
V slovenskom daňovom systéme je dôležité rozumieť, ktoré príjmy podliehajú zdaneniu a ktoré sú od dane oslobodené. Tento článok sa zameriava na to, ako sa zdaňujú materské a nemocenské dávky, a ako to ovplyvňuje povinnosť podávať daňové priznanie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnancov, živnostníkov a zamestnávateľov, aby sa vedeli správne orientovať v daňových povinnostiach.
Podľa zákona o dani z príjmov (ZDP) je daňové priznanie povinný podať každý, kto za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce stanovenú sumu. Pre rok 2019 to bolo 1 968,68 eura. Fyzická osoba daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie daň nepresiahne sumu 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 1 968,68 eura. Vypočítaná daň v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur. Správca dane vráti daň v prípade, ak je väčší ako 5 eur.
Existujú však situácie, kedy daňovník nie je povinný podať daňové priznanie. Ide napríklad o prípady, keď daňovník dosiahol len príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Príkladom môže byť osoba, ktorá poberala dávku v nezamestnanosti a nemala žiadne iné príjmy. V takomto prípade, podľa zaužívanej praxe, sa dávka v nezamestnanosti v daňovom priznaní neuvádza.
V daňovom priznaní sa neuvádzajú príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, teda vôbec nepodliehajú zdaneniu, resp. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. zdedenie majetku).
Príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ZDP alebo § 5 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., teda všetky dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti (napr. nemocenské, ošetrovné, materské, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti).
Prečítajte si tiež: Ako interaktívne pomôcky podporujú rozvoj v škôlke
Dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (vyplácané profesionálnym vojakom a policajtom).
Dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze podľa zákona č. 417/2013 Z. z.
V kontexte tohto prehľadu je dôležité zdôrazniť, že dávky zo sociálneho poistenia, vrátane nemocenských dávok, sú od dane oslobodené. To znamená, že príjem z nemocenského poistenia nie je potrebné uvádzať v daňovom priznaní a nepodlieha zdaneniu.
Zamestnanec ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti a nemocenská dávka od 11. dňa sú príjmom, ktorý je oslobodený od dane.
Okrem sociálnych dávok existujú aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Tieto sú taxatívne vymenované v § 9 zákona o dani z príjmov, a okrem nich aj príjmy taxatívne vymenované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Medzi ne patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Nárok na materské dávky: Ako na to?
Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti.
Zamestnanecká prémia je suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a ZDP. Na uplatnenie zamestnaneckej prémie za rok 2019 musí byť výška posudzovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosiahnutých z tejto činnosti vykonávanej len na území SR aspoň 3 120 eur.
Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie.
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
Prečítajte si tiež: Medzigeneračné aktivity v praxi
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie je:
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
Nezdaniteľná časť základu dane je definovaná v § 11 Zákona o dani z príjmov. Pre daňovníka predstavuje daňové zvýhodnenie, keďže má istotu, že pri splnení určitých podmienok sa časť zisteného základu dane “oslobodená” od zdanenia. Konkrétne nezdaniteľné časti upravujú odseky 2,3 a 8 § 11 Zákona o dani z príjmov. V zdaňovacom období 2025 aj 2026 si daňovník môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:
Odpočítaním nezdaniteľných častí základu dane sa znižuje výsledná daňová povinnosť z príjmov daňovníka.
Takéto odpočítateľné položky je oprávnený uplatniť daňovník, ktorý je fyzická osoba a má aktívne príjmy. Aktívne príjmy sú:
Pri takzvaných pasívnych príjmoch, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná nezdaniteľná časť počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima. Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026 vo výške 5 966,73 € ročne.
| Suma | 2025 | 2026 |
|---|---|---|
| Suma za rok | 5 753,79 € | 5 966,73 € |
| Suma za mesiac | 479,48 € | 497,23 € |
Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2025 uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €.
Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka, podľa nasledovného mechanizmu:
| Základ dane daňovníka | Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka |
|---|---|
| základ dane nižší alebo rovný ako 92,8 - násobok sumy životného minima (25 426,27 €) | 5 753,79 € ročne/479,48 € mesačne |
| základ dane vyšší alebo rovný ako 92,8 - násobok sumy životného minima (24 952,06 €) | 12 110,36 € - 1/4 základu dane daňovníka |
| základ dane vyšší alebo ako 176,8 - násobok sumy životného minima (48 441,43 €) | 0,00 € |
Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý je rovný alebo nižší ako 91,8-násobok životného minima, teda 26 083,13 €.
Pri osobách s vyšším príjmom sa nezdaniteľná časť základu dane postupne kráti podľa nasledovného vzorca:
| Základ dane daňovníka | Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka |
|---|---|
| základ dane nižší alebo rovný ako 91,8 - násobok sumy životného minima (26 083,13 €) | 5 966,73 € ročne/497,23 € mesačne |
| základ dane vyšší alebo rovný ako 91,8 - násobok sumy životného minima (26 083,13 €) | 14 661,11 € - 1/3 základu dane daňovníka |
| základ dane vyšší alebo ako 154,8 - násobok sumy životného minima (43 983,32 €) | 0,00 € |
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá:
a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/-ku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:
Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov). Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava:
Nezdaniteľnú časť na manželku si daňovník uplatní v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, teda 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku/manžela postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť na manželku/manžela sa vypočíta nasledovne:
| Základ dane daňovníka | Vlastný príjem manžela/-ky | Nezdaniteľná časť na manžela/-ku |
|---|---|---|
| rovnajúci sa alebo nižší ako 48 441,43 € | 0,00 € | 5 260,61 € |
| nižší ako 5 260,61 € | 5 260,61 € - vlastný príjem manžela/manželky | |
| vyšší alebo rovný 5 260,61 € | 0,00 € | |
| vyšší ako 48 441,43 € | 0,00 € | 17 346,17 € - 1/4 základu dane |
| vyšší ako 0,00 € | 17 346,17 € - (1/4 základu dane - vlastný príjem manžela/manželky) |
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/manželku postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne:
| Základ dane daňovníka | Vlastný príjem manžela/-ky | Nezdaniteľná časť na manžela/manžela |
|---|---|---|
| rovnajúci sa alebo nižší ako 43 983,32 € | 0,00 € | 5 455,30 € |
| nižší ako 5 455,30 € | 5 455,30 € - vlastný príjem manžela/manželky | |
| vyšší alebo rovný 5 455,30 € | 0,00 € | |
| vyšší ako 43 983,32 € | 0,00 € | 20 116,40 € - 1/3 základu dane |
| vyšší ako 0,00 € | 20 116,40 € - (1/3 základu dane - vlastný príjem manžela/manželky) |
Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:
Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je podľa § 11 ods.
tags: #materské #a #nemocenské #zdaniteľný #príjem