
Článok poskytuje podrobný pohľad na invalidný dôchodok, podmienky úradu práce, a s tým súvisiace aspekty zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (OZP) na Slovensku. Cieľom je objasniť legislatívny rámec, práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj možnosti podpory a príspevkov pre OZP.
Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.
V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný:
Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj výhody:
Minimálna mzda zamestnancov so zdravotným postihnutím a mladistvých zamestnancov bola určená zníženou sadzbou iba do 31. 1. 2008, čiže do skončenia platnosti zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“), ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z.
Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún. Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.
Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Do 31. 12. Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie za takéhoto zamestnanca neplatil poistenec ani zamestnávateľ.
Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, aj keď nepožiadal o starobný dôchodok. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie platí aj tento poistenec, aj jeho zamestnávateľ.
Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Do 31. 12. Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
Invalidita sa posudzuje:
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. 10. 2006 v § 263a ods. u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004 je 50 %.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa ZSP , ktorý nadobudol účinnosť 1. 10. 2006. Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. 7. 2006. O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. 9.
ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania OZP:
Žiadateľ o príspevok musí spĺňať nasledovné podmienky:
V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ na chránenom pracovisku nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa. V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ na chránenom pracovisku vytvára prevádzkareň (miesto podnikania nie je totožné s miestom výkonu prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku, napr.
Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ podľa § 57 ods.
Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku (resp.
Výška príspevku na SZČ od 1. Príspevok na SZČ po splnení zákonných podmienok poskytne, v ktorého územnom obvode OZP so sťaženým prístupom na trh práce vytvorí pracovné miesto na SZČ na chránenom pracovisku, na ktorom bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. Úrad poskytne najviac 60% výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti.
Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku.
Prvú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia CHP vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti najneskôr do posledného kalendárneho dňa, pripadajúceho na 11 kalendárny mesiac odo dňa uzatvorenia dohody, počas ktorého OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkoval alebo vykonával SZČ na chránenom pracovisku na základe právoplatného priznaného postavenia chráneného pracoviska (preukazuje 60 % výšky celkového príspevku).
Druhú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane predloženia príslušných fotokópií účtovných dokladov preukazujúcich vynaložené výdavky za príslušné predchádzajúce obdobie (k nahliadnutiu aj ich originálov) predkladá príjemca po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku v zmysle § 57 ods. 5 písm.
Príjemca príspevku sa zaväzuje uchovávať túto dohodu, vrátane jej príloh, dodatkov a všetkých dokladov týkajúcich sa poskytnutého finančného príspevku až do 31.12.2035.
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.
Štát ponúka rôzne príspevky pre občanov so zdravotným postihnutím (ZP) a ich zamestnávateľov:
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú:
Do evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú:
Žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach, občania, ktorí sú umiestnení na základe uzatvorenej dohody medzi úradom práce a zamestnávateľom, ktorým na mzdy prispieva úrad práce, sú tiež prijímaní do pracovného pomeru a zahŕňaní do evidenčného počtu zamestnancov. Príspevky na mzdy, ktoré organizáciám poskytuje úrad práce, nie sú refundáciou mzdy. Tieto prostriedky má zahŕňať do svojich miezd tá organizácia, v ktorej zamestnanci pracujú, t. j.
„Firmy majú bezplatný prístup k životopisom uchádzačov cez Profesia.sk a informujeme ich aj o možnosti využiť chránené dielne cez Dielne.sk. „Program pomáha obnoviť alebo získať pracovné návyky na otvorenom trhu práce s podporou asistencie a pracovného kolektívu. Porozprávajte sa s odborníkom na pracovnú rehabilitáciu a podporované zamestnávanie v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie pri Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím na Mokrohájskej 1 v Bratislave. Pomôžu vám s hľadaním vhodnej práce aj obnovením pracovných zručností.
Áno, môžete. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Odporúčam:
Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité však je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.