Zrušenie exekúcie invalidného dôchodcu: Podmienky a postupy

Tento článok sa zameriava na problematiku exekúcií postihujúcich invalidných dôchodcov a možnosti zrušenia exekúcie, resp. obmedzenia jej dopadu.

Úvod do problematiky spôsobilosti na právne úkony

Skôr než sa budeme venovať samotnej exekúcii, je dôležité pochopiť pojem spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, vyjadruje oprávnenie osoby vlastným konaním robiť právne úkony, teda nadobúdať práva a povinnosti, meniť ich, zabezpečovať alebo rozhodovať o ich zániku. Táto spôsobilosť ovplyvňuje aj rozsah samostatného konania pred súdom. Občiansky zákonník rozlišoval medzi obmedzením a pozbavením spôsobilosti na právne úkony. Avšak, s účinnosťou od 1. júla 2016, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Cieľom tejto zmeny je chrániť osobu, ktorej sa zásah do spôsobilosti týka, a neobmedzovať ju v bežných veciach každodenného života. Právna úprava pozbavenia spôsobilosti je preto v Občianskom zákonníku obsolentná.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

V súčasnosti je možné iba obmedziť spôsobilosť na právne úkony. Rozhodovanie o tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu a konanie upravuje Civilný mimosporový poriadok. Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie "slabšieho subjektu", a preto je dôležité jej postavenie vyvažovať. Súd sa v procese dokazovania zameriava na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti a spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Ak súd upustí od výsluchu osoby, je povinný ju "vzhliadnuť", teda nadviazať s ňou priamy očný kontakt. Zásadný význam pri tvorbe podkladu pre rozhodnutie má znalecké dokazovanie, pričom súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca.

Civilný mimosporový poriadok neurčuje presnú dĺžku konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ale z praktických skúseností vyplýva, že dĺžka závisí od súdu a jeho rýchlosti.

Judikatúra a duševný stav osoby

Súd sa musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, a či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v Občianskom zákonníku. Ďalším predpokladom je zistenie, či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, nestačí na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne a v istých nie zanedbateľných sférach života disponuje takouto spôsobilosťou. V medziach ústavného významu práv človeka sa primárne sleduje cieľ samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb.

V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného. Súd musí zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou, musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.

Príkladom môže byť aj schizofrenik, u ktorého môže súd obmedziť spôsobilosť na právne úkony.

Príklad z praxe obmedzenia spôsobilosti

Súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony osobe trpiacej paranoidnou schizofréniou, ktorá odmietala základnú hygienu a nerozumela otázke volebného práva. Obmedzenie spočívalo v tom, že osoba nebola spôsobilá samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami ako aj orgánmi samosprávy, nebola spôsobilá na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a zároveň nebola spôsobilá uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých. Nebola spôsobilá nakladať s účtami vedenými v niektorom z peňažných ústavov a nebola spôsobilá disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 15,- Eur.

V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď súd obmedzí spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpí diagnózou mentálna anorexia.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Opatrovník

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Opatrovník je osoba, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.

Príklady z praxe ustanovenia opatrovníka

Súd ustanovil za opatrovníka osobu, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho majetok s tým, že ak sa nejedná o bežný úkon, k platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné schválenie súdom.

Opatrovník je povinný počas zastupovania opatrovanca podávať súdu správy o svojej činnosti, o pomeroch nesvojprávneho a o nakladaní s jeho majetkom.

Predpoklady na strane opatrovníka

Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť: spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich.

Konanie o spôsobilosti na právne úkony v zmysle CMP

V zmysle CMP môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Uvedená právna úprava má „reflektovať princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“, pričom „miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. Súd môže navrhovateľovi, ktorým je osoba, ktorá preukázala právny záujem na konaní alebo blízka osoba uložiť, aby v ním určenej lehote predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Návrh na začatie konania je podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Konanie je oslobodené od súdneho poplatku.

Účastníci konania

Účastníkmi konania v konaniach o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Blízka osoba alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem môže požiadať súd, aby ju pribral ako účastníka do konania. O pribratí účastníka súd rozhodne podľa toho, či je to účelné pre vedenie konania a ochranu dotknutých práv.

Okruh osôb, ktoré môžu podať návrh

• poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
• poskytovateľ sociálnych služieb
• ten, kto má na veci právny záujem
• ten, o koho spôsobilosť sa má konať.

Blízkou osobou je aj iná osoba, v rodinnom alebo obdobnom pomere (napr. spolužitie osôb, medzi ktorými je určitý faktický vzťah), za predpokladu, že ujmu, ktorú utrpí jedna z nich, druhá osoba dôvodne pociťuje ako ujmu vlastnú.

Vecná a miestna príslušnosť súdu

Vecne príslušným súdom je na konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vždy okresný súd. V prípade miestnej príslušnosti hovoríme o tzv. výlučnej miestnej príslušnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 232 Civilného mimosporového poriadku. Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Nemusí ísť o adresu trvalého pobytu, preto bydliskom môže byť aj zariadenie sociálnej starostlivosti, kde je táto osoba umiestnená po dlhší čas.

V konaní o spôsobilosti na právne úkony je vždy účastníkom konania osoba so „zdravotným hendikepom“ (duševná porucha, závislosť), preto je na mieste, že sa v tomto konaní upúšťa od formálneho kritéria adresy trvalého bydliska ako kritéria na založenie miestnej príslušnosti, ale miestna príslušnosť je určená tak, aby vec prejednával a rozhodoval súd, ktorý je z hľadiska procesnej ekonómie čo najviac dostupný osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Exekúcia a invalidný dôchodca

Teraz sa zameriame na situáciu, keď je invalidný dôchodca v exekúcii.

Zásah exekútora do majetku

Ak sa majú exekúciou postihnúť hnuteľné veci povinného, ktoré slúžia alebo súvisia s podnikaním, exekútor je povinný postupovať tak, aby exekúciou neohrozil podnikateľskú činnosť povinného nad nevyhnutnú mieru.

Doživotné užívanie nehnuteľnosti

Ak na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania, to neznamená, že samotná nehnuteľnosť bude predmetom exekúcie, keďže nie je vo vašom vlastníctve, ale vo vlastníctve vášho syna. Podstatné je, kedy a na základe čoho syn nadobudol nehnuteľnosť, či sa tak nestalo na základe darovacej zmluvy, kde ste vy vystupovali ako darca a syn ako obdarovaný, čim už v čase darovania ste mali dlhy, o ktorých vedel aj váš syn.

Nakladanie s majetkom počas exekúcie

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov. Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods.

Veci, ktoré nepodliehajú exekúcii

Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

Exekúcia zrážkami zo mzdy

Ak je exekúcia vykonávaná zrážkami zo mzdy, postupuje exekútor v zmysle ustanovenia § 66 a nasl. Exekučného poriadku. Pokiaľ nastala situácia, že zrážky zo mzdy boli vykonané vo väčšom rozsahu, odporúčam Vám celú vec prekonzultovať s exekútorom povereným na vykonanie exekúcie. Všeobecne platí, že je vhodné s exekútorom čo najviac komunikovať.

Ak ste nastúpili do nového zamestnania, potom ste povinná novému zamestnávateľovi predložiť potvrdenie od bývalého zamestnávateľa o vykonávaní zrážok zo mzdy a tento nový zamestnávateľ je povinný kontaktovať súdneho exekútora. Odporúčame vám preto kontaktovať s dokladmi priamo zamestnávateľa, a aj Vy z Vašej strany oznámiť exekútorovi, že ste zmenili zamestnávateľa.

Splátky v exekúcii

Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach. Exekútor vždy povolí plnenie v splátkach na základe uvedeného zák. ustanovenia. Ak ide o vyššiu sumu nad 2000 €, potom so žiadosťou o splátky sa musíte Vy ako povinný obrátiť priamo na oprávneného v exek. konaní, teda nie na exekútora, a až na základe písomného súhlasu oprávneného v exek. konaní môže exekútor povoliť splátky.

Doručovanie v exekučnom konaní

Doručovanie v exekučnom konaní je upravené v určitých častiach odlišne ako pri klasickom civilnom procese, upravuje ho § 61b zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení. Pokiaľ sa exekútorovi aj napriek vykonanému šetreniu nepodarilo doručiť Vám upovedomenie o začatí exekúcie do troch mesiacov od jej začiatku, doručí sa oznámením v Obchodnom vestníku, zároveň sa toto upovedomenie doručuje súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Toto upovedomenie sa považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.

Nepostihnuteľná suma

Exekútor Vám musí ponechať tzv. nepostihnuteľnú sumu v zmysle ust. § 104 ods. 2 exek. Rozsah vykonaných zrážok si môžete skontrolovať použitím tzv. exekučnej kalkulačky, ktorú nájdete na internetovej stránke exekútora, prípadne vyhľadajte na internete podľa slovného spojenia exekučná kalkulačka.

Žiadosť o povolenie splátok

V tomto štádiu požiadajte písomne súdneho exekútora o povolenie splátok podľa vyššie uvedeného ust. § 61g/ exek.

Osobný bankrot

Pojem osobný bankrot sa používa na označenie zákonom upraveného procesu, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže zbaviť svojich dlhov - v rámci toho aj dlhov v Sociálnej poisťovni. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov pod týmto pojmom rozumie oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Ak je vyhlásený konkurz s oddlžením na fyzickú osobu, Sociálna poisťovňa si prihlási pohľadávku. Ak počas konkurzu dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, v zostatku neuspokojenej časti sa pohľadávky stávajú nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť pohľadávky neznamená jej zánik, znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ju už nemôže ďalej vymáhať.

Nález Ústavného súdu Českej republiky a úžernícke úroky

Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal prípadom exekúcie, kde sťažovateľ tvrdil, že úrok z omeškania vo výške 1 % denne, čo predstavuje 365 % ročne je úžernícky, v rozpore s dobrými mravmi ako aj ústavou. Ústavný súd uviedol, že v rámci svojej judikatúry vychádza zo zásady, že námietky voči vadám konania alebo rozhodnutia (exekučného titulu) zásadne nie je možné preniesť do exekučného konania. Platí, že exekučné konanie je určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia. Ústavný súd uvádza, že pri dojednaní úrokov z omeškania platí zásada zmluvnej voľnosti, ktorá je však modifikovaná účelom a zmyslom sankčného a motivačného mechanizmu inštitútu úroku z omeškania. Využitie úrokov z omeškania je totiž možné, avšak ich výška nesmie byť bezbrehá. Vo viacerých nálezoch Ústavného súdu bolo konštatované, že úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne nie je adekvátny. Z toho je možné usúdiť, že existuje maximálne ústavne prípustná výška úrokov z omeškania. Súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi priznávalo nárok na zaplatenie úroku z omeškania v protiústavnej výške by priznávalo plnenie z hľadiska ústavného práva zakázané. Preto ide o zásadnú vadu exekučného titulu, ktorého výkonom by došlo k zjavnej nespravodlivosti. Okrem toho, aj samotné uplatnenie práva na úroky z omeškania v neústavnej výške v exekučnom konaní je možné považovať za zneužitie práva. Išlo by teda o ďalší dôvod, pre ktorý by výkon takéhoto súdneho rozhodnutia viedol k zjavnej nespravodlivosti.

tags: #invalidný #dôchodca #zrušenie #exekúcie #podmienky