Invalidný a starobný dôchodok: Vplyv na zdravotné odvody a zamestnávanie

Invalidný a starobný dôchodok predstavujú významnú súčasť sociálneho systému. Ich poberanie má vplyv na zdravotné odvody a zamestnávanie. Tento článok sa zameriava na prepojenie týchto troch oblastí, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a praktické aspekty.

Znevýhodnenie a podpora osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote ho nepochybne znevýhodňuje. Na vyváženie tohto znevýhodnenia je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne pre zamestnancov so zdravotným postihnutím

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

Prečítajte si tiež: Pracovné možnosti pri čiastočnej invalidite

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľky a invalidita v Rakúsku

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Vykazovanie poistného na zdravotné poistenie za zamestnancov so zdravotným postihnutím

Uplatnia sa u zamestnanca po priznaní starobného dôchodku naďalej polovičné sadzby poistného na zdravotné poistenie? Ak zamestnanec poberá (začne poberať) starobný dôchodok, zaniká mu nárok na poberanie invalidného dôchodku, ale invalidita ako taká mu nezaniká. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až § 73 zákona č. 461/2003 Z. z.

Kto je zamestnanec s odvodovou úľavou?

Novelami Zákona o sociálnom poistení a Zákona o zdravotnom poistení bol zavedený nový pojem „zamestnanec s odvodovou úľavou“. Zamestnávateľ zamestná osobu z radov dlhodobo nezamestnaných a ešte aj ušetrí na odvodoch. Na prvý pohľad veľmi jednoduchá záležitosť. A predsa to nie je také jednoduché.

Kombinácie výpočtu odvodov

Počas trvania pracovného pomeru môže nastať 5 rôznych kombinácií výpočtu odvodov:

Prečítajte si tiež: Invalidita a totálna endoprotéza bedra

1. Zamestnanec aj zamestnávateľ spĺňajú podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy na zdravotné aj na sociálne poistenie.
2. Zamestnávateľ spĺňa podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy na zdravotné aj sociálne poistenie, avšak zamestnanec nemá voči zdravotnej poisťovni uhradené všetky záväzky.
3. Zamestnávateľ spĺňa podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy na zdravotné aj sociálne poistenie, avšak zamestnanec nemá voči Sociálnej poisťovni uhradené všetky záväzky.
4. Zamestnávateľ spĺňa podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy len na sociálne poistenie.
5. Zamestnanec porušil podmienku príjmu alebo pracovný pomer trvá aj po 12. mesiaci - už zamestnanec ani zamestnávateľ nemôžu uplatniť odvodovú úľavu.

Informácie od Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Platenie poistného pri viacerých činnostiach

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavacieho základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Príklad z praxe: Juraj a jeho invalidný dôchodok

Juraj je od skončenia vysokej školy najmä v dôsledku vrodených ochorení invalidný dôchodca. Čiastočný invalidný dôchodok dostával pätnásť rokov. Popri invalidnej penzii pracoval. Pred troma rokmi mu Sociálna poisťovňa priznala plnú invaliditu. Počas celého tohto obdobia Juraj pracoval a zamestnávateľ mu z platu odvádzal aj poistenie v invalidite. Výška plného invalidného dôchodku ho však nemilo prekvapila. Juraj sa cíti ukrátený. Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne dostávalo invalidnú penziu vyše 206-tisíc ľudí. Pokiaľ im to ich zdravotný stav dovoľuje, snažia sa pracovať, lebo z invalidných penzií by jednoducho nevyžili.

Výpočet invalidného dôchodku

Suma invalidného dôchodku sa určuje na základe zárobkov, vymeriavacích základov na poistné z obdobia pred vznikom invalidity. Do počtu rokov dôchodkového poistenia sa pritom započíta obdobie pred vznikom invalidity, počas ktorých bola invalidná osoba dôchodkovo poistená. Do obdobia dôchodkového poistenia sa započíta obdobie zárobkovej činnosti a trvania invalidity.

Súbeh invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti

Slovensko je jeden z mála európskych štátov, v ktorých je možný súbeh invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti bez obmedzení. Zároveň patrí poistencovi počas poberania invalidného dôchodku osobný mzdový bod 0,3, a to bez ohľadu na zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodca, ktorý pracoval po priznaní invalidného dôchodku, by mal po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o priznanie starobného dôchodku. Ak požiada o zvýšenie invalidného dôchodku vzhľadom na zhoršený zdravotný stav, percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa môže zvýšiť. Avšak invalidný dôchodok nie je možné zvýšiť za obdobie, keď počas poberania invalidného dôchodku dôchodca pracuje. Sociálna poisťovňa bude vyplácať poistencovi buď invalidný, alebo starobný dôchodok podľa toho, ktorý bude vyšší.

Výška odvodov invalidného zamestnanca

Výška odvodov invalidného zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, závisí od druhu invalidného dôchodku, ktorý dostáva. Ak ide o invalidného dôchodcu, ktorého pokles schopnosti je viac ako 70 %, neplatí poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy. Bude platiť nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %) a zdravotné poistenie (2 %). Invalidný dôchodca, ktorý má pokles schopnosti práce o viac ako 40 % a najviac o 70 %, bude platiť o niečo viac, a to nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %), zdravotné poistenie (2 %), ale aj poistenie v nezamestnanosti (1 %).

Osobitosti pri dohodách o práci

• Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO: Môže si uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), ktorá je vo výške príjmu, maximálne však určitú sumu.
• Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO: Môže si uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), ktorá je vo výške príjmu, maximálne však určitú sumu.
• Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO: Môže si uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), ktorá je vo výške príjmu maximálne však určitú sumu.
• Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO: Môže si uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), ktorá je vo výške príjmu maximálne však určitú sumu.

Poistenie v nezamestnanosti a invalidné poistenie

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.

tags: #invalidita #starobný #dôchodok #a #zdravotné #odvody