Časové Rozlíšenie: Komplexný Sprievodca Účtovnou Technikou

Úvod

Časové rozlíšenie je základný princíp v podvojnom účtovníctve, ktorý zabezpečuje, že náklady a výnosy sú priradené k obdobiu, kedy reálne vznikli, a nie k obdobiu, kedy boli zaplatené. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na časové rozlíšenie, jeho legislatívny rámec, praktické príklady a daňové dopady v slovenskom účtovníctve.

Princíp Časového Rozlíšenia v Podvojnom Účtovníctve

Princíp časového rozlíšenia je jednou z dôležitých vlastností podvojného účtovníctva. Inými slovami, náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, kedy súvisiaci výkon skutočne nastal a nie do obdobia, keď došlo k platbe, ktorá zvyčajne prebieha neskôr. Problematiku časového rozlíšenia upravuje § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. a § 5 Opatrenie MF SR č.

Legislatívny Rámec

Časové rozlíšenie je upravené v § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. a § 5 Opatrenia MF SR. Tieto predpisy stanovujú, že náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.

Daňové Dopady Časového Rozlíšenia

Pri daňovom dopade problematiky časového rozlíšenia je potrebné predovšetkým pripomenúť, že na základe ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia alebo z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 9 ods. 4 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa na účtoch časového rozlíšenia účtujú náklady a výnosy, ktoré sa týkajú nasledujúcich účtovných období.

Príklady Časového Rozlíšenia

Príklad 1: Poistné za Nehnuteľnosť

Spoločnosť zaplatila v decembri 2017 poistné za nehnuteľnosť na obdobie od 1. decembra 2017 do 30. novembra 2018 v celkovej výške 1 200 eur. Nakoľko uvedená suma poistného za nehnuteľnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, v predmetnom prípade bude nevyhnutné vykonať časové rozlíšenie.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Príklad 2: Nájomné

Spoločnosť prenajala od inej právnickej osoby nákladné motorové vozidlo na obdobie od 1. 10. 2017 do 31. 3. 2018. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť uhradila nájomné spolu za 6 mesiace, t.j. vo výške 6 000 eur, dňa 20. 2. 2018. Spoločnosť - nájomca bude musieť v účtovníctve uplatniť časové rozlíšenie, keď prostredníctvom účtu výdavkov budúcich období zaúčtuje do roku 2017 náklad v sume 3 000 eur (MD518 / D383). Avšak do nákladov alikvótne zaúčtovanú sumu nájomného týkajúceho sa roku 2017 nemôže považovať za daňovo uplatniteľný výdavok roka 2017, keďže k úhrade nájomného došlo až v roku 2018. Nájomca je teda povinný nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2017 vo výške 3 000 eur pri zisťovaní základu dane z príjmov k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za časť roka 2017 zahrnie až po zaplatení, t.j. v roku 2018. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad 3: Konto Pracovného Času

Zamestnanec pracujúci v rámci „konta pracovného času“ má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V decembri 2017 odpracuje v každom týždni iba 30 hodín. Hodinová mzda zamestnanca je stanovená na 4 eur/hod. Zákon o dani z príjmov v rámci § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Mzda zamestnanca za mesiac december 2017 pri ustanovenom pracovnom čase činí 640 eur (4 €/hod x 40 hodín x 4 týždne). Mzda za skutočne odpracovaný čas je: 480 € (4 €/hod x 30 hodín x 4 týždne). Pri konte pracovného času v prípade menšieho objemu prác za rovnakú odmenu sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca zahrnuje do základu dane. Súčasťou základu dane v zdaňovacom období 2017 budú tak nielen mzdové náklady a povinné poistenie za skutočne odpracovaný pracovný čas, ale v súlade s § 17 ods. V nasledujúcom zdaňovacom období (január 2018), zamestnanec v decembri 2017 neodpracované hodiny odpracoval. Za tohto predpokladu sa zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane v zmysle § 17 ods.

Časové Rozlíšenie v Jednoduchom Účtovníctve

V jednoduchom účtovníctve predstavuje výsledok hospodárenia rozdiel príjmov a výdavkov. Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že pri zisťovaní základu dane sa u daňovníka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vždy vychádza z rozdielu príjmov a výdavkov. Aj u účtovných jednotiek účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa možno stretnúť s časovým rozlíšením, ale nie nákladov a výnosov ako v podvojnom účtovníctve, ale časové rozlíšenie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Napriek skutočnosti, že jednoduché účtovníctvo je založené na tzv. „hotovostnom“ princípe, je tiež veľmi úzko viazané na zákon o dani z príjmov a práve v tejto súvislosti je potrebné aj daňovo efektívne uplatnenie niektorých i keď skutočne zaplatených výdavkov časovo rozlíšiť do viacerých zdaňovacích období.

Príklad: Zmarené Investície

Uplatnení výdavkov na tzv. „zmarené investície“, kedy sa suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná v knihe dlhodobého majetku alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu, zahrnie do základu dane z príjmov rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods.

Oprava Chýb Minulých Období

Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov, ak daňovník zistí, že vykázal základ dane v rozpore s platným právnym alebo skutkovým stavom, je povinný podať dodatočné daňové priznanie. Je teda zrejmé, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa uplatňuje predovšetkým zásada rešpektovania vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Na základe spomínaného ustanovenia sa tak opravy chýb minulých účtovných období bez ohľadu na spôsob ich účtovania (do nákladov alebo do výnosov) zahrnujú do základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, a to napriek skutočnosti, že sú súčasťou výsledku hospodárenia v účtovnom období, v ktorom sa oprava vykonala. Zo spomínaného ustanovenia je jasné, že účtovanie opráv chýb minulých účtovných období nikdy nemôže byť súčasťou základu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, v ktorom je o chybe účtované. V zmysle uvedeného teda v princípe platí, že zaúčtovanie opravy chýb minulých účtovných období môže ale aj nemusí znamenať povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, s ktorým výnosy zahrnované do základu dane a daňové výdavky súvisia.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Postup Podľa § 17 Ods. 29 Zákona o Dani z Príjmov

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov totiž platí, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. To znamená, že oprava chýb v účtovníctve bude zároveň súčasťou základu dane z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa oprava chyby v účtovníctve skutočne zrealizovala. Postup v zmysle § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov má na daňovníkov v istom zmysle slova „priaznivejší“ dopad, nakoľko im umožňuje ponechať v daňových výdavkoch za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa o chybe účtuje, aj tie náklady, ktoré časovo a vecne súvisia s minulým zdaňovacím obdobím. Rovnako je zrejmé, že postup § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov nie je pre daňovníka povinný, poskytuje len možnosť uplatniť daňové výdavky alebo znížiť zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období, v ktorom sa o chybe účtuje. Z uvedeného ustanovenia tiež jednoznačne vyplýva, že ak by daňovník opravoval takú účtovnú chybu, ktorá v minulom zdaňovacom období zapríčinila vykázaný nižší základ dane a nižšiu odvedenú daň z príjmov, daňovník je povinný postupovať podľa § 17 ods.

Rozhodovanie o Dodatočnom Daňovom Priznaní

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že ak daňovník v zdaňovacích obdobiach, ktorých sa oprava chýb minulých účtovných období týka, vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, alebo do základu dane zahrnie v zdaňovacom období aj opravy chýb zaúčtované v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá.

Príklad: Faktúra za Reklamu

Spoločnosť zistila, že vo februári 2017 dostala faktúru za reklamu poskytnutú v roku 2016. Účtovná jednotka účtuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovné prípady na základe vecnej a časovej súvislosti. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Z pohľadu zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená. Ak však spoločnosť v dôsledku účtovnej chyby zahrnula v minulosti do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane z príjmov postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov resp. môže sa rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods.15 zákona o dani z príjmov. Ak sa rozhodne postupovať podľa § 17 ods. 29 spomínaného právneho predpisu, potom súčasťou základu dane z príjmov v príslušnom zdaňovacom období (2017) bude aj oprava vykonaná v účtovníctve, v ktorom bola chyba zistená.

Usmernenie Ministerstva Financií SR

V podnikateľskej praxi vznikajú prípady, keď dôjde k polemike, či vzniká resp. nevzniká potreba podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmov z dôvodu uplatnenia zásady priraďovania výdavku (nákladu) k vecne a časovo súvisiacemu zdaniteľnému príjmu. Žiadny právny predpis platný v súčasnosti v Slovenskej republike adresne a vymedzujúco neustanovuje prípady, kedy je potrebné podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov. Podporne je možné (avšak nie vymedzujúco) aplikovať napr. Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k niektorým prípadom úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, ktoré bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi č.5/2002. Napriek tomu, že spomínané usmernenie odkazovalo na zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z.n.p. účinný do 31. 12. Vo všeobecnosti možno vychádzať pri určovaní povinnosti resp. možnosti podať dodatočné daňové priznanie z ustanovenia § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami podľa § 19 tohto zákona, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, pokiaľ priamo v zákone o dani z príjmov nie je ustanovené inak. Zásadu priraďovania výdavku (nákladu) k vecne a časovo súvisiacemu zdaniteľnému príjmu treba rešpektovať aj vtedy, ak daňovník v bežnom zdaňovacom období zistí, že základ dane za niektoré z predchádzajúcich zdaňovacích období vyčíslil v rozpore s vtedy platným právnym alebo skutkovým stavom. Takýmto zistením môže byť predovšetkým: zistenie porušenia niektorého ustanovenia zákona o dani resp. daniach z príjmov, platného v tom zdaňovacom období, s ktorým predmetná položka vecne a časovo súvisí (napr. zistenie chyby v účtovníctve za predchádzajúce zdaňovacie obdobia (napr. Uvedené zistenia sú dôvodom na úpravu základu dane za to zdaňovacie obdobie, s ktorým príslušná výnosová alebo nákladová položka vecne a časovo súvisí, a to aj vtedy, ak sa o zistenej skutočnosti účtuje do bežného roka. Ak sú plnené podmienky podľa § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. konečné vyúčtovanie rôznych preddavkových platieb (napr. rôzne zľavy z predajnej ceny (napr.

DPH a Časové Rozlíšenie

Sumy súvisiace s nákladmi budúcich období sa účtujú na základe vystavených dokladov platiteľom dane. Spoločnosť ABC, s.r.o - platiteľ DPH, uzatvorila nájomnú zmluvu na prenájom nákladného automobilu od spoločnosti XYZ, a.s. Môže si odpočítať DPH z celkovej sumy zaplateného nájomného už v januári 2017? Bez ohľadu na skutočnosť, že nájomca - spoločnosť ABC, s.r.o. musí nájomné časovo rozlíšiť, DPH si môže uplatniť v plnej výške v tom období, keď budú splnené podmienky ustanovené v rámci § 49 až § 51 zákona o DPH. V uvedenej súvislosti je vhodné pre úplnosť pripomenúť ustanovenie § 68d zákona o DPH, v rámci ktorého je obsiahnutá osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby. Daňová povinnosť pri uplatňovaní tejto osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje túto osobitnú úpravu uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom dodávateľovi.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Účtovanie Časového Rozlíšenia

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Z doteraz uvedeného je zrejmé, že môže ísť o: tzv. aktívne prechodné položky, t.j. tzv. pasívne prechodné položky, t.j. Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových položiek časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Potrebné je v uvedenej súvislosti poznamenať, že podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ sa časovo nerozlišujú, napríklad náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločností a so zmenou ich právnej formy, náklady na získanie vlastného imania, napríklad upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov, náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo časti podniku, náklady na rozšírenie výroby, náklady na reklamu a propagáciu, pokuty, penále, manká a škody, ako aj ostatné náklady podobného charakteru, účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli.

Príklad: Akreditácie

Spoločnosť vykonáva činnosti, na výkon ktorých zo zákona potrebuje akreditácie vydávané Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS). SNAS na základe overovania vydal spoločnosti Osvedčenie o akreditácii, na ktorom je uvedená platnosť akreditácie na obdobie január 2017 až január 2021. V zmysle § 56 ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa náklady a výnosy časovo rozlišujú na účtoch účtovej skupiny 38 - Časové rozlíšenie nákladov a výnosov. V súvislosti s predmetom otázky treba poznamenať, že podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ sa časovo nerozlišujú okrem iných postupmi účtovania taxatívne vymenovaných prípadov ani náklady na získanie noriem a certifikátov. Ak v otázke spomínané osvedčenie o akreditácii možno chápať za určitý druh certifikátu - t.z. oprávnenia vykonávať po ustanovenú dobu určitú činnosť, potom sa časovo nerozlišuje. Avšak v zmysle poslednej vety spomínaného ustanovenia § 56 ods. Napokon je nutné uviesť, že v mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovan…

tags: #invalidný #dôchodok #pre #ploché #nohy #podmienky