Premlčanie pohľadávky v obchodnom a občianskom práve: komplexný prehľad

Premlčanie pohľadávky je právny inštitút, ktorý má zásadný vplyv na vymáhateľnosť nárokov veriteľov. Ak veriteľ v zákonom stanovenej lehote nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu a motivovať veriteľov, aby si svoje práva uplatňovali včas.

Čo je premlčanie a ako funguje?

Premlčanie je právny inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. V praxi to znamená, že ak veriteľ dostatočne včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu - motivuje veriteľov, aby nezaspali na svojich právach a uplatnili ich včas.

Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik vymáhateľnosti nároku (tzv. zánik nároku). Inak povedané, aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu - z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník predsa dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný.

Príklad z praxe

Predstavte si, že pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Známemu sa však do vrátenia nehrnie a pán Novák sa dlho zdráha riešiť to súdnou cestou. Až vo februári 2024 podá žalobu o vrátenie dlhu. Súdne konanie sa začne, no dlžník namietne premlčanie - od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Súd preto nemá inú možnosť, než žalobu zamietnuť pre uplynutie premlčacej doby. Pán Novák tak stratil možnosť efektívne vymôcť svoj nárok. Keby však dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch; všetko teda stojí na námietke dlžníka. Poučenie?

Na čo sa premlčanie nevzťahuje?

Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú:

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

• Vlastnícke právo k veci - právo byť vlastníkom majetku sa nepremlčuje. Napríklad ak ste majiteľom pozemku, plynutím času toto vaše vlastnícke právo nezanikne len preto, že ho „nevyužívate“.
• Práva z vkladov v banke - pokiaľ trvá vkladový vzťah (napr. máte peniaze na vkladnej knižke alebo účte), právo na výplatu vkladu sa nepremlčí.
• Záložné právo - ak ste veriteľ a máte pohľadávku zabezpečenú zálohom (napr. hypotéka zabezpečená nehnuteľnosťou), záložné právo sa nepremlčí skôr ako samotná zabezpečená pohľadávka. Inak povedané, kým trvá možnosť vymáhať dlh, trvá aj záloh.

V obchodnoprávnych vzťahoch (vzťahy podnikateľov podľa Obchodného zákonníka) sa naopak premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem jediného - práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Toto právo (napr.

Premlčacie doby: Občiansky zákonník vs. Obchodný zákonník

Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty.

Všeobecná premlčacia doba

• V občianskom práve sú to 3 roky. Táto trojročná lehota platí pre väčšinu bežných nárokov podľa Občianskeho zákonníka - napríklad na vymáhanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, zaplatenie kúpnej ceny, náhradu škody (ak zákon neustanovuje kratšiu lehotu), atď.
• V obchodnom práve sú to 4 roky. Ak ide o obchodný vzťah (napr. medzi firmami), nároky sa premlčujú po štyroch rokoch, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak.

Možnosť predĺženia premlčacej doby v obchodnom práve

Zaujímavosťou v obchodnom práve je možnosť dohodou premlčaciu dobu predĺžiť. Dlžník môže písomným vyhlásením veriteľovi premlčanie predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia. Tým sa obchodným partnerom dá pružnosť - dlžník môže dobrovoľne poskytnúť veriteľovi viac času na vymáhanie dlhu. (Zároveň Obchodný zákonník stanovuje, že bez ohľadu na dohody či iné okolnosti, uplynie premlčanie najneskôr za 10 rokov od začiatku - ide o tzv.

Absolútna lehota premlčania

Maximálna hranica 10 rokov platí aj v občianskom práve pre väčšinu nárokov. V roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie - či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli. Napríklad, ak ste utrpeli škodu a dlho ste o nej nevedeli, zákon aj tak po 10 rokoch “zastaví hodiny”.

Špeciálne premlčacie doby

Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku:

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

• Náhrada škody (v občianskom práve) - právo na náhradu škody má dvojitú lehotu: subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota sú 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota sú 3 roky od udalosti, ktorá škodu spôsobila (t.j. bez ohľadu na vedomosť poškodeného); ak však škodu spôsobil páchateľ úmyselne, objektívna lehota je predĺžená na 10 rokov od udalosti.
• Právo z vád tovaru alebo zo záruky - napríklad pri kúpe tovaru má kupujúci zákonnú lehotu na uplatnenie vád (reklamáciu) 2 roky od prevzatia veci. Ide však skôr o prekluzívnu lehotu (ak ju zmeškáte, právo zanikne - viď nižšie preklúzia). Ak bola poskytnutá zmluvná záruka, nároky zo záruky sa musia uplatniť v záručnej dobe; ak tak spravíte včas, samotné premlčanie nároku zo záruky potom začína plynúť odo dňa oznámenia vady počas záručnej doby.
• Bezdôvodné obohatenie - Občiansky zákonník stanovuje, že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o obohatení a o tom, kto ho získal, najneskôr však za 3 roky od čoho došlo k obohateniu (ak bolo získané úmyselne, tak 10 rokov).
• Pravidelné (opakujúce sa) plnenia a úroky - jednotlivé opakujúce sa dávky (napr. splátky nájomného, úroky z omeškania, dávky výživného atď.) sa premlčujú v trojročnej lehote. Platí to aj vtedy, ak máte právoplatný rozsudok či písomné uznanie dlhu - úroky a opakujúce sa platby, ktoré sa stanú splatnými po tomto rozsudku alebo uznaní, sa premlčia za 3 roky. Staršie splatné dávky často tvoria samostatné nároky - napríklad ak vám niekto neplatí nájomné 5 rokov, nároky staršie než 3 roky budú premlčané, aj keď nájom ako taký pokračuje. Výživné na maloleté dieťa ako právo trvá neustále (rodič ho musí platiť, kým dieťa potrebuje výživu), ale jednotlivé mesačné splátky výživného, ak nie sú vymáhané, sa tiež časom premlčujú.

Uznanie dlhu a jeho vplyv na premlčanie

Ak dlžník svoj dlh písomne uzná (čo do dôvodu aj výšky), má to veľmi významný efekt na premlčanie. Uznaním dlhu sa totiž prerušuje pôvodná premlčacia doba a začne plynúť nová, predĺžená premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Inak povedané, písomné uznanie záväzku “oživí” aj starší dlh a poskytne veriteľovi ďalších desať rokov na vymáhanie. (Ak je v písomnom uznaní dlhu uvedený aj termín plnenia, desaťročná lehota začne plynúť od uplynutia tohto termínu). Uznanie dlhu je preto pre veriteľa veľmi výhodné - napr. ak dlžník pred uplynutím 3 rokov podpíše dohodu, že uznáva svoj dlh, veriteľ získa namiesto zvyšných pár mesiacov rovno 10 rokov. Pozor: Uznanie musí byť písomné a dostatočne určité; ak by išlo o spotrebiteľský dlh, zákon zakazuje vopred podpisovať uznania dlhu spotrebiteľom vo vlastnom mene (také ustanovenie v zmluve by bolo neplatné).

Nárok priznaný právoplatným rozhodnutím

Ak váš nárok už bol priznaný právoplatným rozhodnutím (rozsudkom, platobným rozkazom a pod.) alebo rozhodcovským nálezom, tak získavate nový titul a zároveň novú lehotu. Nárok priznaný v rozhodnutí sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia teda trvá desať rokov - v tejto lehote musíte podať návrh na exekúciu, inak aj právo z rozsudku zanikne premlčaním. (Ak vám napr. 1. júna 2025 súd priznal peniaze splatné ihneď, do 1.

Začiatok plynutia premlčacej doby

Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok).

Spočívanie a prerušenie premlčacej doby

Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Zákon pamätá na situácie, keď veriteľ síce koná, ale spor sa vlečie, alebo keď existujú okolnosti brániace uplatneniu práva.

• Spočívanie (stavanie) premlčania - ak veriteľ počas plynutia lehoty podá žalobu na súde (alebo iný príslušný návrh na orgáne) a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba od podania žaloby neplynie po celý čas súdneho konania. Jednoducho, podaním žaloby „stopnete hodiny“. To isté platí, ak už máte právoplatný rozsudok a podáte návrh na exekúciu - premlčanie počas exekučného konania tiež neběží. Pozor: ak by ste konanie nečinnosťou zavinili, môže nastať výnimka.
• Prerušenie (pretrhnutie) premlčania - nastáva vtedy, keď dlžník uzná dlh alebo keď súd či iný orgán právoplatne rozhodne o práve v prospech veriteľa. V dôsledku uznania dlhu alebo úspešnej žaloby sa pôvodná premlčacia lehota preruší a začne plynúť nová - vždy nanovo celých 10 rokov. Ako sme uviedli, uznanie dlhu zakladá novú desaťročnú lehotu. Rovnako ak získate rozsudok, od jeho právoplatnosti (presnejšie odo dňa plnenia určeného v ňom) máte 10 rokov na jeho vymáhanie. Laicky povedané, prerušením sa “vynuluje počítadlo” a ide sa od začiatku. Prerušenie premlčania môže nastať aj inými spôsobmi - napríklad zaplatením úroku dlžníkom či poskytnutím čiastočného plnenia dlžníkom sa dlžník správa, akoby dlh uznal, čo má za následok pretrhnutie lehoty tiež.

Dôležité: Po prerušení začne nová lehota plynúť až od momentu, keď pominie dôvod prerušenia (napr.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Situácie, kedy premlčanie neplynie

Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu (napr. kým dieťaťu nie je ustanovený opatrovník). Podobne medzi manželmi navzájom premlčanie určitých práv (okrem bežných platieb) počas trvania manželstva neběží. Tieto pravidlá chránia slabšiu stranu - napríklad dieťa nemôže prísť o právo len preto, že nemá kto zaň konať.

Preklúzia - zánik práva

Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne. K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu. Zákon zvykne použiť formulácie typu „inak právo zanikne“ alebo „ak sa právo neuplatní v lehote, zaniká“, z ktorých je jasné, že ide o prekluzívnu lehotu. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka). Ďalší rozdiel: ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom - dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť.

Príklady preklúzie

Kde sa s preklúziou stretneme? Bežný občiansky zákonník ju vo všeobecnej časti neupravuje samostatne, ale viaceré ustanovenia konkrétnych paragrafov ju obsahujú. Napríklad Občiansky zákonník hovorí, že „záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve druhú stranu na uzavretie zmluvy v dohodnutej lehote“. To je typický prípad preklúzie - právo domáhať sa uzavretia budúcej zmluvy vám prepadne, ak to včas neurobíte. Ďalším príkladom je lehota na prijatie alebo odmietnutie dedičstva - podľa zákona máte 1 mesiac od poučenia súdom, aby ste vyhlásili, že dedičstvo odmietate, inak platí, že ste ho prijali. Ak zmeškáte túto lehotu, právo odmietnuť dedičstvo zaniká (prekluduje) a už sa nemôžete dodatočne rozhodnúť, že dedičstvo nechcete. Podobne to funguje aj v pracovnom práve - ak bol zamestnanec neplatne prepustený, musí sa obrátiť na súd do 2 mesiacov, inak jeho právo napadnúť výpoveď zaniká.

Príklad z praxe

Pani Jana uzavrela s developerom zmluvu, v ktorej mal developer do roka postaviť byt a Jana mala právo odstúpiť od zmluvy, ak byt nebude do 31.12. daného roka dokončený. Byt nebol hotový, no Jana prehliadla dátum a zabudla včas poslať odstúpenie. Keď si v februári uvedomila, že byt stále nestojí, chcela odstúpiť od zmluvy dodatočne. Žiaľ, v zmluve bolo jasne napísané, že právo odstúpiť zaniká, ak nie je uplatnené do konca roka. Jana tak premeškala lehotu - jej právo odstúpiť pre preklúziu zaniklo. Zmluva ostala v platnosti a Jana nemohla developera donútiť vrátiť peniaze, hoci byt nebol dokončený včas.

Ako rozlíšiť premlčanie a preklúziu?

V praxi pomôže práve text zákona či zmluvy. Ak ustanovenie hovorí o premlčaní (slovo „premlčí sa“), ide o premlčaciu dobu - právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. Naopak formulácie typu „právo zaniká“ či „nebude možné uplatniť“ po uplynutí lehoty signalizujú preklúziu. Tiež podľa následkov: premlčanie vyžaduje námietku dlžníka a plnenie po lehote sa nevracia; preklúzia pôsobí automaticky a plnenie po lehote možno žiadať späť.

Premlčanie v okolitých krajinách

Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov:

• Česká republika má rovnako všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu pre súkromnoprávne nároky. Nový český občiansky zákonník však zaviedol subjektívnu a objektívnu lehotu - spravidla 3 roky od vedomosti o práve, najviac však 10 rokov od vzniku práva (pri úmyselne spôsobenej škode až 15 rokov).
• Poľsko v roku 2018 skrátilo všeobecnú premlčaciu dobu z 10 na 6 rokov; pre nároky podnikateľov a pre pravidelné platby je lehota 3 roky.
• Maďarsko uplatňuje všeobecnú premlčaciu dobu 5 rokov podľa svojho občianskeho zákonníka.
• Rakúsko tradične delí premlčanie na „krátku“ a „dlhú“ lehotu - štandardné nároky (napr. na zaplatenie faktúry) sa premlčujú za 3 roky, avšak všeobecná dlhá lehota je 30 rokov (tá platí pre výslovne neurčené prípady alebo vybrané vážnejšie nároky).

Vidíme teda, že slovenská úprava je obdobná ako česká a zodpovedá trendu skôr kratších lehôt (3 roky), kým napríklad Rakúsko ponecháva možnosť aj veľmi dlhého premlčania v osobitných situáciách.

Praktické rady a záver

Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov.

• Sledujte si lehoty. Ak vám má niekto plniť, poznačte si dátum splatnosti a trojročnú (príp. štvorročnú) hranicu. Nečakajte roky v domnení, že „veď raz zaplatí“.
• Upomínajte a komunikujte. Pripomínajte dlžníkovi jeho záväzok skôr, než bude neskoro. Ideálne písomne - napríklad doporučenou výzvou.
• Konzultujte u odborníka. Ak si nie ste istí, aká dlhá je premlčacia lehota vo vašom prípade.

Čo prinesie nový Občiansky zákonník?

V novom Občianskom zákonníku, ktorý je v legislatívnom procese a v súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienok k nemu, sa navrhuje právnu úpravu premlčania výrazne zjednodušiť tým, že by malo dôjsť k zjednoteniu režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.

Predmet premlčania budú nároky

Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon, teda nie subjektívne práva ako také. Z pojmového hľadiska je subjektívne právo širším pojmom, ktorý zahŕňa aj majetkové nároky (tie sú teda akousi podkategóriou subjektívnych práv). Subjektívnym právom je napríklad právo na vzdelanie, vlastnícke právo, ale taktiež aj právo na majetkový nárok.

Po novom teda nebude podliehať premlčaniu právo, ktoré nebude mať podobu nároku (napr. právo realizovať určitý právny úkon - právo odstúpiť od zmluvy). Premlčaniu tak budú podliehať len nároky. Nový Občiansky zákonník považuje nárok za právo domáhať sa plnenia zo záväzku, t. j. právo jednej určitej osoby požadovať od druhej určitej osoby, aby niečo konala alebo opomenula (nekonala). Záväzok je charakterizovaný ako akýkoľvek súkromnoprávny vzťah, z ktorého má veriteľ právo požadovať od dlžníka, aby niečo plnil, a dlžník má povinnosť to splniť. Napríklad premlčaniu bude podliehať majetkový nárok - právo na náhradu škody, právo na vydanie veci, právo na plnenie z kúpnej zmluvy (ak si kupujúci kúpil pozemok, má právo na to, aby mu ho predávajúci odovzdal). Nárok sa premlčí uplynutím premlčacej lehoty. Z hľadiska terminológie sa pojem premlčacia doba mení za pojem premlčacia lehota.

Všeobecná premlčacia lehota bude trojročná

Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota. Táto vychádza z dnešnej úpravy Občianskeho zákonníka, t. j. bola uprednostnená pred štvorročnou premlčacou dobou upravenou v Obchodnom zákonníku, najmä z dôvodu rýchlosti súčasného života, ktorý vyžaduje, aby boli práva uplatňované čo najskôr. Táto dĺžka premlčacej lehoty (3 roky) sa však bude uplatňovať len vtedy, ak pre konkrétny nárok nebude ustanovená alebo dohodnutá iná dĺžka.

Dohoda o premlčacej lehote - skrátenie a predĺženie premlčacej lehoty

Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov. Nový Občiansky zákonník tak umožní stranám, aby si mohli dĺžku premlčacej lehoty skrátiť alebo predĺžiť s tým, že premlčacia lehota bude môcť byť min. 1 rok a max. 10 rokov.

Upozornenie: Premlčaciu lehotu nebude možné písomnou dohodou skrátiť pod 1 rok ani ju predĺžiť nad 10 rokov. rozsahu odchýliť od zákona a napr. premlčaciu lehotu (napr. 5 rokov) alebo skrátenú premlčaciu lehotu (napr. roky). počas plynutia (zákonnej alebo dohodnutej) premlčacej lehoty. prípustná).

Začiatok premlčacej lehoty sa v zásade nemení

Východiskom pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je aktuálne platný Občiansky zákonník. V novom znení sa uvádza, že premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak. Taktiež pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď možno takýto nárok prvýkrát vykonať, ak nebude ustanovené inak.

Účinky premlčania budú výslovne upravené

Nový Občiansky zákonník jednoznačne určí, že uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí. Na rozdiel od aktuálne platnej právnej úpravy výslovne vymedzí následok premlčania, a to, že po premlčaní nároku bude môcť povinná osoba (napr. dlžník alebo ručiteľ) odmietnuť plniť. Avšak nebude sa môcť z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

Premlčanie práva/nároku na náhradu škody podľa aktuálnej a novej právnej úpravy

Aktuálne platný Občiansky zákonník a tiež Obchodný zákonník rozlišujú pri premlčaní práva na náhradu škody subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu.

Podľa teraz platného Občianskeho zákonníka je subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná (pri škode spôsobenej úmyselne až desaťročná) a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody (to neplatí pri škode na zdraví).

Podľa aktuálne platného Obchodného zákonníka je pri náhrade škody subjektívna premlčacia doba štvorročná (ako všeobecná premlčacia doba) a rovnako plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Objektívna premlčacia doba je najviac desaťročná a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody.

Nový Občiansky zákonník bude vychádzať z koncepcie aktuálnej právnej úpravy a taktiež bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody, a to spoločne pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy. Subjektívna premlčacia lehota bude trojročná (ako všeobecná premlčacia lehota) a bude plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota bude desaťročná a začiatok jej plynutia bude, rovnako ako teraz, viazaný na deň vzniku škody (okrem nároku na náhradu škody na zdraví alebo nároku na náhradu škody pri usmrtení).

Príklad na subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu/lehotu

Adam mal zaparkované auto na parkovisku pred bytovkou a dňa 15.5.2025 mu ho niekto poškodil (oškrel). Túto škodu si však všimol až 30.5.2025, kedy zistil, že ju neúmyselne spôsobil jeho sused Juraj. Subjektívna premlčacia doba/lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala Adamovi plynúť dňa 30.5.2025 (t. j. odo dňa keď sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá) a uplynie (nárok sa premlčí) za 2 roky dňa 30.5.2027 (po novom za 3 roky dňa 30.5.2028). Objektívna premlčacia doba/lehota začala plynúť Adamovi už 15.5.2025 (t. j. odo dňa vzniku škody) a uplynie za 3 roky dňa 15.5.2028 (po novom za 10 rokov dňa 15.5.2035).

tags: #premlcanie #pohladavky #obchodny #zakonnik