
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku neplatných príspevkov a ich vplyv na vysokoškolské štúdium na Slovensku. Zameriava sa na práva a povinnosti študentov v kontexte zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia a ďalších relevantných aspektov.
Štát preberá zodpovednosť za platenie zdravotného poistenia pre určité skupiny študentov, čím im zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti. Prehľadné informácie o tom, kedy a za akých podmienok štát platí zdravotné poistenie za študentov, sú kľúčové pre ich finančnú stabilitu a prístup k zdravotnej starostlivosti.
Poistencami štátu sú absolventi stredných škôl do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. To znamená, že ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát.
Študenti, pozor! Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium.
Ak ste maturitnú skúšku nevykonali v určenom termíne a bola vám povolená opravná skúška, poistné bude za vás platiť štát do konca školského roka (31. augusta).
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zoznam ekvivalentných vysokých škôl je zverejnený na internetovej stránke MŠ SR. Okrem ekvivalencie bude zdravotná poisťovňa skúmať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona (napr. vek).
Ak chcete byť naďalej považovaný za poistenca štátu, je potrebné doručiť do zdravotnej poisťovne doklad o ekvivalencii štúdia (vydáva ho Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na základe podanej žiadosti o posúdenie štúdia), potvrdenie o návšteve školy a, samozrejme, vyžaduje sa aj splnenie iných zákonom stanovených podmienok, napr. vek do 26 rokov veku, resp. do 30 rokov veku pri doktorandskom štúdiu.
Na poskytnutie kvalifikovanej odpovede je potrebné doručiť do zdravotnej poisťovne doklad o ekvivalencii štúdia (vydáva ho Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na základe podanej žiadosti o posúdenie štúdia), potvrdenie o návšteve školy a, samozrejme, vyžaduje sa aj splnenie iných zákonom stanovených podmienok, napr. vek.
Odporúčame vyžiadať si z vysokej školy v zahraničí potvrdenie o štúdiu, ktoré je potrebné doručiť zdravotnej poisťovni aj s dokladom o ekvivalencii štúdia. Na priznanie statusu študenta však musíte spĺňať aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, napr. vek do 26 rokov veku, resp. do 30 rokov veku pri doktorandskom štúdiu.
Poistencom štátu sa stávate dňom zápisu na vysokú školu. Ak do dovŕšenia 26 rokov veku po skončení 1. stupňa (Bc.) pokračujete vo vysokoškolskom štúdiu, štát za vás zaplatí poistné aj počas prázdnin až do zápisu na 2. stupeň štúdia. Od dovŕšenia 26 rokov veku do dovŕšenia 30 rokov veku to platí iba vtedy, ak ide o denné štúdium. Na absolventov vysokoškolského štúdia 2. stupňa (napr. Mgr.) sa táto výnimka nevzťahuje.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky. V tomto prípade hovoríme o skončení štúdia vylúčením zo štúdia na vysokej škole pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy. Dňom vylúčenia zo štúdia na vysokej škole strácate status študenta, a teda prestávate byť poistencom štátu.
Potvrdenie o návšteve školy nie je potrebné predkladať každý rok, ak študujete bez prerušenia na vysokej škole v Slovenskej republike.
V období, v ktorom ste z iných ako zdravotných dôvodov prerušili štúdium, sa za študenta nepovažujete. V prípade prerušenia štúdia z iných ako zdravotných dôvodov štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa.
Za absolventov vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, hradí štát poistné aj v období prázdnin až do zápisu.
Štát je platiteľom poistného za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov (§ 11 ods. 7 písm. t., zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.)).
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Ak študent doktorandského štúdia niektorú z uvedených podmienok nespĺňa, nepovažuje sa na účel zdravotného poistenia za osobu, za ktorú poistné platí štát.
Ak ste sa rozhodli po skončení strednej školy odísť pracovať do zahraničia, zdravotné odvody si budete platiť tam, kde ste ekonomicky aktívny. Ak si založíte živnosť, vznik oprávnenia oznámi poisťovni živnostenský úrad. Ak budete vykonávať iný druh samostatne zárobkovej činnosti (napr. umelec na voľnej nohe), ste povinný platiť si odvody sám.
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj osoba po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopná vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov choroba a stav, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
Príloha č. 3 k zákonu č. 413/2002 Z. z. definuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Táto príloha poskytuje podrobný zoznam rôznych zdravotných stavov a ich vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti.
Kapitola I sa venuje infekčným a parazitárnym chorobám, pričom rozlišuje medzi ľahkými, stredne ťažkými a ťažkými formami. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa pohybuje od 20 % do 80 % v závislosti od závažnosti ochorenia a funkčného obmedzenia.
Napríklad, vírusové infekcie a bakteriálne choroby, zoonózy, protozoárne choroby, riketsiózy, helmintózy, mykózy a ich následky môžu mať mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 20 % do 30 % pri ľahkých formách s funkčným obmedzením ľahkého stupňa, so zníženou výkonnosťou organizmu. Stredne ťažké formy s postihnutím funkcie niektorých orgánov, systémov alebo formy chronické, pomaly progredujúce s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu môžu mať mieru poklesu od 40 % do 60 %.
V prípade ochorenia vírusom získanej ľudskej imunodeficiencie (HIV) sa miera poklesu pohybuje od 20 % do 40 % pri AIDS s ťažšími alebo s občasnými klinickými príznakmi, so značným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, a od 70 % do 80 % pri úplne rozvinutom AIDS s orgánovými komplikáciami a zlyhávaním imunity.
Pri tuberkulóze a iných mykobakteriózach sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určuje podľa stupňa aktivity ochorenia, obmedzenia pľúcnych funkcií a celkového stavu organizmu. Počas aktívneho štádia ochorenia s funkčným obmedzením stredného až ťažkého stupňa alebo s komplikáciami sa miera poklesu pohybuje od 50 % do 80 %, zatiaľ čo pri aktívnom štádiu ochorenia bez obmedzenia pľúcnych funkcií a výkonnosti organizmu je to od 20 % do 40 %.
Kapitola II sa zaoberá chorobami krvi a krvotvorných orgánov. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje podľa závažnosti hematologických zmien, podľa porúch orgánových funkcií, pôsobenia na iné orgány a podľa vplyvu na celkový stav organizmu.
Napríklad, strata sleziny (bez prítomnosti krvnej choroby) má mieru poklesu 10 %. Pri chronickej lymfatickej leukémii (myeloidnej) sa miera poklesu pohybuje od 10 % do 20 % pri miernych prejavoch, v remisii (bez výraznejších ťažkostí, bez celkových symptómov, bez hematologickej liečby, bez známok progresie), od 25 % do 40 % pri stredne ťažkých klinických a laboratórnych prejavoch s potrebou opakovanej hematologickej liečby, v remisii, znížená výkonnosť organizmu, a od 60 % do 80 % pri ťažkých prejavoch (veľké zväčšenie sleziny, znížená imunita, výrazne znížená výkonnosť organizmu, v sústavnej hematologickej liečbe opakovanými hospitalizáciami).
Kapitola III sa zameriava na poruchy imunity, pričom rozlišuje medzi imunodeficitnými a hyperimúnnymi stavmi, ako aj chronickým únavovým syndrómom (CFS). Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje na základe celkového stavu a výkonnosti organizmu.
Pri deficitoch protilátkovej imunity s postihnutím funkcie lymfocytov B, s častým výskytom mikrobiálnych infekcií (sinusitíd, pneumónií, zápalov močových ciest, adnexitíd a pod.), so zníženou výkonnosťou organizmu je miera poklesu od 20 % do 40 %. Rovnaká miera poklesu platí aj pre deficity imunity bunkového typu s defektom alebo znížením množstva T-lymfocytov a s výskytom plesňových a parazitárnych infekcií, pre deficity imunity fagocytárneho systému s nedostatkom alebo absenciou fagocytujúcich buniek alebo poruchou jednotlivých fáz fagocytózy, s reciduvujúcimi kožnými infekciami, pyogénnymi abscesmi, flegmonóznymi zápalmi a septickými stavmi, a pre deficity imunity komplementového systému s absenciou, znížením alebo poruchou funkcie jednotlivých komplementových komponentov a podstatným poklesom celkovej výkonnosti organizmu.
Ťažké imunodeficitné stavy s rozsiahlymi a opakovanými alebo aktívnymi infekčnými komplikáciami vzdorujúcimi liečbe, s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu majú mieru poklesu od 70 % do 80 %.
Pri systémových ochoreniach spojivového tkaniva sa miera poklesu pohybuje od 10 % do 20 % pri poruchách ľahkého stupňa, od 30 % do 40 % pri poruchách stredného stupňa a od 60 % do 80 % pri poruchách ťažkého stupňa.
Chronický únavový syndróm (CFS) má mieru poklesu od 10 % do 15 % pri ľahkej forme, s miernym poklesom celkovej výkonnosti organizmu, od 30 % do 50 % pri strednej forme so závažným poklesom celkovej výkonnosti organizmu, a od 70 % do 90 % pri ťažkej forme so stratou zárobkovej schopnosti z hľadiska duševných a telesných schopností.
Kapitola IV sa venuje endokrinným chorobám, poruchám výživy a premeny látok. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závisí od dôsledkov týchto porúch.
Pri cukrovke sa miera poklesu pohybuje od 10 % do 20 % pri kompenzovateľnej diétou alebo diétou a perorálnymi antidiabetikami, bez komplikácií, od 20 % do 40 % pri kompenzovateľnej inzulínom a diétou, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie, a od 50 % do 80 % pri ťažko kompenzovateľnej inzulínom, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha).
Alimentárna obezita má mieru poklesu od 5 % do 10 % pri miernej nadváhe, od 25 % do 50 % pri ťažkej nadváhe - so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľná liečbou a diétou (BMI nad 40, RW nad 200 %), a od 60 % do 80 % pri ťažkej nadváhe s komplikáciami (ventilačnou poruchou a s postihnutím kardiovaskulárneho systému).
Mukoviscidóza (cystická fibróza) pľúc s komplikáciami z poškodenia podžalúdkovej žľazy a pečene má mieru poklesu od 10 % do 20 % pri ľahkom stupni (bronchitída ľahkého stupňa, porucha ventilácie ľahkého stupňa, takmer normálna stolica, telesný vývoj zodpovedajúci veku), od 35 % do 50 % pri strednom stupni (peribronchiálne infiltrácie, začínajúce bronchiektázie, začínajúci emfyzém, stredne ťažká ventilačná porucha, časté a riedke stolice), a od 60 % do 80 % pri ťažkom stupni (ťažká bronchitída, bronchiektázie, emfyzém, porucha ventilácie ťažkého stupňa, riedka stolica, ťažká porucha funkcie podžalúdkovej žľazy a pečene).
Pri poruchách funkcie štítnej žľazy sa miera poklesu pohybuje od 10 % do 20 % pri hyperfunkcii štítnej žľazy ľahkého stupňa, kompenzovaná liečbou (prevažne vegetatívne poruchy), od 30 % do 50 % pri strednom stupni, s pretrvávajúcimi orgánovými a psychickými zmenami, a od 60 % do 70 % pri ťažkom stupni, chudnutie, tyreotoxické poškodenie srdca, závažné očné postihnutia, psychické zmeny vyžadujúce odbornú psychiatrickú liečbu. Pri hypofunkcii štítnej žľazy je to 10 % pri dlhodobo kompenzovanej substitúciou (stavy po operáciách štítnej žľazy s miernymi poruchami), a od 20 % do 40 % pri nedostatočne kompenzovanej substitučnou liečbou, s prítomnými komplikáciami a s obmedzením výkonnosti organizmu.
Individuálne vzdelávanie sa povoľuje vo výnimočných prípadoch.
Celoživotné vzdelávanie podľa zákona č. 568/2009 Z. z. zahŕňa všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť si vedomosti, zručnosti a schopnosti. Tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie na výkon povolaní podľa osobitných predpisov, na prípravu na výkon odborných činností podľa osobitných predpisov, na vzdelávanie uskutočňované podľa osobitného predpisu a na vzdelávanie na vysokých školách. Osoba, ktorá sa zúčastňuje na celoživotnom vzdelávaní, sa nepovažuje za študenta v zmysle zákona o vysokých školách. Celoživotné vzdelávanie už svojou definíciou v zákone jednoznačne nezodpovedá definícii denného vysokoškolského štúdia 1. alebo 2. stupňa.
Potvrdenie o prijatí na takúto formu vysokoškolského štúdia na uznanie kategórie poistenca štátu nepostačuje.
tags: #neplatný #príspevok #a #vysokoškolské #štúdium