Podpora pre osoby s invaliditou bez nároku na invalidný dôchodok: Prehľad možností a práv

Mnoho ľudí si často mýli pojmy ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) a invalidita, čo vedie k nedorozumeniam v bežných situáciách aj v kontakte s úradmi. Tento článok sa zameriava na situáciu, keď osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemá nárok na invalidný dôchodok a aké možnosti podpory sú pre ňu dostupné.

Definícia ŤZP a invalidity

Je dôležité rozlišovať medzi pojmami ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) a invalidita.

• Ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP): Osoba, ktorá trpí dlhodobým alebo trvalým zdravotným postihnutím, ktoré značne ovplyvňuje jej schopnosť vykonávať bežné aktivity. Definícia ŤZP vychádza zo zákona o sociálnej pomoci a konkrétne kritériá stanovené úradmi zahŕňajú zdravotné diagnózy a mieru funkčného obmedzenia. Na označenie ŤZP slúži preukaz ŤZP, ktorý poskytuje jeho držiteľovi určité výhody. Ťažké zdravotné postihnutie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy.
• Invalidita: Stav definovaný najmä v súvislosti s pracovnou schopnosťou. Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Podmienky priznania invalidity určuje zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať prácu v porovnaní so „zdravou“ osobou. Tento pokles sa vyjadruje v percentách a minimálna hranica na priznanie invalidného dôchodku je viac ako 40 percent. Invaliditu posudzuje sociálna poisťovňa na základe lekárskej správy a odborných vyšetrení.

Je možné, že osoba s preukazom ŤZP nemusí byť invalidná, ak jej zdravotný stav neovplyvňuje pracovnú schopnosť. Naopak, človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú.

Dôvody nepriznania invalidného dôchodku

Existuje niekoľko dôvodov, prečo osoba s ŤZP nemusí mať nárok na invalidný dôchodok:

1. Nedostatočný pokles schopnosti pracovať: Ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresiahne 40 %, osoba nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku.
2. Nedostatok potrebného obdobia dôchodkového poistenia: Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, v ktorom je osoba nezaopatreným dieťaťom.
3. Nesplnenie podmienok nároku na starobný dôchodok: Osoba nemôže poberať invalidný dôchodok, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
4. Krátkodobý zdravotný stav: Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať.

Možnosti podpory pre osoby s ŤZP bez nároku na invalidný dôchodok

Aj keď osoba s ŤZP nemá nárok na invalidný dôchodok, existujú rôzne formy kompenzácie a podpory, ktoré jej môžu pomôcť pri prekonávaní každodenných bariér:

Prečítajte si tiež: Legislatíva preberania dôchodkov

1. Peňažné príspevky na kompenzáciu

Pre osoby so zdravotným postihnutím sú dostupné rôzne formy kompenzácie vrátane jednorazových alebo opakovaných finančných príspevkov na:

• Osobnú asistenciu: Príspevok na úhradu nákladov spojených s osobnou asistenciou, ktorá pomáha pri bežných činnostiach.
• Úpravu bytu: Príspevok na úpravu bytu alebo domu, aby bol prístupnejší a vhodnejší pre osobu s ŤZP.
• Nákup pomôcok: Príspevok na nákup potrebných pomôcok, ako sú invalidné vozíky, načúvacie prístroje, ortopedické pomôcky a pod.
• Prepravu: Príspevok na úhradu nákladov spojených s prepravou, napríklad na cestovanie do práce, k lekárovi a pod.

Nie každý človek so zdravotným postihnutím (ŤZP) má nárok na peňažné príspevky. Tieto príspevky sú podmienené príjmom a vyplácajú sa len tým, ktorých príjem neprekračuje zákonom stanovenú hranicu. Pri posudzovaní sa spočítavajú všetky zdroje príjmu, ako sú čistý mesačný príjem, invalidný či starobný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie. Do výpočtu sa zahrnú aj príjmy manžela/manželky a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Tento výsledný príjem sa porovnáva s hranicou životného minima pre dospelého, ktorá od 1. júla 2024 predstavuje 273,99 € mesačne. Ak je príjem osôb s ŤZP vyšší ako päťnásobok životného minima (1 369,95 €), nárok na príspevky nevzniká.

2. Preukaz ŤZP a parkovací preukaz

• Preukaz ŤZP: Držitelia preukazu ŤZP môžu využívať zľavy na kultúrne a športové podujatia, oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženie dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).
• Parkovací preukaz: Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Parkovací preukaz umožňuje parkovanie na vyhradených miestach a ďalšie výhody v doprave.

3. Pomoc v hmotnej núdzi

Pacient, ktorý nemá dostatočne vysoký invalidný alebo starobný dôchodok, môže mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a oni si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, svojim majetkom alebo uplatnením nejakého práva (napríklad práva na výživné).

Domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, poskytuje štát pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie a príspevok na nezaopatrené dieťa.

Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí tak, že sa spočíta výška dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť ako celok nárok a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.

Prečítajte si tiež: Možnosti preberania dôchodku

• Dávka v hmotnej núdzi: Výška dávky v hmotnej núdzi je odstupňovaná podľa počtu členov domácnosti, od 64,70 € mesačne, ak ide o jednotlivca, po 226,90 € mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.
• Ochranný príspevok: Ak je osoba v hmotnej núdzi invalidná v rozsahu minimálne 70 % alebo dosiahla dôchodkový vek, má nárok na ochranný príspevok vo výške 66,20 € mesačne. V prípade, ak je osoba v hmotnej núdzi dlhšie ako 30 dní práceneschopná, ochranný príspevok je 36,40 € mesačne.
• Príspevok na bývanie: Výška príspevku na bývanie je 55,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti a 89,20 € mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami.
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 630,60 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Na základe tejto žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní.

4. Iné formy podpory

• Štát platí za svojich poistencov: Štát platí za svojich poistencov, ktorými sú napríklad nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, študent do 26 rokov (denný aj externý) do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa, a ak už skôr nezískal vzdelanie II. stupňa, študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II.
• Sociálne poradenstvo: Sociálni pracovníci a neziskové organizácie môžu poskytnúť užitočné informácie a podporu pri správnom postupe a orientácii v systéme sociálnej pomoci.
• Príspevky pre ŤZP zamestnancov: Existujú príspevky pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby s ŤZP.

Ako požiadať o podporu

Pre jednotlivcov a rodiny, ktorí sa ocitajú v situácii, že potrebujú riešiť žiadosť o podporu, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc alebo poradenstvo. Sociálni pracovníci, neziskové organizácie a špecialisti na zdravotné právo môžu poskytnúť užitočné informácie a podporu pri správnom postupe.

Posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu osoby na účely kompenzácie vo forme finančných príspevkov, vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo parkovacieho preukazu fyzickej osoby so zdravotným postihnutím sa vykonáva prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a preberanie

tags: #invalidná #osoba #bez #nároku #na #invalidný