Konečný rozsudok o rozvode: Podmienky a uznávanie na Slovensku

Rozvod je komplexný právny proces, ktorý sa riadi špecifickými podmienkami. Častokrát sa stáva, že k rozvodu manželstva dochádza v zahraničí. Ak následne chce slovenský občan dať si rozvod zapísať na Slovensku, potrebuje k tomu uznanie rozsudku na Slovensku, najmä ak rozvod prebiehal v krajine mimo Európsku úniu, prípadne nastal ešte pred vstupom SR do Európskej únie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok a postupov spojených s konečným rozsudkom o rozvode, s dôrazom na uznávanie zahraničných rozsudkov na Slovensku.

Uznávanie rozsudkov o rozvode zo zahraničia

Zahraničný rozvodový rozsudok uznáva na Slovensku krajský súd. V niektorých prípadoch uznanie krajským súdom nie je potrebné. Ak medzi Slovenskou republikou a krajinou, v ktorej súd vydal rozhodnutie o rozvode, nie je uzavretá dvojstranná medzinárodná zmluva, ktorá by upravovala uznanie rozhodnutí o rozvode manželstva a tieto štáty nie sú spoločnými zmluvnými stranami ani mnohostrannej medzinárodnej zmluvy upravujúcej uznanie právoplatných cudzích rozhodnutí vo veciach manželských, je potrebné v danej veci postupovať podľa zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. V tomto článku sa budeme venovať práve postupu pri uznaní rozhodnutia o rozvode, ak rozvod prebehol mimo Európsku úniu a nepostupuje sa ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Postup pri uznávaní rozsudku o rozvode

Predtým, ako sa rozvod zapíše v príslušnej matrike, je potrebné uznanie rozhodnutia o rozvode, t.j.

Potrebné dokumenty:

• Sobášny list k manželstvu, ktoré sa rozviedlo (apostilla, úradný preklad) - aj keď sa návrh predkladal elektronicky, súd žiadal o doručenie overenej fotokópie v listinnej podobe.
• Potvrdenie o právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o rozvode - tento dokument sa líši v závislosti od krajiny, najčastejšie bude vo forme pečate súdu s konkrétnym dátumom, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čiže musí z nej vyplývať, že rozsudok je konečný a nie je možné sa už voči nemu odvolať.
• Listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. d) zákona č. 97/1963 Zb.

V zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo veciach obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

V zmysle ustanovenia § 63 zákona č.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti spoločníka

V zmysle ustanovenia § 65 zákona č. 97/1963 Zb., cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 64 písm.

V zmysle ustanovenia § 64 zákona č.

V zmysle ustanovenia § 68e ods. 1 zákona č.

V zmysle ustanovenia § 68e ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb., ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia, súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné vyhlásenie sa musí predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Uznávanie rozsudkov v rámci Európskej únie

Dnes je úprava uznávania a výkonu rozhodnutí v rámci Európskej únie jednotná a postup je rýchly a jednoduchý vďaka nariadeniam, ktorými sú viazané všetky členské štáty. Podľa informácie podanej Ministerstvom vnútra SR: „Od 1.5.2004, t.j. Na rozsudky, ktoré boli vydané pred našim vstupom do EÚ sa neuplatňujú nariadenia EÚ a preto je potrebné postupovať podľa ustanovenia §63 a nasl. zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a rozsudok uznať slovenským orgánom.

Prečítajte si tiež: Význam KU pre slovenské firmy

Medzinárodné zmluvy

Predtým, ako sa pustíte do procesu uznania rozsudku podľa tohto zákona, však nezabudnite skontrolovať, či neexistuje nejaká medzinárodná zmluva, ktorá by upravovala uznanie rozvodového rozsudku. Jednou z nich je aj dohovor prijatý na zasadaní Haagskej konferencie o medzinárodnom súkromnom práve, ktorý je ratifikovaný vo Vyhláške ministra zahraničných vecí z 23. augusta 1976 o Dohovore o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia. K dohovoru nepristúpilo napríklad Rakúsko alebo Nemecko, s ktorými neexistuje ani žiadna iná dvojstranná zmluva, ktorá by upravovala túto oblasť, preto pri všetkých rozsudkoch s týmito krajiny vydaných pred 1.5.2004 bude nutné postupovať podľa už spomínaného zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Francúzsko (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 21. Španielsko (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 15.

Vplyv nariadenia Brusel IIa a Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ

Či bude potrebné uznanie rozsudku o rozvode slovenským súdom alebo nie závisí od toho, kedy sa začalo rozvodové konanie resp. Podľa KS BA právo EÚ v oblasti rozvodu je regulované ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel 2a). V zmysle Dohody o vystúpení sa bude toto nariadenie uplatňovať aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ (t.t. po 31.1.2020) a to na súdne konania začaté pred skončením prechodného obdobia (t.j. „Vo všeobecnosti sa na uznanie rozhodnutí o rozvode manželstva vydaných vo Veľkej Británii budú uplatňovať tieto právne nástroje v závislosti od toho, kedy bolo rozhodnutie vydané, príp.

• Dohovor o uznávaní rozvodov a o zrušení manželského spolužitia (Haag, 1970, vyhl. č.
• Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov vmanželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
• Uznávanie a výkon britských rozhodnutí v oblasti rodičovských práv a povinností sa aktuálne spravuje Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966, ozn. č.

Rozvod a zmena osobného stavu v matrike

Pokiaľ sa jedná o postup v prípade rozhodnutia o rozvode manželstva z roku 2022, ku ktorému súd vystavil aj osvedčenie podľa Nariadenia Rady EÚ č. 2201/2003, čl. 21 ods. 2 tohto nariadenia uvádza, že na vyznačenie zmeny osobného stavu v matrike na základe právoplatného cudzieho rozhodnutia v manželskej veci sa nevyžaduje žiadny osobitný postup.

Dĺžka trvania uznávacieho konania

V niwktorých prípadoch bol rozsudok o uznaní vydaný do mesiaca po podaní návrhu na súd. V ďalších prípadoch trvalo uznanie cca 2 - 6 mesiacov.

Ďalšie dokumenty a povinnosti

Prípadne ďalšie osobitné dokumenty - na matrike podľa miesta trvalého pobytu môžu požadovať i ďalšie doklady, napr. V zmysle § 27 zákona č. 36/2005 Z. z. Od kedy sa počíta lehota 3 mesiacov? Podľa stanoviska osobitnej matriky „Oznámenie o prijatí predošlého priezviska nemá povahu žiadosti alebo návrhu na začatie konania. Matričný úrad oznámenie o prijatí predošlého priezviska rozvedeného manžela vezme na vedomie a matrikár preskúma iba podmienky prijatia predošlého priezviska, t.j. dodržanie trojmesačnej lehoty, a právoplatnosť rozhodnutia súdu o rozvode manželstva.

Prečítajte si tiež: Zápis KUV do OR

Záväznosť súdneho rozhodnutia

1. Pojmu záväznosť súdneho rozhodnutia asi každý pomerne dobre rozumie. Väčšina právnikov by takisto bez väčšieho rozmýšľania s určitosťou súhlasila, že z pozitivistického hľadiska môžeme záväznosť súdneho rozhodnutia rozdeliť na viacero druhov. Prvý druh záväznosti budeme odvodzovať z materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Táto do 30. júna 2016 vyplýva primárne z ustanovenia § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. V druhom prípade nám pôjde o záväznosť kasačného charakteru. Tento druh záväznosti súdneho rozhodnutia vychádza z ustanovení § 226 resp. § 243d ods. V praxi však v súvislosti s uplatňovaním každého z týchto druhov záväznosti nevznikajú vždy úplne jednoduché situácie. Aj preto sme sa rozhodli k spísaniu nasledujúcich riadkov. O to viac, že - berúc do úvahy dňa 21. mája 2015 Národnou radou Slovenskej republiky prijaté a prezidentom Slovenskej republiky dňa 16. júna 2015 podpísané nové civilno-procesné kódexy - význam tejto problematiky v blízkej budúcnosti určite stúpne. O prvých dvoch druhoch záväznosti budeme pojednávať už na tomto mieste. Ani pri nich samozrejme nezabudneme upozorniť a odkázať na úpravu a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ktorý má byť účinný a teda i aplikovaný od 1. 2. Ako uvádza M. Števček, „materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia, resp. záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov. Hovoríme o subjektívnej hranici záväznosti súdneho rozhodnutia.“1. Záväznosť súdneho rozhodnutia vyplývajúca prima facie z ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. (v tomto príspevku ju budeme volať záväznosťou subjektívnou) je v zásade z hľadiska jej praktického uplatňovania najmenej spornou. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. V Civilnom sporovom poriadku je z tohto pohľadu kľúčové ustanovenie § 228 ods. 1. Dané ustanovenie CSP v porovnaní s právnou úpravou účinnou do 30. Právoplatný rozsudok súdu zakladá pre svojich adresátov právne účinky a títo adresáti sú povinní sa týmito účinkami riadiť. Takýmito adresátmi však nemusia byť vždy len strany konania. Občiansky súdny poriadok v niektorých prípadoch tento druh záväznosti rozširuje, a to napríklad pri rozhodnutí o osobnom stave účastníka konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.)2, kedy je rozhodnutie záväzné pre každého.3 Civilný sporový poriadok posúva hranice subjektívnej záväznosti výroku právoplatného rozhodnutia aj v konaniach o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, a to pri určovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky resp. Významná zmena nastala v súvislosti so záväznosťou rozsudkov ovplyvňujúcich vecno-právnu pozíciu (nielen) účastníkov konania. Ustanovenie § 159a O.s.p. 1 ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2009, s. 2 Obdobne § 43 zákona č. 161/2015 Z. z. 3 Je však možné upozorniť aj napr. na § 54 ods. 2, § 131 ods. 5, či § 183 zákona č. 513/1991 Z. z. 5 K problematike zápisu poznámky v zmysle § 159a O.s.p. pozri POLÁK, A. - JAKUBÁČ, R.: Poznámka spornosti v katastrálnej praxi; Justičná revue, 65, 2013, č. 10, s. Ustanovenie § 228 ods. 2 CSP však už takúto „rozšírenú“ subjektívnu záväznosť pre konania o neplatnosti právneho úkonu vypustilo, hoci súdy v nadväznosti na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (ďalej aj „katastrálny zákon“)6 uznávajú od 15.10.2008 naliehavý právny záujem aj pri podávaní takýchto žalôb.7 Dôvodová správa síce uvádza, že „záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej“, ale ako si správne všimol R. Jakubáč, „je však otázne, ako sa aplikačná prax vyrovná so skutočnosťou, že § 133 návrhu Civilného sporového poriadku (poznámka - v znení prijatom Národnou radou Slovenskej republiky ide o ustanovenie § 137) obsahuje len demonštratívny výpočet druhov žalôb“,8 berúc do úvahy aj už spomenutý § 34 ods. So subjektívnou záväznosťou súdneho rozhodnutia súvisia i ustanovenia Civilného sporového poriadku týkajúce sa intervencie (§ 81 a nasl.). Okrem výnimočných situácii totiž bude platiť, že nesprávne rozhodnutie v právoplatne skončenom spore nebude môcť strane konania namietať ten, komu bol spor oznámený a mal právny záujem na výsledku konania, a to bez ohľadu na to, či daná osoba svoje právo vstúpiť do konania po oznámení o spore využila (t.j. Okrem toho, že právoplatným súdnym rozhodnutím vznikajú pre jeho adresátov z jeho výroku vyplývajúce účinky (konštitutívne rozhodnutie), prípadne tieto účinky sú daným rozhodnutím potvrdzované (deklaratórne rozhodnutie), má právoplatnosť súdneho rozhodnutia za následok, že tá istá vec sa nemôže prejednávať opätovne (ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. resp. § 230 CSP). V prípade prekážky res iudicata ide o jednu z najprísnejšie uplatňovaných zásad procesného práva, a to aj na úkor prípadného porušenia ustanovení hmotnoprávnych. Za veľmi inšpiratívne možno v tejto súvislosti považovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“), sp. zn. 1 MCdo 12/2010, zo dňa 30.01.2013. Ako žalobca v danom spore vystupoval nevidomý muž, t.j. osoba trvale neschopná čítať. JAKUBÁČ, R.: Rozhodnutie súdu vo veci žaloby o určenie vecného práva k nehnuteľnosti a zápis práva do katastra nehnuteľností; Justičná revue, 65, 2013, č. 11, s. 6 V zmysle § 34 ods. 7 K tomu pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 136/2009, zo dňa 20.10.2010, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 K tomu pozri JAKUBÁČ, R.: Úvahy o návrhu Civilného sporového poriadku; Justičná revue, 67, 2015, č. 4, s. 9 K tomu pozri § 87 ods. 2 a § 88 ods. kupujúci. Vo svojej podstate namietal relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko „je nevidiaci, zmluvu sám neprečítal a vzhľadom na jeho vek a nedoslýchavosť na jedno ucho ani nevedel, čo podpisuje. Tvrdil, že kúpna zmluva je neplatná, pri jej spisovaní bol uvedený do omylu a kúpna cena mu nebola vyplatená.“ Okresný súd v Žiline v roku 2002 žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy v kvalifikovanom omyle [§ 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“)]. Daný rozsudok Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v roku 2003 potvrdil. O dva roky neskôr sa ten istý nevidomý muž v novom konaní vedenom voči tým istým účastníkom znovu domáhal neplatnosti tej istej zmluvy. Argumentoval tým, že v skoršom konaní sa súdy zaoberali len relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, nezaoberali sa ale jej absolútnou neplatnosťou v zmysle § 37, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, i keď na ňu mali prihliadnuť ex officio. Vo väzbe na ním tvrdenú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy akcentoval svoju nevidomosť, nedoslýchavosť a nerešpektovanie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj § 47 zákona č. 323/1992 Zb. (Notárskeho poriadku). Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, však k tomu v uznesení sp. zn. „Žalobca už vo svojej prvej žalobe uviedol, že je nevidiaci. Skutočnosť, že nie je spôsobilý prečítať akúkoľvek listinu, potvrdila vo svedeckej výpovedi aj jeho ošetrujúca lekárka. Táto skutková okolnosť (nevidomosť žalobcu) bola súdom známa. Zdalo by sa, že žalobca uspeje. „V konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 120/2005, potom súdy prehliadli, že išlo o tých istých účastníkov, rovnaký predmet sporu a ten istý skutok; prejednaniu (tej istej) veci v tomto konaní bránila prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Ak napriek tomu túto vec prejednali a rozhodli, došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. Citovaná právna veta zdôrazňujúca založenie prekážky res iudicata aj v prípade, pokiaľ súd nezaložil svoje pôvodné rozhodnutie na tých istých už vtedy zistených skutočnostiach, môže vyvolať dojem, že prekážka res iudicata by sa nemala uplatňovať v prípade, pokiaľ by existovali také skutočnosti, ktoré v čase pôvodného konania ešte neboli „zistené“, t.j. neboli súčasťou skutkového stavu ako bol v prvotnom konaní predkladaný súdu. Podľa nášho názoru je však takúto myšlienku potrebné odmietnuť. Je totiž (obzvlášť v návrhových konaniach) výlučne zodpovednosťou samotných účastníkov, aby v konaní uviedli príslušné už v danom čase existujúce skutkové okolnosti, ktoré budú mať za následok rozhodnutie súdu v ich prospech. Pokiaľ tak nespravia, nie je dôvod namietať rozsudok súdu, a to ani v prípade, pokiaľ bude vyznievať vo svetle predtým nepredložených skutkových okolností ako nesprávny. V súvislosti s materiálnou stránkou právoplatnosti súdneho rozhodnutia hodno spomenúť i judikatúrou pomerne podrobne rozanalyzovaný „konflikt“ žaloby na plnenie a žaloby určovacej. Samostatnú kategóriu tvoria uznesenia a najmä otázka, do akej miery je konajúci súd uznesením, ktoré v konaní vydal, viazaný - čo sa ďalšieho priebehu konania týka. Občiansky súdny poriadok uvádza, že súd nie je viazaný uzneseniami, ktoré upravujú vedenie konania (§ 170 ods. 2 O.s.p.). Výslovne je potom stanovené, že uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania (§ 170 ods. Znamená však daná viazanosť, prerušenie konania, nemôže súd v tom istom konaní rozhodnúť, že pokiaľ je právoplatne zamietnutý návrh na na základe neskôr obdobne podaného návrhu inak a konanie prerušiť? 10 K tomu pozri § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. alebo § 397 písm. 11 Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 42/2006: „Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie [§ 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku], vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva [§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku], ak otázka, či tu právny vzťah je, alebo nie je (resp. či tu právo je, alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.“ Uznesenie NS SR, sp. zn. 12 R 15/2005: „O prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. právoplatného uznesenia v zmysle §109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Domnievame sa, že nie, a to špeciálne v prípadoch, kedy dôjde k zmene skutkových a právnych okolností, za ktorých bolo pôvodne o otázke prerušenia konania rozhodované. K odlišnému rozhodnutiu o otázke prerušenia konania prišlo napríklad v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorého predmetom bolo vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty. V danom konaní bol pôvodne návrh žalobcu na prerušenie konania do času, kým neskončí súvisiace konanie o určení neplatnosti záložnej zmluvy vedené na inom súde, zamietnutý, a to na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo 9/2010, zo dňa 31.05.2010, ako súdu dovolacieho. V roku 2014 však Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoKR/15/2014, zo dňa 18.12.2014, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu bez návrhu prerušil do skončenia predmetného súvisiaceho konania, vedomý si aj toho, že o otázke prerušenia konania už bolo v konaní rozhodované, a to dokonca Najvyšším súdom SR. Obdobná situácia môže nastať, ak je súdne konanie prerušené do času právoplatného skončenia iného konania a v danom inom konaní nastanú po čase také zmeny, v dôsledku ktorých už výsledok daného súvisiaceho konania nemá ako ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej v prerušenom konaní. Bolo by iste nedôvodné, pokiaľ by i v takom prípade súd, ktorého konanie je prerušené, musel napriek daným zmenám čakať na právoplatné ukončenie súvisiaceho konania v zmysle predtým vydaného uznesenia, hoci by bolo zrejmé, že rozhodnutie v súvisiacom konaní už nebude mať žiadny význam pre výsledok prerušeného konania. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že Civilný sporový poriadok takisto v ustanovení § 237 ods. 2 uvádza, že súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku však už na nijakom mieste nešpecifikuje, že uznesenie o prerušení konania sa za uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, nepovažuje. Z toho možno vyvodiť, že s účinnosťou od 01. júla 2016 je potrebné aj uznesenie o prerušení konania považovať za uznesenie, upravujúce vedenie konania a teda, že konajúce súdy už nebudú uznesením o prerušení konania nijako viazané14 a kedykoľvek budú môcť (i) napriek predchádzajúcemu prerušeniu iniciovať opätovné prejednávanie veci samej (aj v prípade, ak nepríde k zmene pomerov), resp. 13 K tomu pozri napríklad uznesenie NS SR, sp. zn. 14 Je však nevysvetliteľné, z akého dôvodu o tejto zmene nie je ani zmienka v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku. Vyššie uvedenú argumentáciu, na základe ktorej môže byť v prípade zmeny pomerov prelomená záväznosť uznesení súdov, je možné primerane podporiť i uzneseniami vydanými vo veciach predbežných opatrení.15 Za pomerne inštruktážny príklad môže poslúžiť konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/65/2010. V danom spore žiadal žalobca po začatí konania o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s jeho nehnuteľným majetkom z dôvodu, aby nebol ohrozený prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 17.08.2011 dané predbežné opatrenie nariadil. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením sp. zn. 2Cob/415/2011, zo dňa 04.11.2011, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.11.2011, zamietol, a to z dôvodu, že nebola osvedčená reálna a bezprostredná hrozba, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť zmarený alebo sťažený. V nasledujúcom roku žalobca v danom konaní požiadal o nariadenie identického predbežného opatrenia opätovne. Tentokrát však poukázal na to, že na katastrálnom portáli sa v súvislosti s nehnuteľnosťou žalovaného objavila informácia o začatí najprv záznamového a následne vkladového konania. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný medzičasom už previedol všetky svoje pozemky. Súd prvého stupňa uz…

Majetkové vysporiadanie a dlhy po rozvode

Pokiaľ ide o rozvod a rozdelenie dlhov, tak platí, že ak si niektorý z manželo vezme počas manželstva pôžičku bez súhlasu druhého manžela, potom táto pôžička nepatrí do BSM, je dlhom výlučne toho manžela, ktorý si vzal pôžičku. Ak by ste nemali žiaden spločný majetok, tak na žiadne spoločný majetok nemôže exekútor siahnuť. Po rozvode sa nebudú dlhy deliť napolovicu, ak nie sú spoločné. Ak by boli dlhy spoločné (t.j.

Dohoda o platení dlhov a súhlas banky

Z otázky vyplýva, že ste spísali dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej súčasťou bola aj dohoda o platení dlhov voči banke ako veriteľovi, kde bývalý manžel je dlžník a Vy spoludlžník. V tomto prípade je podstatné to, či samotná banka súhlasila s uvedenou dohodou v písomnej forme alebo takýto súhlas banky nemáte. Nevieme od kedy je neuhradená splátka voči banke, a či samotný nárok banky nie je á premlčaný, keďže paltí všeobecná premlčacia doba, ktorá v zmysle ust. § 101 Obč. áno, môžete požiadať súd o rozdelenie platenia pôžičky na polovicu. V zmysle § 143 ods. Pôžička, ktorú ste si vzali s manželom počas manželstva, patrí do BSM. Ak sa s manželom nedohodnete na tom, kto bude pôžičku splácať, môžete sa obrátiť na súd. 1. Vyhotovte návrh na súd. 2. Priložte k návrhu dôkazy. 3. 1. 2. Súd môže rozhodnúť o tom, že vykoná dokazovanie. 3. Ak súd rozhodne, že každý z vás bude splácať polovicu splátky pôžičky, bude toto rozhodnutie záväzné pre vás aj pre manžela. Pokiaľ by on neplatil svoju časť, banka ju môže žiadať od Vás.

#

tags: #konecny #rozsudok #o #rozvode #podmienky