
Tento článok sa zameriava na rozlíšenie troch odlišných foriem komunikácie: interview (rozhovor), diskusný príspevok a príležitostný prejav. Každá z týchto foriem má svoje špecifické charakteristiky, účel a štýl, ktoré ich odlišujú.
Interview, alebo spravodajský rozhovor, je dialogizovaná správa, ktorá patrí medzi spravodajské útvary publicistického štýlu. Ide o druh správy, ktorá formou dialógu predstavuje nejakú osobnosť spoločenského života. Hoci sa interview vedie formou rozhovoru, nejde o záznam prirodzeného rozhovoru. Otázky sú kladené tak, aby sa adresát dozvedel čo najviac informácií. K etike seriózneho publicistu patrí, aby dal definitívnu podobu interview autorizovať (potvrdiť pravdivosť záznamu osobou, s ktorou rozhovor robil). V interview prevláda informačný slohový postup a autorským zámerom je podať dialogizovanou formou nové informácie.
Diskusný príspevok v spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sfére je oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok. Diskutérovi stačí vyjadriť svoju mienku o prerokovanej veci, nesúhlas alebo súhlas. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napr. citovaním právnickej alebo odbornej literatúry). Môže hovoriť o svojich dojmoch, pozorovaniach atď. Keby však upozorňoval na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Diskutujúci má dodržať program schôdze a diskutovať len o tom, čo je na programe.
Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, prejavuje sa to používaním slovesa v 1. osobe singuláru (ja si myslím, ja sa domnievam…). Ak hovoríme o skupine ľudí, musíme mať od nich poverenie (napr. Diskusný príspevok).
Diskusný príspevok je náučný, dialogický žáner rečníckeho štýlu. Je preň typické nasledovné:
Prečítajte si tiež: Tipy na diskusné príspevky
Príležitostný prejav je hovorenou úvahou. Jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu - metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolania, citát atď. Príležitostné rečnícke prejavy úzko súvisia s určitou konkrétnou udalosťou, napr. rodinná oslava, spoločenská alebo slávnostná príležitosť, rôzne ceremoniály ap. Krátke rámcové prejavy sú v programe zvyčajne umiestňované pred hlavný prejav alebo na záver akcie. Ich súčasťou je množstvo údajov a mien. Hlavnou funkciou informačných prejavov je priniesť informácie a oboznámiť prijímateľov s určitou situáciou alebo problémom veľmi civilným spôsobom. Informácie napríklad o programe; výzvy, aby zúčastnení prispeli na charitatívnu činnosť, upozornenia alebo výstrahy pri neočakávaných situáciách počas udalosti ap.
Pri slávnostných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Osloviť prítomných môžeme aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Oslovenie však musí byť vždy použité funkčne. Ak sa nachádza v strede vety, vyčleňujeme ho čiarkou zľava aj sprava - pri prednese ho vyčleníme krátkou pauzou. Nedá sa s presnosťou povedať, koľkokrát treba počas prejavu použiť oslovenie. Rečník si to určuje sám, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. Niekedy je však menej viac a nevhodne použité, príliš časté opakovanie oslovenia pôsobí rušivo a znižuje úroveň rečníckeho prejavu. Oslovenie musí byť pripravené vopred a dôkladne precvičené. Výslovnosť mien si treba overiť a pozornosť treba venovať najmä ťažšie vysloviteľným menám. V prípade, že oslovíme publikum správne, nevzbudzujeme pozornosť - nikto si to nevšimne, publikum nereaguje. Autorovým zámerom je vytvoriť patričnú atmosféru, prejaviť a vyvolať emócie, citový zážitok ap. Autor vždy prihliada na typ udalosti.
Hoci všetky tri formy komunikácie - interview, diskusný príspevok a príležitostný prejav - patria do oblasti verejnej komunikácie, líšia sa svojím účelom, štýlom a formou.
Rečnícky štýl je štýlom ústnej komunikácie, využíva mimojazykové prostriedky - mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady poslucháčov atď.). Funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry. Výrazové prostriedky rečníckych prejavov sú veľmi bohaté a rôznorodé. Rečnícke prejavy využívajú neutrálne slová, štylisticky bezpríznakové slová, emocionálne, homonymá, synonymá, všetky druhy obrazných pomenovaní, antonymá, ktoré zdôrazňovaním protikladných vlastností predmetov, dejov, myšlienok vytvárajú kontrast. Kontrast zdôrazňuje myšlienky a nabáda poslucháča, aby sa zamyslel. Rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka (gratulácia, vernisáž). Rečnícky štýl nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie. Grécky filozof Aristoteles ako prvý klasifikoval rečnícke útvary v 4. stor. pred n. l. Za prvého slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľ. Štúra, predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom sneme. Najslávnejšia je tá, v ktorej vyzýval na zrušenie poddanstva.
Okrem vyššie spomenutých foriem existujú aj ďalšie formy verejnej komunikácie, ktoré majú svoje špecifické vlastnosti:
Prečítajte si tiež: Kľúčové aspekty interview a diskusného príspevku
Prečítajte si tiež: Diskusné príspevky - analýza
tags: #rozdiel #medzi #interview #diskusny #prispevok #prilezitostny