Pasívna legitimácia v civilnom sporovom poriadku

Úvod

Pasívna legitimácia je kľúčový pojem v civilnom sporovom konaní. Určuje, kto má byť žalovaný v spore, teda kto je povinný plniť nárok uplatňovaný žalobcom. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie pojmu pasívnej legitimácie v kontexte slovenského civilného sporového poriadku, s dôrazom na relevantné právne predpisy a judikatúru.

Definícia a význam pasívnej legitimácie

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľ hmotnoprávnej povinnosti existuje.

Odlišovanie od iných pojmov

Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) a procesnú spôsobilosť (t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania § 20 O.s.p.). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. c/ O.s.p. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Príklady pasívnej legitimácie v rôznych sporoch

Náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

V prípadoch, keď obžaloby vzniklo poškodenému - žalobcovi právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z., je pasívne legitimovaný ten subjekt, ktorý za nezákonné rozhodnutie zodpovedá. Podľa § 3 ods. zákona č. 514/2003 Z.z. sa zodpovednosť vzťahuje na orgány verejnej moci uvedené v § 4 ods. 1 tohto zákona.

Spory o usporiadanie podielového spoluvlastníctva

V sporoch o usporiadanie podielového spoluvlastníctva sa žalobca môže domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva len vo vzťahu k tým podielovým spoluvlastníkom, ktorí ho reálne tvoria. Ak niektorí spoluvlastníci nie sú zapísaní na liste vlastníctva, alebo ak po nebohom nebol prerokovaný podiel, súd môže žalobu zamietnuť ako predčasnú.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

Spory týkajúce sa majetku obce

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce a koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Z toho vyplýva, že správca majetku koná v mene obce pred súdmi, z čoho je zrejmá aj pasívna legitimácia.

Spory o ochranu osobnosti

Pasívne vecne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ, je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Len skutočnosť, že je žalovaný podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom bola inou osobou nainštalovaná kamera, automaticky nezakladá účasť žalovaného na zásahu do osobnostných práv žalobkyne, respektíve existenciu hrozby takéhoto zásahu.

Spory týkajúce sa odporovateľnosti právnych úkonov

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Zmena účastníka konania

Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inej alebo proti inej osobe.

Osobitné prípady procesnej legitimácie

V podmienkach Slovenskej republiky predkladateľ zakotvil túto procesnú legitimáciu tzv. spotrebiteľským ochranným združeniam a štátnemu orgánu dohľadu (napríklad podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Služobný pomer a pasívna legitimácia

Prečítajte si tiež: Žalovaný a pasívna legitimácia

tags: #pasívna #legitimácia #civilný #sporový #poriadok