Rozdiel medzi interview, diskusným príspevkom a príležitostným prejavom

Tento článok sa zameriava na rozlíšenie troch odlišných foriem komunikácie: interview (rozhovor), diskusný príspevok a príležitostný prejav. Každá z týchto foriem má svoje špecifické charakteristiky, účel a štýl, ktoré ich odlišujú.

Interview (rozhovor)

Interview, alebo spravodajský rozhovor, je dialogizovaná správa, ktorá patrí medzi spravodajské útvary publicistického štýlu. Ide o druh správy, ktorá formou dialógu predstavuje nejakú osobnosť spoločenského života. Hoci sa interview vedie formou rozhovoru, nejde o záznam prirodzeného rozhovoru. Otázky sú kladené tak, aby sa adresát dozvedel čo najviac informácií. K etike seriózneho publicistu patrí, aby dal definitívnu podobu interview autorizovať (potvrdiť pravdivosť záznamu osobou, s ktorou rozhovor robil). V interview prevláda informačný slohový postup a autorským zámerom je podať dialogizovanou formou nové informácie.

Znaky interview:

  • Spravodajský žáner
  • Forma dialógu
  • Informačný slohový postup

Forma interview:

  • Titulok: Často to býva myšlienka z rozhovoru.
  • Podtitulok: Má najmä informovať, prináša meno osobnosti, často dôvod, prečo sa rozhovor uskutočnil.
  • Stručná charakteristika osobnosti: Býva graficky zvýraznená, predstavuje osobnosť, s ktorou redaktor vedie rozhovor. Pri všeobecne známej osobnosti ju môže nahradiť text, ktorý vysvetľuje, prečo sa interview uskutočňuje (napr. fotografia).
  • Otázky a odpovede v stĺpcoch: Otázky a odpovede tvoria jadro interview, bývajú písané v stĺpcoch a graficky odlíšené.
  • Na konci je údaj, kto sa pýtal.
  • Podpis /meno autora.

Diskusný príspevok

Diskusný príspevok v spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sfére je oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok. Diskutérovi stačí vyjadriť svoju mienku o prerokovanej veci, nesúhlas alebo súhlas. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napr. citovaním právnickej alebo odbornej literatúry). Môže hovoriť o svojich dojmoch, pozorovaniach atď. Keby však upozorňoval na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Diskutujúci má dodržať program schôdze a diskutovať len o tom, čo je na programe.

Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, prejavuje sa to používaním slovesa v 1. osobe singuláru (ja si myslím, ja sa domnievam…). Ak hovoríme o skupine ľudí, musíme mať od nich poverenie (napr. Diskusný príspevok).

Základné znaky diskusného príspevku z hľadiska cieľa, kompozície a využitia slohových postupov :

Diskusný príspevok je náučný, dialogický žáner rečníckeho štýlu. Je preň typické nasledovné:

Prečítajte si tiež: Tipy na diskusné príspevky

  • Na úvod poďakovanie za slovo.
  • Potom nadviazanie na predchádzajúceho rečníka alebo iný diskusný príspevok (diskusný príspevok je reakciou na iný diskusný príspevok, iného rečníka).
  • Oznámiť na čo reagujeme.
  • Používame 1. os. sg. (ja, ja, ja, všetko ja) alebo 1. os. pl., ak zastupujeme kolektív (v tom prípade musí byť priložený list s podpismi všetkých, ktorých zastupujeme).
  • Jadro podložené rozumovými argumentmi.
  • Na záver, výzva, apel, poďakujeme za slovo.

Zásady správneho písania:

  • Nerozprávať dlho, ale vecne.
  • Každé tvrdenie podložiť argumentmi (prečo? argument, načo?).

Kompozícia:

  • Hybridný žáner = využívame rôzne výrazové prostriedky.
  • Odovzdáva sa v písomnej podobe.
  • Oslovenie: pravidlá bontónu, všeobecné oslovenie - dámy a páni, správne uviesť mená a tituly, dodržiavať očný kontakt s publikom, oslovenie sa môže opakovať, aj trikrát, ale oddelíme ho pauzou, najprv uvádzame starších, tých, čo sú vo vedúcej pozícii, dámy.
  • Nadviazanie na predošlého rečníka: som originálny, súhlasím, nesúhlasím s rečníkom, súčasť úvodu - spamäti, vedecký diskusný príspevok ho nemusí mať.
  • Jadro: vyjadrenie vlastného názoru v 1. os. sg.

Príležitostný prejav

Príležitostný prejav je hovorenou úvahou. Jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu - metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolania, citát atď. Príležitostné rečnícke prejavy úzko súvisia s určitou konkrétnou udalosťou, napr. rodinná oslava, spoločenská alebo slávnostná príležitosť, rôzne ceremoniály ap. Krátke rámcové prejavy sú v programe zvyčajne umiestňované pred hlavný prejav alebo na záver akcie. Ich súčasťou je množstvo údajov a mien. Hlavnou funkciou informačných prejavov je priniesť informácie a oboznámiť prijímateľov s určitou situáciou alebo problémom veľmi civilným spôsobom. Informácie napríklad o programe; výzvy, aby zúčastnení prispeli na charitatívnu činnosť, upozornenia alebo výstrahy pri neočakávaných situáciách počas udalosti ap.

Príklady príležitostných prejavov:

  • Slávnostný prejav (jubilejný, gratulačný)
  • Sobášny prejav/príhovor
  • Stolový prejav, prípitok
  • Smútočný prejav

Pri slávnostných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Osloviť prítomných môžeme aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Oslovenie však musí byť vždy použité funkčne. Ak sa nachádza v strede vety, vyčleňujeme ho čiarkou zľava aj sprava - pri prednese ho vyčleníme krátkou pauzou. Nedá sa s presnosťou povedať, koľkokrát treba počas prejavu použiť oslovenie. Rečník si to určuje sám, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. Niekedy je však menej viac a nevhodne použité, príliš časté opakovanie oslovenia pôsobí rušivo a znižuje úroveň rečníckeho prejavu. Oslovenie musí byť pripravené vopred a dôkladne precvičené. Výslovnosť mien si treba overiť a pozornosť treba venovať najmä ťažšie vysloviteľným menám. V prípade, že oslovíme publikum správne, nevzbudzujeme pozornosť - nikto si to nevšimne, publikum nereaguje. Autorovým zámerom je vytvoriť patričnú atmosféru, prejaviť a vyvolať emócie, citový zážitok ap. Autor vždy prihliada na typ udalosti.

Porovnanie a rozdiely

Hoci všetky tri formy komunikácie - interview, diskusný príspevok a príležitostný prejav - patria do oblasti verejnej komunikácie, líšia sa svojím účelom, štýlom a formou.

  • Účel: Interview má za cieľ priniesť nové informácie formou dialógu. Diskusný príspevok slúži na vyjadrenie názoru a argumentáciu v rámci diskusie. Príležitostný prejav je spojený s konkrétnou udalosťou a má za cieľ vytvoriť atmosféru a vyvolať emócie.
  • Štýl: Interview využíva informačný slohový postup. Diskusný príspevok je subjektívny a používa sa v ňom 1. osoba singuláru. Príležitostný prejav využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu.
  • Forma: Interview má formu dialógu s presne stanovenou štruktúrou. Diskusný príspevok je reakciou na iné príspevky a má svoju kompozíciu. Príležitostný prejav je zvyčajne krátky a rámcový.

Rečnícky štýl a jeho prvky

Rečnícky štýl je štýlom ústnej komunikácie, využíva mimojazykové prostriedky - mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady poslucháčov atď.). Funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry. Výrazové prostriedky rečníckych prejavov sú veľmi bohaté a rôznorodé. Rečnícke prejavy využívajú neutrálne slová, štylisticky bezpríznakové slová, emocionálne, homonymá, synonymá, všetky druhy obrazných pomenovaní, antonymá, ktoré zdôrazňovaním protikladných vlastností predmetov, dejov, myšlienok vytvárajú kontrast. Kontrast zdôrazňuje myšlienky a nabáda poslucháča, aby sa zamyslel. Rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka (gratulácia, vernisáž). Rečnícky štýl nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie. Grécky filozof Aristoteles ako prvý klasifikoval rečnícke útvary v 4. stor. pred n. l. Za prvého slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľ. Štúra, predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom sneme. Najslávnejšia je tá, v ktorej vyzýval na zrušenie poddanstva.

Iné formy verejnej komunikácie

Okrem vyššie spomenutých foriem existujú aj ďalšie formy verejnej komunikácie, ktoré majú svoje špecifické vlastnosti:

Prečítajte si tiež: Kľúčové aspekty interview a diskusného príspevku

  • Agitačné rečnícke prejavy: Ich hlavným cieľom je presvedčiť publikum o správnosti autorových tvrdení, ovplyvniť názor poslucháčov, prípadne aj ich konanie.
  • Súdna reč: Predstavuje jazykový prejav verejnej oficiálnej komunikácie založený na argumentácii, dôkazoch a indíciách.
  • Politické prejavy: Ich hlavným cieľom je presvedčiť poslucháčov o správnosti straníckeho programu a ovplyvniť ich názory a konanie.
  • Náučné rečnícke prejavy: Ich autorským cieľom je podať informáciu, vysvetliť, oboznámiť poslucháčov, obohatiť prijímateľov o nové znalosti, poznatky, poučiť ich o postupoch vykonávania určitých činností ap.
  • Prednáška: Má vzdelávací charakter, jej hlavnou funkciou je vysvetliť, naučiť, objasniť nové poznatky a rozšíriť vedomosti poslucháčov.
  • Prezentácia: Je hybridný jazykový prejav rečníckeho štýlu, ktorého hlavnou úlohou je predstavenie, predvedenie určitých poznatkov, predmetov, výrobkov ap.
  • Posterová prezentácia: Predstavuje súhru hovoreného slova, písaného textu a grafického dizajnu. Jej hlavnou funkciou je zaujať a pritiahnuť pozornosť poslucháčov, priblížiť im kľúčové časti obsahu takou formou, aby boli čo najľahšie zapamätatelné.
  • Náboženský prejav: Je nezvyčajným a unikátnym druhom reči, pretože ako v jedinom prejave sa v ňom vyskytujú všetky druhy komunikačných prostriedkov, využívajúce sa naraz.
  • Kázeň: Predstavuje hybridný žáner, ktorý je súčasťou náboženskej komunikácie. Je to príhovor kazateľa k veriacim počas bohoslužby.
  • Dialogické rečnícke prejavy: Sú charakteristické pre malé skupiny, v ktorých nie je len jeden rečník, ale hovoriacich je vždy viac (napr. pracovná porada, seminár, konferencia…).
  • Diskusia: Súhrn všetkých diskusných príspevkov na rokovaní.
  • Konferencier/Moderátor: Uvádza a komentuje program, predstavuje účinkujúcich, vtipným sofistikovaným spôsobom opisuje to, čo prijímatelia vidia, počujú.
  • Vystúpenie v rozhlasovej alebo televíznej diskusii, debate alebo rozhovore: Osobitný rečnícky prejav s rozsiahlym publikom.

Prečítajte si tiež: Diskusné príspevky - analýza

tags: #rozdiel #medzi #interview #diskusny #prispevok #prilezitostny