Povinnosti invalidných dôchodcov v oblasti zdravotného poistenia

Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na vyrovnanie tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. V pracovnom práve je dôležité rozlišovať medzi pojmami, pretože za občana so zdravotným postihnutím sa považuje osoba, ktorej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Táto definícia sa líši od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Je možné, že osoba s ŤZP je zároveň aj invalidná, ale nemusí to tak byť vždy.

Zamestnávanie a podnikanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez obmedzení, pričom im invalidný dôchodok nebude odobratý ani krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania im môžu pomáhať špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Zamestnávatelia s viac ako dvadsiatimi zamestnancami sú povinní zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí ročne platiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého chýbajúceho zamestnanca do splnenia stanoveného limitu. Zamestnávanie zdravotne postihnutých zamestnancov môže byť pre zamestnávateľov výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je pre zamestnávateľa a zamestnanca so zdravotným postihnutím nižšia, konkrétne 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca, v porovnaní so zdravým zamestnancom. Tieto nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidných zamestnancov, ale aj na zamestnancov, ktorí boli uznaní za osoby s ŤZP. Osoba, ktorá poberá plný invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v minimálnych preddavkoch pre SZČO a samoplatiteľov

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a samoplatiteľov:

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

  • 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia.
  • 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. SZČO, ktoré majú vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, dostali informáciu o novej výške preddavku vo výsledku zúčtovania.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, kde sú zriadené aspoň dve pracovné miesta pre osoby so zdravotným postihnutím a títo zamestnanci tvoria aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre získanie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby boli zdravotne postihnutí zamestnanci predtým aspoň mesiac evidovaní v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, vrátane pracoviska, kde táto osoba vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok, musí existovať minimálne dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši v závislosti od miery nezamestnanosti v danej lokalite. Po vytvorení chránenej dielne alebo pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkové náklady zahŕňajú napríklad nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, ale zamestnáva viac ako štvrtinu zamestnancov so zdravotným postihnutím, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Tento príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ platí mesačne zo mzdy zamestnanca so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci - Pracovný asistent

Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, zatiaľ čo SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Štát ako platiteľ poistného

Štát platí poistné za svojich poistencov, medzi ktorých patria napríklad:

  • Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky.
  • Študent do 26 rokov (denný aj externý) do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa, a ak už skôr nezískal vzdelanie II. stupňa, študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.

Informácie pre zamestnávateľov o zamestnancoch

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, od najvyššieho k najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Definícia zamestnanca pre účely zdravotného poistenia

Zamestnancom je na účely zákona o zdravotnom poistení fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti. Fyzická osoba sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti. Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi.

Oznamovacie povinnosti poistenca

Každý poistenec má nielen práva, ale aj povinnosti. Medzi najdôležitejšie patrí oznamovacia povinnosť. Zmenu dôležitých údajov alebo životných situácií je potrebné oznámiť zdravotnej poisťovni do 8 dní.

Poistenec má právo na:

  • Slobodný výber zdravotnej poisťovne.
  • Slobodný výber lekára.
  • Zmenu zdravotnej poisťovne vždy k 1. januáru.
  • Úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.
  • Informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má poisťovňa zmluvu.
  • Poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak s lekárom či zdravotníckym zariadením nemá poisťovňa uzatvorenú zmluvu.
  • Vrátenie preplatku z ročného zúčtovania poistného.
  • Podieľanie sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
  • Domáhanie sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Poistenec je povinný:

  • Oznámiť zdravotnej poisťovni, že sa stal samoplatiteľom do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, odkedy táto zmena nastala.
  • Oznámiť zdravotnej poisťovni začiatok a koniec inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak má príjmy z podnikania na základe iného ako živnostenského oprávnenia).
  • Uhradiť zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak ju dostal preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
  • Zaplatiť dlžné poistné.
  • Preukazovať sa u lekára preukazom poistenca, prípadne občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti s elektronickým čipom.
  • Oznámiť najneskôr do 8 dní zánik zdravotného poistenia na Slovensku: ak odchádza pracovať do cudziny a bude tam aj zdravotne poistený alebo ak sa bude viac ako 6 mesiacov zdržiavať v cudzine a poistil si liečebné náklady na pobyt v cudzine.
  • Po návrate z cudziny oznámiť vznik poistenia a prihlásiť sa v slovenskej zdravotnej poisťovni tiež do 8 dní.
  • Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, ak k 1. januáru využil svoje právo na výber zdravotnej poisťovne.
  • Oznámiť zamestnávateľovi a zdravotnej poisťovni, že je osobou so zdravotným postihnutím (postihnutie podľa lekárskeho posudku 41 percent a viac oproti zdravej osobe), a teda má nárok na zníženú percentuálnu sadzbu pre výpočet poistného z vašich príjmov.

Na oznámenie zmien zdravotnej poisťovni je možné použiť tlačivo Oznámenie poistenca/platiteľa poistného.

Stávate sa poistencom štátu?

Ak sa stanete študentom, doktorandom, dôchodcom, uchádzačom o zamestnanie, poberateľom dávky v hmotnej núdzi, poberateľom nemocenského, materského alebo ošetrovného, zdravotnej poisťovni to oznámia príslušné inštitúcie. V 5 konkrétnych prípadoch však štátne inštitúcie nevedú centrálnu evidenciu, preto je oznamovacia povinnosť na poistencovi. Lehota na oznámenie je 8 dní.

Sankcie za nesplnenie povinností

Sankcie za nesplnenie povinností neukladá zdravotná poisťovňa, ale Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Pokutu do výšky 165 € vám môže uložiť v týchto prípadoch:

  • Ak ste neuhradili zdravotnú starostlivosť, ktorú vám zdravotníci poskytli preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
  • Ak ste nedoplatili dlžné poistné.
  • Ak ste podali prihlášku do viac ako jednej zdravotnej poisťovne.

Pokutu až 331 € môže dostať ten, kto si nesplnil:

  • Povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.
  • Oznamovacie povinnosti.

Kto nemá oznamovaciu povinnosť

Oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni nemajú:

  • Nezaopatrené deti alebo študenti.
  • Poberatelia dôchodku.
  • Poberatelia rodičovského príspevku.
  • Osoby v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok.
  • Invalidné osoby bez nároku na invalidný dôchodok.
  • Osoby obvinené alebo osoby vo výkone trestu odňatia slobody.
  • Študenti z iného členského štátu.
  • Osoby poberajúce peňažný príspevok za opatrovanie.
  • Osoby poberajúce nemocenské, ošetrovné alebo materské alebo osoby, ktorých už zanikol nárok na uvedené dávky, ale stav stále trvá.
  • Osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi.
  • Evidovaní uchádzači o zamestnanie.
  • Cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky.
  • Azylanti.
  • Osoby nemocensky zabezpečené podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
  • Doktorandi v dennej forme štúdia.
  • Osoby vykonávajúce osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

O tom, či patríte do niektorej z vyššie uvedených kategórií, informujú zdravotnú poisťovňu príslušné úrady. Konkrétne:

  • Sociálna poisťovňa.
  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
  • Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.
  • Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
  • Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
  • Zbor väzenskej a justičnej stráže.

Aj keď poistenci nemajú povinnosť nahlásiť, či patria do niektorej z uvedených kategórií, zdravotná poisťovňa je oprávnená vyžiadať si od nich pre overenie potrebné dokumenty. Poistenci sú v takom prípade povinní poskytnúť súčinnosť.

tags: #invalidný #dôchodca #povinnosti #zdravotné #poistenie