Invalidný Dôchodok a Pracovné Príležitosti: Cesta k Sociálnej Inklúzii

Úvod

Problematika invalidného dôchodku a zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je komplexná téma, ktorá si vyžaduje citlivý a diferencovaný prístup. Cieľom tohto článku je preskúmať možnosti pracovnej aktivizácie a sociálnej inklúzie osôb so zdravotným postihnutím, a to aj v kontexte poberania invalidného dôchodku. Často sa totiž stretávame s mylnými predstavami a predsudkami, ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu týchto osôb do spoločnosti.

Aktivizácia ako Kľúč k Kvalitnejšiemu Životu

Aktivizácia a práca sú neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka, vrátane prijímateľov sociálnych služieb. Aj ľudia odkázaní na pomoc a podporu túžia po uznaní, sebarealizácii a pocite spolupatričnosti. Cieľom sociálnej politiky by preto nemala byť pasivita, ale vytváranie podmienok pre primeranú prípravu na prácu a získanie kvalifikácie.

Štáty sa zaviazali k vytvoreniu podmienok pre adekvátnu prípravu na prácu, získanie kvalifikácie, ak je to možné. Podporované zamestnávanie je vhodnou metódou pre vyhľadanie vhodnej pracovnej aktivity a jej udržanie. Tvorba priestorov na aktivity, programov s pomôckami, prepojenie aktivít s komunitou s podporou primerane odborne vzdelaného personálu sú záruky pre úspešnú aktivizáciu. Nástroje služieb zamestnanosti môžu vytvoriť primerané pracovné prostredie aj pre prijímateľov s vyššou mierou podpory.

Finančná Nezávislosť a Postavenie v Spoločnosti

Mať prácu a zamestnanie znamená mať šancu na dosiahnutie určitého životného štandardu. Aj ľudia so zdravotným postihnutím chcú žiť nezávisle, preto je pre nich finančná nezávislosť veľmi dôležitá. Mať prácu znamená mať aj určité postavenie v spoločnosti, mať možnosť niekam patriť, rozhodovať o svojom živote. Práca prináša so sebou pocit uspokojenia a uznania, dáva príležitosť stať sa partnerom. Je to práve pracovná aktivita, ktorá vytvára možnosti pre nové vzťahy, priateľstvá a kontakty.

Podporované Zamestnávanie ako Efektívna Metóda

Programy sociálnej inklúzie sa stali príležitosťou aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Produktívna práca v integrovaných, teda bežných životných podmienkach na otvorenom trhu práce vytvára podmienky pre naplnenie zmyslu života, vytvára status človeka v spoločnosti, zvyšuje jeho pocit sebaocenenia a zvyšuje jeho akceptáciu ako ľudskej bytosti. Systém dopĺňajú chránené dielne a chránené pracoviská pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa nevedia uplatniť na otvorenom trhu práce. Najbližšie k otvorenému trhu práce majú v systéme služieb zamestnanosti Agentúry podporovaného zamestnávania, pracujúce pre klienta metódou podporovaného zamestnávania, teda vyhľadávania pracovných miest šitých na mieru na otvorenom trhu práce a podporou pri ich udržaní.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Pre efektívne pracovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím platí omnoho viac ako u iných, že proces prípravy na prácu a zaškolenie, proces zdokonaľovania pracovných a sociálnych zručností potrebných pre pracovné začlenenie, proces rozvoja nových kvalifikačných zručností je možné realizovať nielen vo formálnom alebo neformálnom vzdelávacom procese, ale aj priamo na pracovisku - na otvorenom trhu práce. Systém podpory v zamestnávaní znevýhodnených skupín dopĺňa možnosť zriadiť sociálny podnik.

Mýty a Predsudky

Napriek tomu, že štáty vytvárajú rôzne formy podpory pre zamestnávanie znevýhodnených skupín, počet ľudí so zdravotným postihnutím vo svete práce, v každom druhu práce, v rôznych krajinách je veľmi nízky. Len postupne sa vytrácajú rôzne mýty a predsudky, ktoré napríklad zdôrazňujú častú chorobnosť, fluktuáciu osôb so zdravotným postihnutím v pracovnom procese. Najmä u niektorých rodinných príslušníkov osôb so zdravotným postihnutím sa stretávame s názorom, že pri získaní zamestnania môže osoba so zdravotným postihnutím prísť o invalidný dôchodok. Nie je to pravda. Občas ešte nájdeme názor, že osoby, ktoré sú prijímateľmi sociálnych služieb a sú na ne odkázané, nemôžu pracovať, pretože by boli duplicitne podporované štátom. Opäť sa tento výrok nezakladá na pravde. A tiež rozšíreným je názor, že osoby so zdravotným postihnutím , ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony nemôžu pracovať.

Najlepším spôsobom ako zaistiť právo na výber práce, kvalitné zamestnávanie, je ponúknuť širokú škálu opatrení v prípravnom procese na prácu. Mať možnosť získania odborných zručností a kvalifikácie, ale aj pracovných príležitostí pre ľudí, čo je najefektívnejšie možné formou otvoreného trhu práce. Integrácia osôb so zdravotným postihnutím nie je úloha len pre štát, ale pre spoločnosť ako celok a pre všetkých jej členov.

Sociálne Opatrenia a Podporované Zamestnávanie

V mnohých oblastiach sú stále k dispozícii určité sociálne opatrenia, ktoré majú zásadný význam či už v aktivizácii a podpore svojpomoci alebo v iniciovaní a podpore rehabilitačného a integračného procesu. Podporované zamestnávanie ako metóda práce je jedným z aktívnych opatrení služieb zamestnanosti. Možnosti podpory sociálneho a pracovného začlenenia sa dnes týkajú všetkých občanov v SR, teda aj tých, ktorí takmer celý život prežili v celoročných zariadeniach sociálnych služieb. Dnes už nielen z hľadiska ľudských práv, ale najmä z hľadiska rovnosti príležitostí a samotného záujmu občanov sociálnych služieb o aktivizáciu a participáciu na dianí spoločnosti je potrebné vytvoriť podmienky pre naplnenie týchto prianí a túžob.

O to viac nás teší, že sa podporované zamestnávanie stalo súčasťou Národného projektu “Podpora procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb“ a „Národného projektu deinštitucionalizácie - podpora transformačných tímov“. Výsledky projektov svedčia o zmysluplnosti týchto aktivít. Akokoľvek dobre je nastavená národná legislatíva, zosúladená s európskymi právnymi normami je funkčná vtedy, ak je ústretová a implementovaná pre každého jednotlivca v krajine. Javí sa kľúčovým budovať funkčné bloky podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorí žijú v regióne. Je samozrejme nevyhnutné sledovať možnosti zdrojov a infraštruktúry, ktoré prispievajú k tomu, aby tieto systémy boli funkčné a kvalitné. Integračné procesy sa musia stať samozrejmosťou, aj pre osoby so zdravotným postihnutím ktoré nemajú záujem na príprave a tréningoch separovane, ale chcú mať zaistený rovnaký prístup k možnostiam vzdelávania a práce. Rada Európy (1992) prezentuje modely prístupnosti k určitej forme aktivizácie a zamestnania pre všetkých bez rozdielu.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Príklady Dobrej Praxe a Inštitúcie

V kapitole VII. podporovaného zamestnávania takmer 20 rokov Slovenska. Chránené dielne na Slovensku za posledných 20 rokov zohrali nezastupiteľnú rolu v podpore zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím nielen tých, korí žijú v rodinách, ale priblížili prácu a zamestnanie aj tým, ktorí žijú v zariadeniach sociálnych služieb. Jedni i druhí sa bežne stretávajú na prezentačných akciách chránených dielní a domovov sociálnych služieb (napr. Radničkine trhy), a prezentujú rovnako kvalitnú prácu prostredníctvom svojich výrobkov. Jedni za riadnu platenú mzdu v chránených dielňach, tí druhí len v rámci pracovných dielní.

Niektorí ľudia so zdravotným postihnutím môžu potrebovať modifikované programy kombinujúce prvky chráneného zamestnávania v systéme bežného trhu práce. Takéto podporované alebo prechodné zamestnanie by malo vychádzať z ich individuálnych potrieb a želaní. Niektorí ľudia so zdravotným postihnutím nebudú nikdy schopní pracovať za riadnu mzdu. Napriek tomu by malo byť vyvinuté úsilie podporiť ich k takému životu, ktorý ich bude uspokojovať. Špeciálna pozornosť by sa mala venovať úlohe výpočtovej techniky a vplyvu nových technológií na perspektívu zamestnania. Väčšia pozornosť by sa mala venovať aj humánnym aj technickým prostriedkom, ktoré by sa mali využívať so zámerom umožniť plnú integráciu do pracovného života. Tieto prostriedky by mali obsahovať skupinové opatrenia pre podporu všetkých ľudí so zdravotným postihnutím a špeciálne opatrenia k riešeniu individuálnych problémov. Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím a opatrenia na jeho dosiahnutie by mali mať vždy prioritu nad finančnou pomocou ľuďom so zdravotným postihnutím, čím sa nemyslí finančná pomoc potrebná pre kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených so zdravotným postihnutím. Nezávislý život je filozofa a hnutie osôb so zdravotným postihnutím zamerané na dosiahnutie rovnosti príležitostí, občianskych práv a plnej účasti vo všetkých aspektoch života spoločnosti.

Legislatívny Rámec a Práva Osôb so Zdravotným Postihnutím

Jún je začiatkom novej etapy na ceste k plnému uplatňovaniu ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku. V tento deň aj pre Slovensko nadobudol účinnosť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej DPZP) a jeho Opčný protokol schválený Valným zhromaždením OSN. Článok 27 Práca a zamestnávanie prezentuje právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

Skúsenosti z fungujúcich Agentúr podporovaného zamestnávania dokumentujú možnosti umiestnenia aj osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, s dostatočnom mierou prípravy a permanentnej podpory. Skúsenosti sú aj s podporou občanov so zdravotným postihnutím, ktoré dlhé roky žili v domovoch sociálnych služieb a prejavili záujem o zmenu. Na druhej strane stále fungujúci systém inštitucionálnej starostlivosti o klienta, môže byť vážnou bariérou pri realizácii a implementácii dobre legislatívne vymedzených nástrojov sociálnych politík, ktoré podporujú začlenenie na otvorenom trhu práce.

Zákon č. 448/2008 Z .z. o sociálnych službách vznp. Vytvára priestor pre prípravu na prácu a aktivizáciu. Ide o významné zmeny v systéme podpory osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnené osoby. Rešpektovanie individuality klientov/obyvateľov zariadení sociálnych služieb (napr. Zákon o sociálnych službách v § 2 ods. (1) písm. b) vymedzuje sociálnu službu ako odbornú činnosť, ktorá sa okrem iného zameriava aj na zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopností fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. V § 12 zákon uvádza druhy sociálnych služieb, kde v bode c) sú uvedené sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, a nepriaznivého zdravotného stavu. Je potrebné vyzdvihnúť v podporných službách podporu samostatného bývania, ktorá môže pomôcť pri realizácii konceptu nezávislého života v rámci procesu transformácie sociálnych služieb a využiť v rámci budovania nových komunitných služieb.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

V § 16 sú definované odborné činnosti, kde vo vzťahu k podpore začleňovania klientov/ obyvateľov zariadení sociálnych služieb na trh práce je uvedených viacero odborných činností, ktoré majú svojim zameraním podporný charakter vo vzťahu k pracovnému začleňovaniu a v kombinácii so službami zamestnanosti by mohli tvoriť integrované služby v prepojení sociálnych služieb a služieb zamestnanosti v komunitných službách. Medzi tieto odborné činnosti môžeme zaradiť: špecializované sociálne poradenstvo (písm. b), sociálnu rehabilitáciu (písm. Aktivizáciu prijímateľov sociálnych služieb určuje § 7 Zákon č. 485/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Zákona č. 448/2008 o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvil právo prijímateľa na aktivizáciu podľa svojich potrieb, schopností a možností a na druhej strane povinnosť poskytovateľa mu túto aktivizáciu poskytnúť na odbornej úrovni. V § 6 tohto zákona odstavec 2 písmeno a) hovorí, že fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti (Zákon č. 485/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č.

Formy Aktivizácie a Podpory

Aktivizácia je koncept podpory, ktorý sa týka všetkých prijímateľov sociálnych služieb a tiež všetkých oblastí života. Rehabilitačné - trvalé venovanie pozornosti na udržiavanie a posilňovanie fyzických a duševných schopností. Za prvoradé zdôrazňuje predchádzanie pasivite a ponúknutie prostredia bohatého na stimuly so zameraním na redukciu deprivácie a spoločenskej izolácie.

Medzi formy aktivizácie patria:

• Priestory pre aktivizáciu: Vhodné priestory motivujú prijímateľov, vzbudzujú záujem o činnosti. Sú účelovo vytvorené a usporiadané priestorovo tak, že poskytujú priestory mimo priestorov bývania, najlepšie v bežnej komunite. Prijímatelia prichádzajú cielene v dohodnutom čase v dohodnutom režime a vykonávajú rôzne špecifické aktivity.
• Programy pre aktivizáciu: Znamenajú cielene vytvorené programy a aktivity, ktoré môžu mať rozvojové charakter pri rozvoji rôznych zručností a schopností prijímateľa, alebo sú zamerané na udržanie nadobudnutých schopností a zručností. U seniorov často vychádzame pri tvorbe programov z nadobudnutých zručností a schopností v produktívnom veku (seniorka, ktorá je bývalá učiteľka angličtiny a učí anglickú konverzáciu on line aj počas pobytu v ZpS). Vyššou formou programov aktivizácie sú aktivity zamerané na zákazky, ktoré si vyžiada komunita, obes, škola, firmy.
• Pracovné začlenenie a zamestnávanie: Pracovné miesta šité na mieru pracovníkom a opačne sú súčasťou aktivizácie.
• Personál venujúci sa aktivizácii a zamestnávaniu: V tejto kategórii prinášame koncept nových profesií pre sociálne služby - job coach, pracovný asistent, činnosti ako vyhľadávanie a udržanie pracovných miest, poradca pre pracovnú integráciu a začleňovanie. V týchto oblastiach je potrebné vytvárať aj na akademickej pôde obsahovú náplň týchto profesií, ale hlavne rozvoj zručností týchto pracovníkov pri práci s prijímateľmi sociálnych služieb.

Znamená to, že zariadenie disponuje špecifickými priestormi na aktivity, buď špecifického charakteru ako sú dielne pre kreatívne činnosti, pre rozvojové a vzdelávacie aktivity, pre prácu so špecifickým materiálom ako je drevo, papier, hlina, dielne na pečenie, šitie, modelovanie a keramiku a podobne. Dielne a priestory sú častokrát umiestnené priamo v inštitúcii, minimálne sú umiestnené v samostatných priestoroch mimo hlavnej budovy, ale v areáli zariadenia. Napríklad v zariadení DSS Veľký BLH a Adamovské Kochanovce. Je tým limitovaná aj forma aktivizácie, nie je možné dostatočne využívať aktivity s možnou skupinovou dynamikou, prípadne špecifické záujmové a rozvojové aktivity. 37% ZSS má iba multifunkčné využitie priestorov na aktivizáciu a prípravu na prácu u prijímateľov. Multifunkčné využitie priestorov znamená väčšinou využitie jedální a chodieb na rôzne iné aktivity, než je pôvodný účel. Ako tvorivú dielňu, kaplnku, cvičebný priestor, spoločenský priestor a podobne. Stráca sa tým pre prijímateľov možnosť posilniť aktivitu aj špecifickým priestorom, možnosť realizovať zmenu priestoru počas dňa.

Absolventi Škôl a Úrad Práce

Štátnice skončili, začala sa festivalová sezóna, oslavujeme konečne získaný titul a nejako zabúdame, že v týchto dňoch nám definitívne skončilo to sladké študentské obdobie. Na čo sa musíte ako absolventi pripraviť a čo nesmiete zabudnúť? Ak nemáte už zamestnávateľa, založenú živnosť alebo inú formu práce, musíte si začať platiť zdravotné poistenie. Každý živnostník je počas prvého roku podnikania oslobodený od platenia sociálneho poistenia. Ak počas prvého roka dosiahne určitý príjem, podľa neho mu vypočítajú preddavky, ktoré musí uhrádzať počas ďalšieho roka. Normálni zamestnanci alebo absolventi na úrade práce, ktorých stále pribúda, sú od tejto povinnosti oslobodení.

Nezohnali ste žiadne zamestnanie a nechcete začať podnikať? Utekajte hneď na úrad práce. Dňom ukončenia štúdia vám vlastne skončili všetky študentské výhody a od nasledujúceho dňa ste povinní platiť si sociálku a zdravotku. Ak ste sa rozhodli založiť živnosť už počas štúdia, žiadne veľké zmeny vás nečakajú. Ak nenastúpite na úrad práce, do zamestnania, a ani neotvoríte živnosť hneď, nič sa nedeje. Stávate sa síce neplatičom, no jednotlivé záväzky si môžete spätne uhradiť. Založte si jeden papier, ktorý s vami pôjde celý život a píšte si do neho presné dátum ukončenia štúdia, kedy ste boli na úrade práce, kde ste boli zamestnaní a podobne.

Pohľad na Zamestnávanie Osôb so Zdravotným Postihnutím

„Veľmi prekvapujúce je zistenie, že mnoho zdravotne postihnutých nemá záujem si nájsť plnohodnotné zamestnanie,“ napísala v roku 2008 v bakalárskej práci súčasná predsedkyňa Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová. „Nie je pravda, že postihnutí nechcú byť zamestnaní,“ nesúhlasí s jej vtedajšími zisteniami E. T. na invalidnom vozíku, ktorej sme prácu dali prečítať. „Nie je pravda, že zdravotne postihnutí nemajú záujem o prácu, a už vôbec nie je pravda, že sa ju nesnažia nájsť,“ povedala nám veľmi nahnevane vozíčkárka E. T. zo stredných Čiech. Reagovala tak na jedno z hlavných zistení z bakalárskej práce dnešnej predsedkyne Poslaneckej snemovne Markéty Pekarové Adamové. E. T. sme dali prečítať bakalárku Markéty Pekarovej Adamovej pod názvom Zamestnávateľnosť zdravotne postihnutých občanov. Vozíčkárku zo Stredočeského kraja niektoré pasáže naštvali tak, že jej skazili, ako sama povedala, celkom dobrú náladu na niekoľko dní dopredu.

„Veľmi prekvapujúce je zistenie, že mnoho zdravotne postihnutých nemá záujem nájsť si plnohodnotné zamestnanie a radšej zostávajú dobrovoľne nezamestnaní,“ napísala totiž mimo iné v resumé bakalárky, ktorú odovzdala v roku 2008, vtedajšia študentka Markéta Adamová. Ďalej v práci konštatovala: „Odmietanie zapojenia sa do pracovného života väčšinovej spoločnosti môže znamenať celý rad problémov nielen pre zdravotne postihnutých, ale i pre spoločnosť. V dnešnej dobe, kedy obyvateľstvo starne a chýbajú kvalitní pracovníci v mnohých odvetviach hospodárstva, môžu predstavovať i zdravotne postihnutí kvalitnú pracovnú silu, ktorej ekonomický potenciál je potrebné zohľadňovať. Spoločnosť si tento aspekt ale stále ešte neuvedomuje a ani samotní zdravotne postihnutí sa takto stále ešte nevnímajú. Túto skutočnosť je potrebné zmeniť. Ako vhodný prostriedok ku zmene vidím väčšiu otvorenosť väčšinovej spoločnosti k jej vlastnej diverzite, čoho je možné dosiahnuť jedine zmenou myslenia a postojov spoločnosti.

„Nechápem, prečo, keď je to bakalárka o zamestnaní postihnutých, tak do nej pletie, ako sme vyrovnaní s hendikepom,“ oznámila E. T. a pokračovala: „Niektorí zamestnávatelia sa na nás obohacujú, pretože štát im to schvaľuje a vždy si v tomto zmysle nájdu možnosť, ako sa obohatiť. Ale hneď dodávam, že nie je fér obviniť zo všetkého zamestnávateľa, keď je v tom tak silne exponovaný štát.“ Už predtým rozprávala o vlastnom zážitku, keď sa šla uchádzať o prácu v účtovnej firme, kde jej podnikateľ povedal priamo do očí, že ju zamestnajú, vďaka tomu si tak zmodernizujú kanceláriu, pretože na to dostanú dotáciu od štátu, a potom pre nich bude môcť robiť z domu.

„Nie je pravda, že postihnutí nechcú byť zamestnaní. Ide tiež o to, kde bývajú, ale hlavne o to, aký majú druh postihnutia,“ vysvetlila s tým, že z prečítanej bakalárky je zrejmé, že Pekarová Adamová načúvala hlavne zamestnávateľom a zamestnávateľským agentúram, ale postihnutým veľmi nie, takže z nej čitateľ získava falošný záver, že postihnutí nemajú záujem o prácu. „Nie je pravda, že chránené dielne zamestnávajú ťažko zdravotne postihnutých. Som na vozíku od narodenia a mám v mieste bydliska chránenú dielňu. Bola som v nej odmietnutá s tým, že to nie je práca pre vozíčkára, pritom v nej v rovnakej chvíli vozíčkár pracoval,“ pridala ďalší zážitok, aby bolo zrejmé, že téma nie je tak čiernobiela.

V bakalárskej práci Markéty Pekarovej Adamovej je viditeľná určitá nevyrovnanosť prístupu k problému. Sama vtedajšia študentka napísala: „Prístup k práci je celkom individuálny ako v prípade zdravých jedincov, tak samozrejme i v prípade jedincov so zdravotným postihnutím. I v prípade zdravých osôb existuje podiel tých, ktorí napriek tomu, že pracovať môžu, zostávajú dobrovoľne nezamestnaní. A takisto je tomu pri zdravotne postihnutých občanoch, a podľa môjho doterajšieho zistenia je v prípade zdravotne postihnutých táto dobrovoľná nezamestnanosť častejšia. Z celkových štatistík nezamestnanosti zdravotne postihnutých sa ale nedozvedáme práve podiel tých, ktorí sú nezamestnaní dobrovoľne.

tags: #invalidný #dôchodok #bakalárska #práca