je na programe. Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, čo sa prejavuje používaním slovesa v 1. osobe singuláru (ja si myslím, ja sa domnievam…). Ak hovoríme o skupine ľudí, musíme mať od nich poverenie.

Prečítajte si tiež: Tipy na diskusné príspevky

Diskusný príspevok verzus iné žánre

Pre lepšie pochopenie charakteru diskusného príspevku je vhodné porovnať ho s inými žánrami:

Diskusný príspevok verzus výklad

Výklad je spolu s úvahou základným útvarom výkladového slohového postupu. Jeho hlavnou funkciou je sprístupniť neznáme fakty a súvislosti, objektívne vysvetliť neznáme skutočnosti a poučiť - rozšíriť vedecké poznatky. Je určený všeobecnému prijímateľovi. Vyjadruje kauzálne vzťahy medzi predmetmi alebo javmi - osvetľuje príčiny a dôsledky. Súčasťou býva aj opisný slohový postup.

Na rozdiel od diskusného príspevku, výklad sa vyznačuje vysokým stupňom zovretosti (kohéznosti textu). Pri jeho tvorbe sa postupuje podľa striktnej logickej postupnosti. Využívajú sa princípy a postupy logického myslenia. Dodržuje sa zvolený kompozičný postup a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Je to typický argumentačný text - autor sa snaží poučiť adresáta a potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení. Snaží sa ho presvedčiť prostredníctvom objasňovania a dokazovania tvrdení. Jazyk výkladu je vecný a neutrálny, využívajú sa štylistické prostriedky a lexika náučného štýlu, pojmové slová (bez citového príznaku), termíny (odborné vyjadrovanie aj internacionalizmy), bibliografické údaje, skratky, vsuvky, citácie. Modalita vety nie je pestrá - vety sú len oznamovacie. Veta je dlhá a prepracovaná, často sa vyskytuje zložené súvetie. Skladba každej vety, najmä zloženého súvetia, musí byť dôkladne premyslená, aby bol text presný, jasný a zrozumiteľný. Nemali by sa v ňom vyskytovať dvojznačnosti, skreslenia alebo iné nejasnosti, ktoré by mohli viesť k nesprávnemu pochopeniu textu. Vyjadrovanie je neosobné, používa sa trpný rod, 3. osoba singuláru, polovetné konštrukcie s príčastím, autorský plurál (1. os. pl.). Využívajú sa zátvorky, pomlčky, tabuľky. Text výkladu má odborný ráz a vyžaduje len spisovnú formu jazyka.

Diskusný príspevok verzus interpretácia textu

Interpretácia textu ako žáner predstavuje výklad zmyslu textu. Je to druh výkladu textu, ktorý okrem analýzy zahŕňa aj hodnotenie - postoje. Je to subjektívny slohový útvar, v ktorom autor subjektívne posudzuje napríklad literárne dielo a vytvára si o ňom vlastnú mienku (neraz porozumie textu úplne inak, ako to predpokladal spisovateľ). Autor si pred písaním starostlivo a kriticky prečíta text (napríklad literárne dielo), ktorý má byť interpretovaný. Pri práci používa aj sekundárnu literatúru, zohľadňuje kontexty diela: spoločensko-historický, estetický, literárny a autorský.

Interpretácia je útvar výkladového slohového postupu, preto sa dodržiava kompozícia výkladu (úvod, jadro, záver) a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Dbá sa na prehľadnú výstavbu každého odseku. Vyjadrovanie by malo byť jasné a zreteľné. Každé tvrdenie treba zdôvodniť argumentmi a podložiť dôkazmi. Využíva sa nielen analýza, ale aj hodnotenie - veľmi dôležitý je autorov subjektívny pohľad na dielo. Autor analyzuje, hodnotí a vysvetľuje tematické kategórie: motívy, kompozičné postupy, čas, priestor, dej, výstavbu postáv, zvraty deja, lyrický subjekt a podobne. Rozoberá jazykovo-štylistické prostriedky všetkých rovín (umelecké jazykové prostriedky, lexikálne prostriedky, syntaktické prostriedky a podobne) a hodnotí ich funkciu v diele. Pri školskej interpretácii nie je priestor detailne sa sústrediť na všetky zložky diela, preto sa autor zameriava viac na jednu zložku.

Prečítajte si tiež: Kľúčové aspekty interview a diskusného príspevku

Diskusný príspevok verzus úvaha

Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska.

Na rozdiel od výkladu, v úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami. Využívajú sa slová s citovým zafarbením, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaujímavo utvorené slová, hodnotiace častice, ba aj citoslovcia. Spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti, taktiež sa využívajú básnické prostriedky: Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď. Rozvažovacia otázka: naznačuje myšlienkový postup autora. Básnická otázka: utvára miesto pre polemiku, nenasleduje po nej odpoveď. Zvolacie vety: umocňujú expresivitu.

Diskusný príspevok verzus slávnostný prejav

Cieľom slávnostného prejavu je zhodnotenie významu nejakej významnej udalosti, akcie, príležitosti. Svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle. Slávnostné prejavy sa členia na verejné (slávnostné - jubilejné, spomienkové, gratulačné / rámcové - privítací, otvárací, záverový, pozdravný) a rodinné (prejavy na sobášoch, pohreboch, pri výročiach, pri uvítaní novorodeniatok a pod.).

Na rozdiel od diskusného príspevku, slávnostný prejav docieli slávnostnú atmosféru používaním zvolacích viet, rečníckych otázok, citátov, metafor, synoným, prirovnaní. V kompozícií jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné, konkrétne a zrozumiteľné. - členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver), pestrá modalita viet vo vyjadrovaní,- parafrázovanie a citovanie, využitie okrídlených výrazov, exempiel, aforizmov, bonmotov ap.,- originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť.

Diskusný príspevok verzus interview

Interview je žáner, ktorý sprostredkúva informáciu o fakte, ktorým je istá udalosť alebo istý jav a zároveň sprostredkúva informáciu o osobe, ktorá na základe otázok o daných udalostiach a javoch vypovedá. Interview je realizované rozpravou: pri ktorom obidvaja účastníci komunikačného aktu vystupujú ako rovnocenní partneri, t. j. Po jazykovej stránke je interview príťažlivým žánrom, pretože umožňuje spájanie dvoch komunikantov s potenciálne odlišným vzťahom ku komunikovanej realite a navyše s vlastným personálnym štýlom a s vlastným idiolektom. Interview svojím charakterom zabezpečuje informačnú nasýtenosť i akttuálnosť.

Prečítajte si tiež: Kľúčové rozdiely

Na rozdiel od diskusného príspevku, interview je dialóg medzi dvoma stranami a má formu otázok a odpovedí. Diskusný príspevok je monologický prejav, hoci nadväzuje na predchádzajúce príspevky a reaguje na ne.

Rečnícky štýl a jeho žánre

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Rečnícky štýl je jeden z najstarších štýlov (už v antickom Grécku). Je blízky k hovorovému, ale aj náučnému štýlu alebo publicistickému štýlu. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku (tempo, rytmus, melódia textu). Medzi žánre rečníckeho štýlu patria persuazívne (politická reč, súdna reč, kázeň), náučné (prednáška, referát, koreferát, diskusný príspevok) a príležitostné (príhovory, prejavy).

História rečníctva

Prvé rečnícke prejavy vznikli v 6. storočí pred našim letopočtom v starovekom Grécku. Rečníctvo sa spolu s drámou, hudbou, sochárstvom a staviteľstvom považovalo za umenie. Gréci považovali rečníctvo ako prostriedok presviedčania, pretože podľa demokratických ústav gréckych mestských štátov mal občan právo obhajovať sa pred súdom, alebo prejavovať svoj názor pres ľudovým zhromaždením. V 5. storočí pre našim letopočtom začala na rečnícku prax pôsobiť rečnícka náuka.

• PLATÓN - vyžadovali od rečníka zodpovednosť a morálku, bezúhonnosť.
• DEMOSTENES - najslávnejší grécky rečník.

V stredoveku zanikla antická súdna a politická reč. Rečníctvo sa rozvíjalo v náboženských žánroch, rétorika sa vyučovala na univerzitách. Vznikli nové rečnícke žánre: výklady biblických textov, postily (kázne). V období renesancie dochádza k znovuzrodeniu rétoriky, dbalo sa na kultivovaný jazykový prejav, žiakov učili písať a rečniť.

Rétorika na Slovensku

Do 18. storočia na našom území bola latinčina jazykom vzdelancov. Slovenské rečníctvo získalo národnú platformu, na ktorej sa mohlo rozvíjať už po vzniku 1. Československej republiky. So vznikom spolkov vznikali správy o činnosti, diskusné príspevky, otváracie prejavy… Toto sú počiatky rečníctva na Slovensku. Vďaka zvoleniu Ľ. Štúra za poslanca uhorského smeru máme v slovenských rečníckych pamiatkach aj politické reči a parlamentné prejavy.

Agitačné žánre

Sú to argumentačno-presviedčacie prejavy. Ich cieľom je vyjadriť názory, ovplyvniť názory, alebo konanie prijímateľa, získať publikum a presvedčiť o správnosti. Medzi agitačné žánre patrí súdna reč (reč obhajoby alebo obžaloby), ktorá je jazykovým prejavom verejnej oficiálnej komunikácie, založená na presviedčaní a argumentácii. Ďalej sem patrí predvolebný a parlamentný prejav.

Informačné prejavy

Nemajú vopred stanovenú formu. Súhrn diskusných príspevkov na rokovaní sa nazýva diskusia, ktorá musí byť vždy riadená vedúcim. Medzi informačné prejavy patrí aj interview a príležitostný prejav.

tags: #diskusny #prispevok #porovnanie