Invalidný občan a zdravotné odvody: Komplexný prehľad

Invalidný občan a zdravotné odvody predstavujú komplexnú problematiku, ktorá sa dotýka mnohých aspektov pracovného a sociálneho života. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, s dôrazom na práva a povinnosti invalidných občanov, zamestnávateľov a štátu.

Definícia a posudzovanie invalidity

Za občana so zdravotným postihnutím sa v pracovnom práve považuje človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie každá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je automaticky považovaná za invalidnú. Samozrejme, osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.

ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohy č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok: Podmienky a výpočet

Ľudia, ktorí čiastočne alebo úplne stratili schopnosť pracovať, môžu v Sociálnej poisťovni požiadať o invalidný dôchodok. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky, ktoré sa týkajú časových lehôt a rozsahu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3 ZSP. Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je daná v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Podľa § 111 ods. 6 ZSP, invalidný dôchodok sa zvyšuje rovnako, ako sa zvyšujú starobné dôchodky, t.j. vyplácané k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) a priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného roka (zvýšenie patrí odo dňa priznania). Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. valorizácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.

Zdravotné odvody: Povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov

Odvody do zdravotnej poisťovne sú pre invalidných občanov a ich zamestnávateľov upravené špecifickými pravidlami. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Podpora zamestnávania invalidných občanov

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je rôzne podporované, aby sa vyvážilo znevýhodnenie, ktoré môže nepriaznivý zdravotný stav človeka priniesť v pracovnom živote.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej úrad) v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, má povinnosť zamestnávať takýchto občanov. Počet zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, predstavuje 3,2 percenta z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššie ako 70 percent, môže si započítať tohto zamestnanca, ako keby zamestnával troch zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Túto povinnosť plní na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod. Odvod za „nezamestnávanie“ postihnutého je stanovený vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu zdravotne postihnutých zamestnancov odvádza. Zamestnávateľ je povinný uhradiť ho najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Zamestnávatelia, ktorí nemôžu z rôznych dôvodov zamestnávať zdravotne postihnutých občanov alebo nezamestnávajú dostatočný počet týchto zamestnancov, sa môžu vyhnúť plateniu odvodov tzv. náhradným plnením. Náhradné plnenie znamená zadanie zákazky, ktorú zrealizujú zdravotne postihnutí zamestnanci.

Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Chránená dielňa a chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) je určený pre uchádzača o zamestnanie (UoZ) so zdravotným postihnutím, ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) prevádzkujúcou SZČ na chránenom pracovisku. Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti. Na príspevok občanovi so ZP na SZČ prevádzkovanú na chránenom pracovisku (CHP) nie je právny nárok.

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ so ZP písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ na CHP. Príspevok po splnení zákonných podmienok poskytne úrad, v ktorého územnom obvode občan so ZP vytvorí CHP, na ktorom bude prevádzkovať SZČ. Úrad zabezpečí UoZ, občanovi so ZP na základe jeho písomnej žiadosti možnosť zúčastniť sa na príprave na začatie prevádzkovania SZČ na CHP. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Príspevok sa poskytuje na úhradu oprávnených nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ na CHP, na ktorej prevádzkovanie bol poskytnutý príspevok, v súlade s platnou legislatívou, so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým podnikateľským zámerom, kalkuláciou nákladov a oprávnením na prevádzkovanie SZČ. Príspevok v úradom poskytnutej výške musí byť použitý a jeho použitie zdokladované najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody s úradom. Na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ úrad poskytne 60 % priznaného príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť, t. j. 40 % priznaného príspevku poskytne po predložení dokladov o použití najmenej 60 % výšky priznaného a už vyplateného príspevku. Následne je príjemca príspevku povinný predložiť úradu aj ďalšie zostávajúce doklady tak, aby všetky doklady o prevádzkovaní SZČ do výšky 100 % poskytnutého a vyplateného príspevku, predložil úradu najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku, a to z dôvodu, že ide o príspevok, ktorý príjemca príspevku použije na zriadenie pracovného miesta, na ktorom bude ako SZČO prevádzkovať SZČ na CHP. Úrad určí príjemcovi príspevku dátum predloženia dokladov o použití poskytnutého príspevku, ktorý v zmysle zákona nesmie prekročiť 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody.

Za každý rok prevádzkovania SZČ na CHP, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12 - mesačného prevádzkovania SZČ. Pritom sa postupuje podľa § 71 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má pri zamestnávaní zdravotne postihnutých osôb aj viaceré povinnosti smerujúce k vytvoreniu takých podmienok, ktoré im umožnia riadne a bezpečne vykonávať svoju prácu. Tieto povinnosti mu vyplývajú zo Zákonníka práce, ako aj zo zákona o službách zamestnanosti. Ide najmä o povinnosť zamestnávateľa zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodnom pracovnom mieste. Znamená to, že je potrebné dohodnúť s ním v pracovnej zmluve taký druh práce a také miesto výkonu práce, ktoré sú pre neho vhodné predovšetkým so zreteľom na charakter a stupeň jeho zdravotného postihnutia.

Zároveň je povinný zlepšovať vybavenosť pracoviska zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou tak, aby v súvislosti so svojím zdravotným postihnutím nebol obmedzovaný pri vyvíjaní snahy o dosahovanie rovnakých pracovných výsledkov, aké majú možnosť dosahovať ostatní (zdravotne nepostihnutí) zamestnanci. Na strane druhej musí byť pracovisko vybavené tak, aby bola zdravotne postihnutému zamestnancovi práca, vzhľadom na charakter a stupeň zdravotného postihnutia, čo najviac uľahčená. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, ktorí majú pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent.

Určitým obmedzením zamestnávateľa pri zamestnávaní zdravotne postihnutých osôb je aj skutočnosť, že Zákonník práce s prihliadnutím na zdravotné postihnutie, ako aj na ďalšiu uplatniteľnosť na trhu práce chráni osobitnú skupinu zdravotne postihnutých zamestnancov pred skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ochrana zamestnancov spočíva v tom, že na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľ potrebuje predchádzajúci súhlas príslušného úradu, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti, výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok. Súhlas sa tiež nevyžaduje pri výpovedi zamestnávateľa z dôvodov na strane zamestnanca, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer (zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu). Súhlas nie je potrebný ani pri výpovedi pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Predchádzajúci súhlas úradu nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, pri okamžitom skončení pracovného pomeru, pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a ani pri výpovedi danej zo strany zamestnanca, ktorý je občan so zdravotným postihnutím.

Rozdiely medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Ak teda človek požiada o invalidný dôchodok, musí byť posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne uznaný za invalidného. Ak je niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nemusí dostávať žiadnu pravidelnú dávku. „Za človeka s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje ten, koho miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, pričom funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností človeka, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov,“ vraví Veronika Černá z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. O vydaní preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek svojmu postihnutiu nedostáva žiadnu náhradu mzdy. Môže však dostať peňažný príspevok na kompenzáciu.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi výhody patria napr. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

tags: #invalidný #občan #a #zdravotné #odvody