Invalidné dôchodky pre mladých ľudí s diabetom: Komplexný pohľad

Diabetes mellitus, známy aj ako cukrovka, je chronické metabolické ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Hoci sa tradične spája so staršou populáciou, v posledných rokoch zaznamenávame alarmujúci nárast prípadov diabetu u mladých dospelých a dokonca aj u detí. Táto skutočnosť má závažné dôsledky nielen pre ich zdravie, ale aj pre ich schopnosť pracovať a viesť plnohodnotný život. Vzhľadom na to, že diabetes môže viesť k rôznym komplikáciám, ktoré obmedzujú funkčnú schopnosť jednotlivca, je dôležité venovať pozornosť problematike invalidných dôchodkov pre mladých ľudí s týmto ochorením.

Zdravotné postihnutie a jeho definícia

Je dôležité si uvedomiť, že aj zdravý človek sa môže stať osobou so zdravotným postihnutím dočasne alebo natrvalo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v spolupráci so Svetovou bankou (WB) uvádza, že približne 15 % svetovej populácie - viac ako 1 miliarda ľudí žije s nejakou formou zdravotného postihnutia, pričom 50 % z nich je starších ako 60 rokov. V Európskej únii (EÚ) trpí nejakou formou zdravotného postihnutia od mierneho po závažné okolo 80 miliónov ľudí, čo predstavuje každého šiesteho človeka v EÚ.

Vymedzenie pojmu zdravotného postihnutia (disability) je pomerne komplikované a neustále sa vyvíja. Často sa v súvislosti so zdravotným postihnutím môžeme stretnúť aj s pojmom „hendikep“, ktorým sa označuje „strata alebo obmedzenie príležitostí mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní. Kladie dôraz na nedostatky prostredia a niektorých druhov organizovanej činnosti spoločnosti.

Právny rámec ochrany osôb so zdravotným postihnutím

Ochrana ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím je zakotvená priamo v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V zmysle čl. Uvedený článok vyjadruje záväzok štátu zaručiť práva a slobody všetkým jednotlivcom bez akejkoľvek diskriminácie, a to aj napriek tomu, že uvedený článok neobsahuje výslovný zákaz diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia. Avšak zákaz diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia možno vyvodiť z dikcie slov „……bez rozdielu…….iného postavenia“. Právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky, ako aj právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie s tým, že podrobnosti ustanoví zákon je priamo obsiahnuté aj v čl.

Podrobnosti o uvedených právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje Zákonník práce - t.j. zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), pričom zásada rovnakého zaobchádzania je zakotvená najmä v článkoch 1 a 8 Základných zásad a v ustanovení § 13 ZP.72 ZP vychádza zo smernice č. 76/207/EHS, ako aj zo smernice č. 2000/43/ES o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, ako aj zo smernice č.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Významným prameňom práva upravujúcim oblasť týkajúcu sa osôb so zdravotným postihnutím je aj zákon č. 365/2004 Z. z. Tento zákon vymedzuje základné pojmy, ako napr. pojem „diskriminácie“, pojmy „priamej i nepriamej diskriminácie“, pojem „obťažovanie“, ako aj pojem „neoprávnený postih“. Napr. diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení podmienky zdravotnej spôsobilosti na prístup k zamestnaniu alebo podmienky na výkon určitých činností v zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti.

Podrobnosti o právach osôb so zdravotným postihnutím ako ohrozenej kategórie zamestnancov upravuje aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie právne normy upravujúce sociálne zabezpečenie, resp. sociálnu ochranu občanov, ako napr. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a mnohé ďalšie zákony týkajúce sa najmä poskytovania štátnych sociálnych dávok, ako napr. zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, atď. i dávok v hmotnej núdzi, napr. zákon č. 417/2013 Z. z.

Problematika ochrany osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s realizáciou zásady rovnakého zaobchádzania je obsiahnutá aj vo viacerých dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), ktoré Slovenská republika ratifikovala oveľa skôr, napr. Dohovor MOP č. 100/1951 o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty, Dohovor MOP č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní, ako aj Dohovor MOP č. 159/1983 o pracovnej rehabilitácií a zamestnávaní invalidných osôb, Dohovor MOP č. 90/1948 o nočnej práci mladých osôb zamestnávaných v priemysle, Dohovor o právach dieťaťa, atď.

V súlade s článkom K ods. Slovenská republika sa v zmysle tohto článku zaviazala zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím bez ohľadu na vek, povahu a pôvod ich zdravotného postihnutia, účinný výkon práva na nezávislosť, sociálnu integráciu a na účasť na živote spoločnosti prijať predovšetkým potrebné opatrenia na poskytovanie poradenstva, výchovy a odborného vzdelávania a prípravy osobám so zdravotným postihnutím v rámci všeobecného systému všade, kde je to možné alebo, ak to možné nie je, prostredníctvom špecializovaných verejných alebo súkromných orgánov a podporiť ich prístup k zamestnaniu každým opatrením, ktoré smeruje k nabádaniu zamestnávateľov najať a udržať v zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím v obvyklom pracovnom prostredí, a prispôsobiť pracovné podmienky potrebám osôb so zdravotným postihnutím alebo, ak to nie je možné z dôvodu ich zdravotného postihnutia, usilovať sa o to úpravou alebo vytvorením chránených zamestnaní podľa stupňa zdravotného postihnutia, pričom v určitých prípadoch také opatrenia môžu vyžadovať, resp. požiadať o pomoc špecializované umiestňovacie a podporné služby.

Z hľadiska medzinárodných prameňov práva problematika sociálnej ochrany zdravotne postihnutých osôb je obsiahnutá primárne v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010 v súlade s článkom ods. 2. založenom na základných zásadách obsiahnutých v čl. 3, t.j. Spomínané zásady sú ustanovené aj v Charte základných práv Európskej únie v hlave I s názvom Dôstojnosť, v článku 1 zakotvujúcom nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti a povinnosti jej rešpektovania a ochraňovania, ako aj v hlave II s názvom Sloboda zahŕňajúcom právo na slobodu a bezpečnosť (čl. 6), právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (čl. 7), právo na ochranu osobných údajov (čl. 8), právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu (čl.9), právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania (čl. 10), právo na slobodu prejavu a právo na informácie (čl. 11), právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať na všetkých úrovniach (čl. 12), právo na slobodu umenia a vedecké bádanie (čl. 13), právo na vzdelanie (čl. 14), právo na slobodnú voľbu povolania a právo na prácu (čl. 15), právo na slobodu podnikania (čl. 16), ale aj najmä v hlave III s názvom Rovnosť zakotvujúcom zásadu rovnosti, ktorá sa premieta do zákazu akejkoľvek diskriminácie najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva, alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie (čl. 21), do rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania (čl.23), ale najmä premietnutie do práva na integráciu osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom využívania opatrení, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote, ktoré Únia uznáva a plne rešpektuje (čl.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie a invalidný dôchodok

Na základe medzinárodných, ako aj vnútroštátnych dokumentov možno pozorovať zmenu prístupu spoločnosti k zdravotne postihnutým osobám vychádzajúc z koncepcie rešpektovania zásady rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí umožňujúcich realizáciu všetkých ľudských práv na rovnakej úrovni ako v prípade „zdravých“ členov spoločnosti. Je potrebné uviesť, že v Slovenskej republike bol v roku 2011 ustanovený Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Invalidita a diabetes

Pojem invalidita z hľadiska rôznych vedných disciplín sa chápe a vymedzuje rozdielne. Napr. z hľadiska medicíny sa vychádza zo súvislostí medzi chorobou a možnosťami jej liečenia a z hľadiska práva ide o spoločenský jav, ktorého pojmové znaky sú definované a upravené v právnych predpisoch. Invalidita sa v bývalom Československu považovala a v súčasnosti v Slovenskej republike sa naďalej považuje za iný spoločenský jav ako choroba z dôvodu. Ide o jav trvalý alebo trvalejší, kedy občan spravidla mení svoj spôsob života a životné podmienky musí prispôsobiť novej situácii. Choroba sa považuje za stav krátkodobého charakteru, resp. prechodný, ktorý trvá kratšie ako 12 mesiacov, príp. do konca 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Na základe uvedeného sa hovorí o tzv. fyzickej invalidite, ktorá vychádza z fyziologického, resp. Vyjadruje stratu pracovnej sily a zhoršenie fyzických schopností v dôsledku straty alebo zhoršenia telesného orgánu alebo funkcie. V tomto prípade sa do úvahy neberú prípadné ekonomické, ani profesionálne dôsledky. O invalidite sa zvykne hovoriť aj ako „o predĺženej“ chorobe alebo ako o „predčasnej“ starobe. Vo svojej podstate invalidita vždy znamená pracovnú neschopnosť trvajúcu dlhšie ako jeden rok. Avšak to neznamená, že staroba musí invaliditu nevyhnutne vyvolať, pretože staroba spôsobuje postupné obmedzovanie pracovných schopností, ale nie vždy. V týchto hodnoteniach sa hodnotí anatomicko-funkčná stránka, ako aj schopnosť vykonávania zárobkovej činnosti. Koncepcia tzv. Vo vyspelých krajinách sa uplatňuje koncepcia tzv. všeobecnej invalidity, ktorá vychádza z príčinnej súvislosti medzi zmenou zdravotného stavu a nemožnosťou postihnutého uplatniť sa v akomkoľvek zamestnaní. V tomto prípade ide aj o kvalitatívne hodnotenie, z ktorého vychádza aj náš systém od roku 1957.

Diabetes ako príčina invalidity

Diabetes mellitus môže viesť k rôznym komplikáciám, ktoré môžu významne ovplyvniť schopnosť mladých ľudí pracovať a viesť plnohodnotný život. Medzi najčastejšie komplikácie patrí:

• Diabetická retinopatia: Poškodenie očí, ktoré môže viesť k zhoršeniu zraku alebo až k slepote.
• Diabetická nefropatia: Poškodenie obličiek, ktoré môže viesť k zlyhaniu obličiek a potrebe dialýzy alebo transplantácie.
• Diabetická neuropatia: Poškodenie nervov, ktoré môže spôsobiť bolesť, necitlivosť alebo slabosť v končatinách.
• Kardiovaskulárne ochorenia: Zvýšené riziko infarktu, mozgovej príhody a iných kardiovaskulárnych ochorení.
• Diabetická noha: Poškodenie nervov a ciev v nohách, ktoré môže viesť k vzniku vredov, infekcií a amputáciám.

Tieto komplikácie môžu mať závažný dopad na fyzickú a psychickú pohodu mladých ľudí s diabetom a môžu im brániť v plnom zapojení sa do pracovného procesu.

Invalidné dôchodky a diabetes na Slovensku

Na Slovensku je problematika invalidných dôchodkov upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona má osoba nárok na invalidný dôchodok, ak jej zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskeho posudku, ktorý zohľadňuje závažnosť zdravotného postihnutia a jeho dopad na schopnosť pracovať.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Sociálna poisťovňa začala od augusta prehodnocovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) niektorých poberateľov invalidných dôchodkov. Dôchodcovia nemusia o nič žiadať, proces je naplánovaný na dva roky. Percento invalidity Sociálna poisťovňa preskúma zo zákona. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4. Príloha mení, resp. dopĺňa niektoré percentá invalidity podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov tak, aby zodpovedali najnovším medicínskym poznatkom. Zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. Dôvodom legislatívnej úpravy bolo zaradiť do Prílohy č. 4 čo najširší okruh skupín ochorení, aby sa predišlo nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojim funkčným dopadom najviac porovnateľná, a aby percento invalidity zodpovedalo najnovším medicínskym poznatkom závažnosti poškodenia zdravia. Príloha č. 4 má po novele celkom 654 položiek. K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách.

Zmeny budú mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. Napr. mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín doteraz mohli byť posúdené maximálne na 70 %, to znamená na úrovni čiastočnej invalidity. Podľa novely sa hranica zvýšila na 75 %, to znamená na úroveň plnej invalidity. Ľahká mentálna retardácia bola doteraz posudzovaná v pásme 40 až 60 %, po novom pri IQ 50-54 môže byť posúdená až na 75 %. Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana, boli doteraz posudzované maximálne na 70 %, po novom 75 %. Pri Chronických ochoreniach podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti organizmu - bola doteraz maximálna hranica 70 % zmenená na 75 %.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zmeny v Prílohe č. 4 sa netýkajú všetkých zdravotných postihnutí. Prehodnotenie percenta invalidity poberateľov invalidného dôchodku bude Sociálna poisťovňa vykonávať v rámci kontrolných lekárskych prehliadok v lehote určenej pri poslednom posúdení zdravotného stavu. Ak nebola určená lehota nasledujúcej kontrolnej lekárskej prehliadky, teda ide o stav trvalý (kontrolná lekárska prehliadka bola určená ako nepotrebná), alebo je lehota kontrolnej lekárskej prehliadky určená až po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa bude postupne prehodnocovať percento invalidity tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka, a to zo zákona (EX OFFO), t. j. z vlastného podnetu. Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa bude mať na prehodnotenie percenta invalidity tých, ktorých sa zmeny týkajú, dva roky. Ak poberatelia invalidného dôchodku chcú mať informáciu, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj ich zdravotného postihnutia, môžu sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol posudzovaný ich zdravotný stav.

Nové žiadosti o invalidný dôchodok sa budú od 1. augusta 2023 posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č. Zmeny by sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (v kategórii „do 70 %“). V priemere si k dôchodku mesačne prilepšia o vyše 22 eur. Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stanú poberateľmi plného invalidného dôchodku, teda dôjde k ich „preklasifikácii“ z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“. Novela zákona o sociálnom poistení zároveň predpokladá nárast novopriznaných invalidných dôchodkov, a to ročne o 476 nových poberateľov tzv.

K 30. júnu 2023 poberalo invalidný dôchodok s invaliditou do 70 % 142 278 ľudí v priemernej výške 260,72 eura. Na Slovensku máme viac ako 16-tisíc diabetikov na invalidnom dôchodku.

Prevencia a včasná diagnostika diabetu

Jaroslav Fábry, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu, zdôrazňuje, že sa mení veková štruktúra pacientov s diabetom a pribúdajú stále mladší pacienti. Upozorňuje, že na cukrovku 2. typu veľmi vplýva životný štýl a stres. Ak má človek v tele gén diabetu, stres je jeho spúšťacím mechanizmom. Treba vážne vnímať, že na cukrovku veľmi vplýva doba, hektika, stres a životný štýl, práve tieto veci chorobu spúšťajú.

Fábry tiež uvádza, že podľa štatistiky z roku 2017 až 90 percent pacientov s cukrovkou druhého typu trpí nadváhou alebo obezitou. Zdôrazňuje, že na túto skupinu ľudí musíme preventívne vplývať, lebo sme krajina s najväčším počtom detí s nadváhou a obezitou.

Medzi základné preventívne opatrenia patrí:

• Zdravá strava: Vyvážený pomer cukrov, tukov a bielkovín, s obmedzením príjmu cukrov a tukov.
• Pravidelný pohyb: Prijímať len toľko energie, koľko vydáte.
• Obmedzenie sladených nápojov: Prestať piť kofolu či kolu.
• Obmedzenie mastných jedál: Zmena kuchyne, ktorá v tomto regióne prevláda.
• Pravidelné lekárske prehliadky: Včasná diagnostika a liečba diabetu.

Spoluúčasť pacientov a kompetencie lekárov

Fábry kritizuje nízku spoluúčasť pacientov na liečbe diabetu. Uvádza, že niekedy predpisuje lieky pacientovi, ktorý nedodržiava liečebný plán, nehýbe sa, nestará sa o seba a nedrží diétu.

Taktiež poukazuje na nejasné kompetencie lekárov v starostlivosti o diabetikov. Navrhuje, aby všeobecní lekári mali na starosti pacientov v štádiu prediabetu a diabetici boli ihneď odoslaní do diabetickej ambulancie.

tags: #invalidné #dôchodky #pre #mladých #ľudí #s