
Úver na bývanie je významný finančný záväzok, ktorý si vyžaduje zodpovedný prístup. Čo však robiť, ak sa dlžník dostane do situácie, kedy nie je schopný splácať svoje záväzky? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku pohľadávok na splatenie dlžnej sumy úveru na bývanie, od právneho rámca až po praktické kroky, ktoré môže veriteľ podniknúť na vymáhanie svojich peňazí.
Úver na bývanie, často zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť, predstavuje pre mnohých jedinú cestu k vlastnému bývaniu. Pri poskytovaní úveru banky často vyžadujú spoludlžníka, aby znížili svoje riziko. Spoludlžník sa zaväzuje splácať úver spolu s hlavným dlžníkom a ručí za jeho splatenie celým svojím majetkom.
Pohľadávka na splatenie dlžnej sumy úveru na bývanie vzniká v momente, keď dlžník prestane platiť splátky v dohodnutom termíne. Právny vzťah medzi veriteľom (bankou) a dlžníkom (a prípadne spoludlžníkom) sa riadi občianskym zákonníkom a obchodným zákonníkom, ako aj zmluvou o úvere.
V prípade, že je na zmluve o úvere uvedený spoludlžník, ide o solidárny záväzok. To znamená, že veriteľ môže požadovať splatenie celého dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Ak jeden z dlžníkov prestane platiť, veriteľ má právo vymáhať celú dlžnú sumu od druhého dlžníka. Po uhradení dlhu má spoludlžník právo požadovať od hlavného dlžníka náhradu za zaplatenú časť.
Ak dlžník neplatí splátky úveru, banka zvyčajne postupuje v niekoľkých krokoch:
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
V prípade problémov so splácaním úveru je dôležité, aby dlžník a spoludlžník aktívne komunikovali s bankou a hľadali možnosti riešenia situácie. Medzi možné riešenia patria:
Ak dlžník vyhlási osobný bankrot, neznamená to automatické zbavenie sa dlhu. Bankrot je proces, v ktorom sa dlžníkov majetok speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. V prípade, že je na úvere spoludlžník, bankrot hlavného dlžníka nemá vplyv na jeho povinnosť splácať úver. Banka môže naďalej vymáhať celú dlžnú sumu od spoludlžníka.
Ak ste ako spoludlžník zaplatili úver za hlavného dlžníka, máte právo požadovať od neho náhradu za zaplatenú sumu. V takomto prípade môžete postupovať nasledovne:
V prípade, že ste zaplatili splátky úveru za spoludlžníka, môžete sa voči nemu domáhať náhrady formou žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom zaplatenia splátok za spoludlžníka sa totiž tento na váš úkor bezdôvodne obohatil.
Dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach je z hľadiska zákona nepomenovanou (inominátnou) zmluvou. Ak dlžník svoj záväzok nespláca, zabezpečí podpísanie tejto Dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach možnosť veriteľa domáhať sa svojho nároku v rozhodcovskom konaní. Vo vzore na stiahnutie je zaradený taktiež prvok uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu zabezpečí pretrhnutie plynutia trojročnej premlčacej lehoty vyplývajúcej z pôvodného právneho vzťahu veriteľa a dlžníka. Od podpisu dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach začína plynúť nová premlčacia lehota. Hlavným účelom dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach je tiež možnosť dojednania splátkového kalendára, to znamená, že sa veriteľ a dlžník dohodnú na splatení dlhu formou mesačných (týždenných / štvrťročných …) splátok. Vo vzorovom tlačive je preddefinovaná sankcia straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky. To znamená, že ak sa účastníci vzťahu dohodnú na splácaní a dlžník sa omešká so splátkou jednej splátky, môže sa veriteľ domáhať jednorázového splatenia celej dlžnej sumy.
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
Ďalšou formou získania peňažných prostriedkov sú finančné výpomoci od iných subjektov ako sú banky, a to na základe účtovnou jednotkou vydaných krátkodobých cenných papierov úverového charakteru (dlhopisov) alebo krátkodobé finančné výpomoci získané od iných účtovných jednotiek na základe zmlúv. Podľa § 47 ods. 6 Postupov účtovania sa na účte 241 - Vydané krátkodobé dlhopisy účtujú krátkodobé dlhopisy, ktoré účtovná jednotka vydala so splatnosťou do jedného roka. Súvzťažným účtom k účtu 241 - Vydané krátkodobé dlhopisy je účet 375 - Pohľadávky z vydaných dlhopisov. Peňažné prostriedky získané emisiou dlhopisov účtuje emitent (účtovná jednotka, ktorá dlhopisy vydala) na ťarchu účtu 211 - Pokladnica alebo 221 - Bankové účty a v prospech účtu 375 - Pohľadávky z vydaných dlhopisov. Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo jeho majiteľa žiadať splatenie dlžnej sumy do výšky menovitej hodnoty a vyplatenie výnosov z menovitej hodnoty k určitému dátumu a na druhej strane je tu povinnosť emitenta dlhopisu, čiže osoby oprávnenej vydávať dlhopisy, tieto záväzky splniť.
Pohľadávka nie je definovaná v žiadnom právnom predpise. Pohľadávku možno vymedziť ako právo vznikajúce jednému účastníkovi - veriteľovi, požadovať plnenie od druhého účastníka - dlžníka, vzniknuté z určitého záväzkového vzťahu. Záväzok z pohľadu právneho znamená niečo splniť, niečo dať, niečoho sa zriecť alebo niečo strpieť. Pre účely účtovníctva sú záväzky definované v zákone o účtovníctve v § 2 ods. 4 písm. b) ako existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 ZÚ a vykazuje sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch.
Podľa § 25 ZÚ sa pohľadávky a záväzky ku dňu vzniku oceňujú menovitou hodnotou. Pohľadávky získané postúpením, nadobudnuté vkladom do základného imania a prevzaté záväzky sa oceňujú obstarávacou cenou. Pri pochybných pohľadávkach, pri ktorých existuje riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne neuhradí, ako aj pri sporných pohľadávkach, pri ktorých sa vedie spor s dlžníkom o ich uznanie alebo zaplatenie a pri pohľadávkach voči dlžníkom v konkurznom konaní sa v účtovnej závierke znižuje ocenenie pohľadávok nepriamo vytváraním opravných položiek účtovaných na vrub nákladov.
Pohľadávky a záväzky zanikajú, ak sú zaplatené riadne a včas. Časové lehoty platenia záväzkov (lehota splatnosti) nie sú upravené v žiadnom právnom predpise a zmluvné strany by si ich mali dohodnúť. Lehota splatnosti by mala byť určená primerane a jednoznačne.
Súčasťou cenovej politiky podnikateľov sú aj cenové zľavy. V podstate môže ísť o cenové zľavy objektívne alebo subjektívne. Zľavy objektívne sú také, ktoré sú poskytované na základe všeobecných obchodných podmienok podnikateľa, napríklad na prechodné vymedzené obdobie na vybrané druhy tovarov, pričom sú stanovené podmienky, za akých sa tieto zľavy poskytujú. Pri poskytovaní objektívnych cenových zliav z pôvodnej ceny vzniká podnikateľovi nová obvyklá cena. Subjektívne zľavy sú také, ktoré nie sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok dodávateľa a sú poskytované napríklad zamestnancom, osobám blízkym a pod.
Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky