
Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodniť človeka v pracovnom živote. Aby sa toto znevýhodnenie kompenzovalo, existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok sa zameriava na invalidný dôchodok a zníženú sadzbu zdravotného poistenia, ktoré sú dôležitými nástrojmi podpory pre túto skupinu občanov.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité rozlišovať medzi rôznymi pojmami. V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná Sociálnou poisťovňou za invalidnú. To znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je, že táto definícia sa líši od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň uznaná aj za invalidnú, ale nie je to nevyhnutné.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na ich zárobkovú činnosť, teda neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým osobám pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého zamestnanca, ktorý mu chýba do splnenia tohto "limitu".
Zamestnávanie zdravotne postihnutých zamestnancov je pre zamestnávateľa výhodné aj z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je v porovnaní so zdravým zamestnancom polovičná, čo predstavuje 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov nasledovne:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.
Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto sa líši podľa miery nezamestnanosti v danom mieste.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Po vytvorení chránenej dielne alebo pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkové náklady zahŕňajú napríklad nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, ale osoby so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Poistné je čiastka, ktorú za celý rok zaplatíte na zdravotnom poistení a zúčtováva sa v rámci ročného zúčtovania poistného. Preddavky na poistné sú finančné čiastky poistného, ktoré zálohovo odvádzate každý mesiac. Zdravotné poistenie je podmienkou pre poskytnutie lekárskej starostlivosti.
Každý poistenec je povinný platiť zdravotné poistenie, avšak nie každý preddavky sám aj vypočítava a odvádza. SZČO a osoba, ktorá je platiteľom dividend (§ 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení), platia preddavky na poistné sami. Za tzv. poistencov štátu (podľa vymedzenia určeného podľa § 11 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení), a za určitých podmienok aj za zamestnancov a SZČO, platí preddavky na poistné štát. Platiteľom dividend je právnická osoba, ktorá dividendy vypláca a na základe príjmu z nich sa určuje výška preddavkov.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Konkrétne percentuálne výšky preddavkov pre jednotlivé typy platiteľov sú nasledovné: