Obchodné imanie: Definícia, štruktúra a význam pre podnikateľov

Pre priblíženie pojmu vlastného imania, jeho zložiek a spôsobov, ako predchádzať nepriaznivej podnikateľskej situácii v súlade s legislatívou, je nevyhnutné preskúmať viaceré aspekty. Obchodné imanie je kľúčový pojem, ktorý ovplyvňuje finančné zdravie a stabilitu podniku. V tomto článku sa zameriame na definíciu obchodného imania, jeho štruktúru a význam pre rôzne typy spoločností, najmä pre spoločnosť s ručením obmedzeným (S.R.O.).

Definícia obchodného imania

Obchodný zákonník definuje vlastné imanie v § 6 ods. 4, podľa ktorého vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa myslí zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. Postupy účtovania v PÚ pre podnikateľov spresňujú a usmerňujú postup účtovania vlastného imania v § 59 ods. 1 a zároveň uvádzajú postup jeho výpočtu, ktorý pozostáva z rozdielu majetku a záväzkov. Je však dôležité poznamenať, že obsah pojmov majetok a záväzky nie je totožný s ich obsahovým vyjadrením podľa Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve.

Vlastné imanie vs. Vlastný kapitál

Obsah vlastného imania je jednoznačne definovaný, ale dochádza aj k zámene pojmu vlastné imanie za pojem vlastný kapitál. Vlastné imanie je pomenované explicitne, presnejšie je opísaný i jeho obsah. Naopak s pojmom vlastný kapitál sa stretávame vo finančnom účtovníctve a v manažérskom účtovníctve, pri rôznych analýzach, výpočtoch a ukazovateľoch. Podľa slovenských účtovných predpisov sa vlastné imanie vyskytuje vo výkaze v časti Súvaha, ktorá je súčasťou výkazu Účtovná závierka. Právnym dôvodom na zostavenie riadnej, mimoriadnej alebo priebežnej účtovnej závierky sú podmienky vychádzajúce zo zákona o účtovníctve na ich zostavenie. Účtovná závierka sa musí riadiť základnými zásadami účtovníctva a musí poskytovať pravdivý a verný obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a rovnako aj o finančnej situácii spoločnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoÚ.

Štruktúra súvahy

Účtovné jednotky musia dodržiavať legislatívne upravenú štruktúru Účtovnej závierky v časti súvaha a v časti výkazu ziskov a strát a nesmú sa meniť, vynechať nevyhovujúce položky alebo naopak dopĺňať nové položky.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (S.R.O.) a jej obchodné imanie

S.R.O. je forma podnikania, ktorú si podnikatelia zakladajú za účelom dosahovania zisku z obchodnej činnosti. Tento typ spoločnosti si môže založiť jedna osoba - vtedy hovoríme o jednoosobovej S.R.O. alebo najviac 50 osôb - viacosobová S.R.O. Ide o kapitálový typ spoločnosti, čo znamená, že pri zakladaní musia spoločníci prispieť svojim podielom k majetku spoločnosti. Ako však vyplýva zo samotného názvu - spoločnosť s ručením obmedzeným, spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len obmedzene, a to do výšky svojho nesplateného vkladu. Mnoho podnikateľov práve toto považuje za najväčšiu výhodu založenia S.R.O., pretože majetok spoločnosti je oddelený od ich súkromného majetku.

Prečítajte si tiež: Identita a oblečenie v staršom veku

Obchodné meno S.R.O.

Obchodné meno slúži ako jedinečné a nezameniteľné označenie názvu spoločnosti. Pod obchodným menom podnikateľ uzatvára obchody, preto by mal jasne vystihovať predmet činnosti.

Založenie a vznik S.R.O.

Založenie a vznik S.R.O. sú dva odlišné pojmy, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať rovnaké, no je medzi nimi jeden zásadný rozdiel. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá na základe právneho dokumentu. Ak je firma založená viacerými osobami hovoríme o spoločenskej zmluve, ak len jednou ide o zakladaciu zmluvu. Pri zakladaní spoločnosti musíte do dokumentu napísať obchodné meno, predmet činnosti, určiť spoločníka, konateľa, správcu vkladu, výšku základného imania, výšku vkladu, splatené vklady každého spoločníka a v neposlednom rade určiť sídlo spoločnosti. V prípade, že nemáte vlastnú nehnuteľnosť, ktorú by ste využili ako sídlo podniku, môžete využiť adresu virtuálneho sídla.

Po podpise zmluvy ste si založili svoju vlastnú spoločnosť. Na to, aby ste začali vykonávať podnikateľskú činnosť potrebujete mať firmu zapísanú v obchodnom registri. Začať musíte s podaním návrhu na zápis spoločnosti do 90 dní od jej založenia. K návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa viaže splatenie peňažných vkladov aspoň do výšky 50% zo základného imania, ak ide o jednoosobovú S.R.O., tak vklad spoločníka - zakladateľa musí byť splatený celý. Návrh sa podáva už iba elektronicky, podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorý už obsahujú nové občianske preukazy. Návrh musia podpísať všetci konatelia spoločnosti.

Základné imanie

Základné imanie predstavuje hodnotu všetkých peňažných a nepeňažných vkladov spoločnosti. Pri založení S.R.O. musia všetci spoločníci vložiť do majetku spoločnosti určitý podiel, pričom vklad jedného spoločníka je najmenej 750€. Spoločníci môžu vložiť vklady v rozdielnej výške, no výška základného imania musí dosiahnuť minimálne 5 000€.

Rezervný fond

V osobnom živote si asi každý z nás odkladá časť peňazí z výplaty “pre prípad núdze”. Aj v podnikaní môžu vzniknúť neočakávané náklady. Preto je každá spoločnosť s ručením obmedzeným povinná založiť rezervný fond a pravidelne ho zo svojho zisku dopĺňať. Zo zákona nie je povinnosťou vytvoriť si rezervný fond už pri založení spoločnosti, no určite tak musíte urobiť po dosiahnutí prvého čistého zisku.

Prečítajte si tiež: Využitie súhlasu a splnomocnenia v práve

Orgány S.R.O.

Na to, aby spoločnosť s ručením obmedzeným správne fungovala musí obsahovať orgány, ktoré budú dohliadať na poriadok vo všetkých oblastiach podnikania. V S.R.O. túto kontrolnú funkciu zastávajú povinné alebo nepovinné vnútorné orgány. Zákon určuje, že spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať najvyšší orgán, ktorým je valné zhromaždenie a štatutárny orgán, ktorým sú konatelia. Voliteľným orgánom je dozorná rada, ktorej hlavnou úlohou je dohliadať na hospodárenie spoločnosti, kontrolovať konateľov, účtovné knihy, doklady a podávať správy valnému zhromaždeniu. Súčasťou valného zhromaždenia sú spoločníci alebo akcionári. V S.R.O. môže byť konateľom jedna alebo viacero fyzických osôb, pričom musia spĺňať niekoľko požiadaviek. Konateľom sa môže stať len tá fyzická osoba, ktorá v minulosti nebola odsúdená za úmyselný trestný čin, nie je voči nej vedené exekučné konanie a nie je ani v tzv. registri diskvalifkácií. Konateľ nie je povinný vkladať pri založení spoločnosti finančný vklad do základného imania. Svoju funkciu môže vykonávať aj na základe zmluvy so spoločnosťou, v tom prípade za výkon funkcie dostáva odmenu.

Spoločnosť s ručením obmedzeným riadia jednotlivé orgány ako sú konatelia, valné zhromaždenie alebo dozorná rada (ak je zriadená).

Rozdeľovanie zisku a straty

Každého podnikateľa na konci účtovného obdobia zaujíma či jeho spoločnosť dosiahla zisk alebo stratu. Spoločníci si dopredu v spoločenskej zmluve určia, ako si budú medzi sebou rozdeľovať zisky a straty. Spoločnosť si môže určiť rozdeľovanie ziskov podľa podielov každého spoločníka v spoločnosti alebo iným systémom. To isté platí aj pri znášaní strát. Obchodný zákonník neurčuje povinnosť úhrady straty.

Zákaz konkurencie

Zákaz konkurencie je dohoda medzi podnikom a konateľom. Ide napríklad o uzatváranie obchodov na vlastný účet, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti alebo zamestnanie sa v konkurenčnej spoločnosti či zneužívanie nadobudnutých vedomostí v spoločnosti na konkurenčné aktivity.

Ručenie spoločníkov

V S.R.O. spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu na základnom imaní.

Prečítajte si tiež: Definícia zakázaných obchodných praktík

Zrušenie S.R.O.

Existuje niekoľko spôsobov, ako zrušiť S.R.O. - dobrovoľne alebo likvidáciou. Dobrovoľné zrušenie zahŕňa zlúčenie s inou firmou alebo jej rozdelenie. Ak už naďalej nechcete byť súčasťou firmy môžete z nej vystúpiť prevodom spoločnosti na niekoho iného alebo nájsť osobu, ktorá vašu firmu odkúpi a prepíše na seba. Likvidáciou firmy zaniká samotná spoločnosť. Pri tejto možnosti však musíte splatiť všetky záväzky a nedoplatky, ktoré doposiaľ firma má. Ďalšou možnosťou, ktorá však presahuje rámec tohto článku je zrušenie a zánik spoločnosti konkurzom. Spoločnosť oficiálne zanikla v deň, keď sa vymaže z obchodného registra.

Spoločník a konateľ v jednej osobe

Áno spoločník S.R.O. môže byť aj konateľom. A táto situácia nemusí nastať iba v prípade ak ide o jednoosobovú S.R.O. Aký je rozdiel medzi spoločníkom a konateľom? Spoločníkom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Aj v jednoosobovej S.R.O. sa takáto osoba nazýva spoločníkom, a to aj napriek tomu, že je v spoločnosti sama, a teda nie je v spolku spolu s inou osobou. Konateľom môže byť len fyzická osoba, pretože zastupuje spoločnosť. Funkciu konateľa a spoločníka teda môžu vykonávať rôzne osoby, ale v jednoosobovej S.R.O.

Povinnosti S.R.O.

Po založení S.R.O. vám vznikajú povinnosti voči daňovému úradu a v niektorých prípadoch aj sociálnej a zdravotnej poisťovni. Na daňový úrad však nemusíte chodiť. Vašu S.R.O. štát zaregistruje automaticky do 30 dní od získania povolenia podnikať a vystaví vám daňové identifikačné číslo (DIČ). Ak plánujete vo svojej spoločnosti zamestnať zamestnancov budete musieť za nich mesačne platiť odvody, čím vám vzniká povinnosť nahlásiť ich sociálnej a zdravotnej poisťovni. Okrem registrácií k dani z príjmov sa môžete zaregistrovať aj ako platca DPH. Dobrovoľne o to môžu požiadať eseročky, ktoré nedosiahli zákonom stanovený obrat a povinnosťou to majú podniky, ktoré dosiahli 12-mesačný obrat 49 790€ a viac, ktorý je určený zákonom.

Pri podnikaní formou S.R.O. je každá spoločnosť povinná viesť evidenciu o stave a pohybe finančných transakcií, príjmoch, výdavkoch, zisku alebo strate. Aktívne a pasívne položky sa musia viesť v sústave podvojného účtovníctva, podľa ktorého sa zostavuje účtovná závierka. Podnikatelia, ktorí sa rozhodli založiť S.R.O. musia dodržiavať platné zákony, ktoré upravujú túto právnu formu podnikania.

Register S.R.O.

Register S.R.O. (obchodný register) je zoznam všetkých obchodných spoločností založených ako S.R.O. na Slovensku. Slúži ako verejne dostupná evidencia, čo znamená, že k informáciám o spoločnostiach má prístup celá verejnosť vrátane investorov a konkurentov.

Jednoosobová S.R.O.

Ak sa jednotlivec rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným a podnikať vo svojom mene bez zásahu ostatných zakladateľov a spoločníkov ide o jednoosobovú S.R.O. Vtedy zastáva v spoločnosti funkciu konateľa aj spoločníka zároveň. Založenie jednoosobovej S.R.O. funguje rovnako ako pri bežnej spoločnosti tvorenej viacerými osobami. Rozdiel spočíva skôr v jej fungovaní. Za všetky rozhodnutia a legálne vedenie firmy zodpovedáte vy sami rovnako sami dohadujete obchody a podpisujete zmluvy. Pre niekoho môže byť tento typ podnikania ideálna voľba, pretože sa nemusíte dohadovať a radiť s ďalšími spoločníkmi a konateľmi. Na druhej strane, všetky činnosti spojené s podnikaním budete musieť riešiť sami, čo môže byť niekedy náročná a vyčerpávajúca úloha.

Finančný majetok podnikateľa

Finančný majetok podnikateľov tvoria okrem peňažných prostriedkov hotovostných a na bankových účtoch aj cenné papiere. Ak sú krátkodobého charakteru, so splatnosťou do jedného roka, patria po hotovostných peniazoch k najlikvidnejšiemu majetku. Ďalšou ekonomickou funkciou cenných papierov ako finančných investícií je prerozdeľovanie a alokácia akumulovaných voľných finančných prostriedkov od ich majiteľov (podniky, domácnosti, občania) do rôznych oblastí ekonomiky ako nové zdroje investovania. Investovanie voľných finančných prostriedkov do cenných papierov odstraňuje riziko klesania hodnoty tezaurovaných peňazí plynutím času.

Obchodný majetok vs. Obchodné imanie

Základné vymedzenie majetku podnikateľa je v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb.). Obchodný majetok predstavuje súbor majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Obchodný majetok premietnutý do podvojného účtovníctva je súhrn majetku vykazovaný na strane aktív súvahy. Obchodné imanie je súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu (Obchodný zákonník sa odvoláva v tomto bode na zákon o účtovníctve). Vlastné imanie je účtovné vyjadrenie čistého obchodného imania podľa zásad a Postupov účtovníctva.

Majetok podľa Zákona o účtovníctve

V účtovníctve je upravená definícia majetku od roku 2003 zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve od roku 2003 (ďalej len ZÚ). Majetkom pre účely účtovníctva podľa § 2 ods. Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 zo dňa 16. 12. 2002 v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len PÚP), v nadväznosti na ZÚ upravuje základné členenie majetku, konkretizuje majetok a upravuje metódy jeho oceňovania, obstarávania, zobrazovania v účtovníctve a vyraďovania.

Cenné papiere ako súčasť finančného majetku

Cenné papiere a podiely podľa § 14 ods. 2 písm. Základným právnym predpisom, ktorý komplexne upravuje cenné papiere (CP), je zákon č. 566/2001 Z. z. Podľa § 2 ods. c) podielové listy -§ 40 zákona č. 594/2003 Z. z. d) dlhopisy - zákon č. 530/1990 Zb. e) vkladové listy - § 786 ods. i) zmenky - zákon č. 191/1950 Zb. j) šeky - zákon č. 191/1950 Zb. n) skladiskové záložné listy - zákon č. 144/1998 Z. z. o) tovarové záložné listy - zákon č. 144/1998 Z. z. p) družstevné podielnické listy - zákon č. 42/1992 Zb. s) iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon. Cennými papiermi sú len tie, ktoré sú v ZCP taxatívne vymenované. Ak by v súlade s písm. Zo sústavy cenných papierov vymenovaných v § 2 ZCP upravuje len pokladničné poukážky a kupóny. Ostatné cenné papiere sú upravené osobitnými zákonmi. Akcie sú majetkové CP upravené v § 155 až § 159 Obchodného zákonníka (OZ). Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Práva sú spojené s akciou ako s cenným papierom. V nadväznosti na § 155 ods. Základné imanie spoločnosti je hodnotovým vyjadrením majetku vkladaného do spoločnosti, ktorého vlastníctvo prechádza na spoločnosť, čím sa stáva majetkom spoločnosti. Vecne je vymedzené v § 58 OZ ako „peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“. Akciová spoločnosť ako emitent o svojich akciách neúčtuje, len v osobitných prípadoch (vlastné akcie). Akcie môžu byť vydané v listinnej podobe alebo zaknihované. Ak by išlo o akcie verejne obchodovateľné, tie majú predpísanú zaknihovanú podobu. Celková suma nominálnych hodnôt všetkých akcií a. s. sa vykazuje ako základné imanie. Podiel akcie na čistom obchodnom imaní vyjadruje účtovnú hodnotu akcie. Akciová spoločnosť môže vydať aj tzv. hromadnú akciu (§ 157 ods. 3 OZ). Hromadná akcia nahrádza viac akcií toho istého druhu. Hromadná akcia nie je cenným papierom. Je v podstate potvrdením - certifikátom, o počte akcií. Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Akciová spoločnosť môže vydať akcie aj v rôznej menovitej hodnote. Dočasný list je cenný papier na meno, s ktorým sú spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré dočasný list nahrádza (§ 176 OZ). Vystavuje sa upisovateľovi akcií po zápise a. s. do obchodného registra, ak nie je splatená celá upísaná hodnota akcií. Dočasný list sa vymení za akcie až po splatení celej menovitej hodnoty akcií. Účtuje sa obdobne ako o akciách. Dočasný list je zaradený medzi finančné nástroje, a teda môže byť predmetom verejného obchodovania. Pokladničné poukážky (§ 3 ZCP) sú zaknihované CP so splatnosťou najviac do jedného roka, ktoré oprávňujú ich majiteľa požadovať pri splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty pokladničnej poukážky. Výnos je určený rozdielom medzi jej nominálnou hodnotou a emisným kurzom. Pokladničné poukážky sú CP, ktoré sa predávajú diskontované. Môže ich vydávať aj MF SR, NBS, prípadne iné banky. Obsahové náležitosti pokladničných poukážok sú v ZCP stanovené taxatívne. Na základe znenia § 17 zákona č. 291/2002 Z. z. Kupóny (§ 4 ZCP) sú listinné CP vydávané na rad alebo na meno. Vydávajú sa na uplatnenie práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo podielového listu. Vydávajú sa v kupónovom hárku, ktorého súčasťou môže byť aj talón, ktorý zakladá právo na vydanie nového kupónového hárku. Talón nie je cenný papier. Dlhopisy, obligácie (dlžnícke CP) sú upravené samostatným zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej ZOD). Dlhopis je definovaný ako CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.

Ďalšie zákony súvisiace s cennými papiermi

• zákon č. 429/2002 Z. z.
• zákon č. 92/2008 Zb.
• zákon č. 483/2001 Z. z.
• zákon č. 566/1992 Zb.
• zákon č. 595/2003 Z. z.
• zákon č. 222/2004 Z. z.

Definícia cenného papiera

Definícia cenného papiera podľa § 2 ods. Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené ZCP alebo osobitným zákonom (napr. zákon zmenkový a šekový, zákon o dlhopisoch) a keď sa stane zákonom stanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa (§ 8 ZCP). Dôležitou náležitosťou každého CP je označenie jeho druhu podľa ZCP.

Členenie cenných papierov

Cenné papiere možno členiť z rôznych hľadísk. Ak z vlastníctva cenného papiera vyplýva výkon práva voči určitým osobám, ide o majetkové cenné papiere, napr. akcie, dočasné listy. Majetkové CP predstavujú podiel na majetku určitej osoby, zakladajú rozhodovacie právomoci. Výnos z nich je vo forme dividendy, ktorá nie je vždy istá, odvíja sa od úrovne hospodárenia podniku. Ak právo zhmotnené v cennom papieri zakladá určité majetkové plnenie, ide zvyčajne o dlhové (úverové) cenné papiere, napr. obligácie, dlhopisy, pokladničné poukážky, zmenky na inkaso, podielové listy a pod. Dlhové CP zakladajú zvyčajne nižší, ale istý výnos vo forme úrokov a po určitej pevne stanovenej dobe aj návratnosť istiny. Účelom investovania do dlžných CP (kúpy) je poberanie výnosov z ich držby. Dlžné CP nezakladajú rozhodovacie práva. Výnos stály, istý, v pevnej výške formou úroku bez ohľadu na výsledok hospodárenia emitenta. V rámci CP možno vymedziť skupinu tzv. dispozičných cenných papierov, ktoré majú svojím obsahom určenú dispozíciu. Cenné papiere sa ďalej členia podľa viacerých kritérií. Podľa podoby (§ 10 ZCP), v akej sú emitované, poznáme CP listinné a zaknihované (dematerializované). Listinný cenný papier je vydaný v podobe listiny. Dematerializovaný (zaknihovaný) CP je emitovaný ako záznam v zákonom predpísanej evidencii zaknihovaných CP. CP môžu mať podobu listinnú alebo zaknihovanú, a to podľa rozhodnutia emitenta. Niektoré druhy CP majú predpísanú podobu priamo zo zákona, napr. pokladničné poukážky môžu byť len zaknihované. Ide najmä o cenné papiere vydávané hromadne a cenné papiere, ktoré sú verejne obchodovateľné. Zmenky, cestovné šeky, náložné listy môžu byť len v listinnej podobe. Listinný CP sa zvyčajne skladá z plášťa a z kupónového hárku zakončeného talónom. Kupóny (ich úprava je v § 4 ZCP) sú poukážky na výnos z CP. Plášť predstavuje istinu CP. Podľa formy (prevoditeľnosti) (§ 11 ZCP) sa CP členia na CP na rad (ordpapier), napr. zmenky, CP na majiteľa (rektapapier) - doručiteľa (au porteur), napr. akcie, dlhopisy, podielové listy a CP na meno (au nom), napr. akcie, vkladné knižky. Niektoré CP môžu byť podľa prevoditeľnosti emitované rôzne. Napríklad akcie môžu byť na majiteľa alebo na meno. CP na majiteľa sú prevoditeľné ich odovzdaním (tradíciou). CP znejúce na meno sú prevoditeľné rubopisom (indosamentom). Podľa ekonomickej funkcie poznáme CP používané v platobnom styku (šeky, zmenky), využívané na kapitálovom trhu ako formu finančného investovania (podielové listy, akcie, štátne dlhopisy, pokladničné poukážky). Ktoré CP sú finančnými nástrojmi, je uvedené v § 5 ZCP. Zmenky, náložné listy, skladiskové listy sa označujú aj ako tovarové (kupecké) CP. Podľa zastupiteľnosti sa CP delia na nezastupiteľné (šeky) a zastupiteľné (akcie). Všeobecne sú za CP považované aj tzv. deriváty, t. j. odvodené (hybridné) CP. Podľa § 8 písm. d) ZCP derivát je peniazmi oceniteľné právo alebo záväzok vzťahujúci sa na CP alebo odvodený od cenného papiera. V zmysle ZCP deriváty nie sú poňaté do sústavy cenných papierov.

Daňová úprava cenných papierov a finančného majetku

Zákon č. 595/2003 Z. z. prípadne obstaranie cenných papierov (zmenky, skladiskové listy, tovarové záložné listy a pod.) v individuálnom obchode za účelom ich výhodného speňaženia. § 17 ods. 3 písm. Do základu dane podľa § 17 ods. § 21 ods. 1 písm. Pri investovaní do cenných papierov zásadne platí, že výdavok na obstaranie CP nie je v okamihu obstarávania CP daňovým výdavkom. Pri účtovaní v podvojnom účtovníctve sa skutočnosti investovania do CP ani nezobrazujú vo forme nákladov. § 25 ods. 1 písm. § 25 ods. 1 písm. Vstupnou cenou hmotného majetku vylúčeného z odpisovania nadobudnutého vkladom do základného imania je obstarávacia cena majetku zistená u vkladateľa pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva. Predajom cenných papierov rozumieme zmenu vlastníka alebo majiteľa cenného papiera. V tomto prípade CP prechádza z majetku pôvodného vlastníka alebo majiteľa na nového majiteľa. Ak ide o dlhopis, predaj CP sa uskutočňuje pred jeho splatnosťou (maturity date), pôvodný majiteľ CP predáva istinu dlhopisu, prípadne aj podiel alikvotného úrokového výnosu. § 19 ods. 2 písm. § 19 ods. 2 písm. Výnosy z držby cenných papierov patria medzi tzv. kapitálové výnosy, ktorými sú najmä dividendové výnosy, podiely na zisku, podiely na likvidačnom zostatku, vyrovnacie podiely a úrokové výnosy z dlhových cenných papierov. Pri zdaňovaní výnosov z kapitálového majetku priniesol ZDP počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004 výrazné zmeny. Vyplývajú z jednej zo základných zásad zákona, ktorou je zásada jedného zdanenia príjmu - každý príjem zdaniť len raz. Na základe uvedenej zásady podiely na zisku vyplácané právnickou osobou po zdanení nepodliehajú zdaneniu u príjemcu. Ide o dividendové výnosy z akcií a dočasných listov, podiely na zisku v obchodných spoločnostiach a družstvách, výnosy z podielových listov z akciového podielového fondu a pod. Obdobne podľa rovnakej zásady nie je zdaňovaný ani vyplácaný vyrovnací podiel v s. r. o. a podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti a družstva. Uvedené druhy príjmov ZDP upravuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa § 12 ods. 7 písm. Predmetom dane z príjmov PO podľa § 12 ods. 7 písm. Úrokové výnosy z dlhových cenných papierov sú predmetom dane z príjmov. Podľa § 17 ods.

Účtovanie cenných papierov

Zásady pre členenie cenných a papierov a ich účtovanie sú v PÚP upravené v § 14. Účtujú sa podľa určeného členenia a vymedzenia na vyčlenených účtoch v účtovej osnove. Podielové cenné papiere a realizovateľné cenné papiere majú majetkovú povahu. Ako dlhové cenné papiere sa účtujú cenné papiere úverovej povahy, napríklad dlhopisy, obligácie, pokladničné poukážky, vkladové listy, zmenky na inkaso a pod. b) diskontovaný dlhový CP - ide o dlhový cenný papier, pri ktorom je úrokový výnos stanovený rozdielom medzi menovitou hodnotou a nižším emisným kurzom, napr. Realizovateľné cenné papiere a podiely sú podľa § 14 ods. 7 PÚP vymedzené ako cenné papiere a podiely, ktoré nie sú určené na obchodovanie, nie sú držané do doby splatnosti, nie sú cenným papierom a podielom v osobe ovládanej ani v osobe s rozhodujúcim vplyvom. Dlhové cenné papiere sú cenné papiere úverovej povahy, ktoré účtovná jednotka obstarala s úmyslom držať ich do splatnosti za účelom poberania výnosu.

#

tags: #iste #obchodne #imanie #definícia