
Sociálne dávky predstavujú dôležitú súčasť sociálneho zabezpečenia, ktoré pomáha jednotlivcom a rodinám v rôznych životných situáciách. Na Slovensku existuje rozsiahly systém sociálnych dávok, ktoré sú určené pre rôzne skupiny obyvateľstva, od rodín s deťmi až po osoby v hmotnej núdzi. Tento článok poskytuje prehľad o sociálnych dávkach, na ktoré môžete mať nárok, a zohľadňuje aj zmeny, ktoré vstúpia do platnosti v budúcom roku.
Dávky zo sociálneho poistenia vypláca Sociálna poisťovňa na základe žiadosti. Môžu ich čerpať osoby, ktoré sa na systéme sociálneho poistenia podieľali - zamestnanci, SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby (DNPO).
Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Ak je dočasne pracovne neschopný bežný zamestnanec, ten počas prvých 10 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Jednou z najčastejšie využívaných dávok je nemocenská. Počas prvých troch dní práceneschopnosti dosahuje 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa ide o 55 percent. Živnostník, ktorý platí minimálne odvody, dnes pri 31-dňovej práceneschopnosti dostáva niečo cez 346 eur. Od januára sa suma zvýši a za rovnaké obdobie dostane takmer 370 eur.
Zamestnanec, SZČO a DNPO, ktorý bude uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, bude mať nárok na nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade práceneschopnosti z iného dôvodu sa uplatňuje štandardný postup.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Vyššie bude aj ošetrovné, ktoré sa vypláca vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu. Krátkodobé ošetrovné možno čerpať najviac 14 dní. Živnostník s minimálnymi odvodmi má v súčasnosti nárok na 165,10 eura, no od budúceho roka dostane viac ako 181 eur.
Najvýraznejší nárast pocítia ženy na materskej dovolenke. Materská dávka sa počíta ako 75 percent denného vymeriavacieho základu. Živnostníčka, ktorá platila minimálne odvody, dnes dostáva približne 482 eur mesačne. Od januára sa suma zvýši na 529 eur.
Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka je vyplatená len tým ženám, ktoré boli preradené na inú prácu z dôvodu, že nimi dovtedy vykonávané pracovné činnosti sú zakázané tehotným ženám a matkám (do konca 9. došlo k oslobodeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode od vykonávania nočnej práce.
Zamestnanec a SZČO, ktorý prišiel o prácu, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o dávku nezamestnanosti, ktorá sa vypláca po splnení zákonných podmienok 6 mesiacov. Potrebná je však registrácia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny medzi uchádzačov o zamestnanie, a to môžu byť len: občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ŠPTK s dlhodobým pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.
Dávka v nezamestnanosti je vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.
Starobný dôchodok je vyplácaný zo starobného poistenia a má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Nárok na starobný dôchodok ma každý poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a ktorý dovŕšil dôchodkový vek (súčasne stanovený jednotne na 62 rokov u mužov aj žien).
Predčasný starobný dôchodok predstavuje dôchodkovú dávku poskytovanú zo starobného poistenia za účelom zabezpečenia príjmu v starobe poistenca. Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu max. 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma tohto dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, získal min.
Invalidný dôchodok je dôchodková dávka poskytovaná z invalidného poistenia, ktorej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na invalidný dôchodok má ten poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Vo výnimočných prípadoch môže invalidný dôchodok poberať aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, príp. v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok však vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Na vdovský dôchodok, ktorý sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela. Na vdovecký dôchodok, ktorý sa poskytuje buď zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečenia príjmu vdovcovi v prípade úmrtia jeho manželky.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, pričom jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže dieťaťu vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky. V prípade, že je nezaopatrené dieťa v pestúnskej starostlivosti a pestún, príp.
Úrazové dávky sú určené na kompenzáciu následkov pracovných úrazov alebo chorôb z povolania. Medzi tieto dávky patrí úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia, rehabilitačné, rekvalifikácia, náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojených s liečením a pohrebom.
Úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má poškodenému poistencovi zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu. Má tiež kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, teda činnosť, ktorú vykonával pred vznikom choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Na úrazovú rentu má nárok zamestnanec zamestnávateľa a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia.
Účelom dávky jednorazového vyrovnania je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pokles pracovnej schopnosti sa pohybuje v rozsahu minimálne 10 % a maximálne 40 %.
Pozostalostná úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia zabezpečujúca osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Na pozostalostnú úrazovú rentu má nárok fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Výnimku tvoria osoby, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
Jednorazové odškodnenie je dávka, ktorá sa slúži na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti.
Dávkou finančného charakteru je rehabilitačné, ktoré je poskytované z úrazového poistenia v prípade, že sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia.
Rekvalifikácia je vecnou dávkou poskytovanou na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu integráciu. Za rekvalifikáciu sa považuje zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti.
Náhrada za bolesť je dávkou, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo, a ktorej účelom je kompenzovať bolesť, ako aj ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávka, ktorá sa poskytuje jednorazovo podľa osobitného predpisu, a ktorej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Náhrada nákladov spojených s liečením je dávka, ktorej účelom je nahradiť poškodenému náklady spojené s liečením následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené zo zdravotného poistenia.
Na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.
Dávka garančného poistenia je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, slúžiaca na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Poskytovanie dávky a príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi je upravené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Poskytuje sa vtedy, ak si občan či občianka nemôže sama a ani s pomocou rodinných príslušníkov zabezpečiť základné životné podmienky (t. j. jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie). O dávku v hmotnej núdzi môže požiadať aj cudzinka, iná štátna príslušníčka, azylantka. Pri podaní žiadosti musí žena preukázať svoje príjmy (prípadne objasniť finančnú situáciu) alebo doložiť, že nemá žiadny alebo len minimálny príjem a nevlastní nijaký majetok. Aj keď žena má minimálny príjem (alebo nízky príjem), možno jej poskytnúť čiastku dávky v hmotnej núdzi (t.j. doplnenie príjmu do výšky životného minima). Dávka a príspevky k dávke sa poskytujú aj na každé dieťa, o ktoré sa žena stará. Prípadné výživné sa z tejto sumy odpočítava. Ak žena nemá prácu, musí sa zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Ak na ňu nemá nárok, ak je dávka nízka, alebo ak sa jej vyplácanie skončí, poskytne sa žene dávka v hmotnej núdzi. Okrem toho žena musí dosiahnuť súdne určenie výživného (na deti a prípadne na seba), aby si manžel plnil vyživovaciu povinnosť. Na výplatu dávky v hmotnej núdzi vzniká nárok (iba) od prvého dňa mesiaca, v ktorom o ňu žena požiadala. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa môžu vyplácať aj preddavkovo, napr. do právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Následne, keď súd vo veci rozhodne, žena musí vrátiť poskytnuté finančné prostriedky odboru sociálnych vecí a rodiny, v prípade, že súd rozhodne o výživnom odo dňa, keď žene bola priznaná dávka spolu s príspevkami k dávke.
Mestské a obecné úrady poskytujú príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb a na mimoriadne liečebné náklady. Podmienkou jej poskytnutia je, že žena alebo rodina je v hmotnej núdzi a vypláca sa jej DHN.
Touto dávkou štát pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami pri úhrade výdavkov spojených s užívaním bytu alebo rodinného domu. Nárok na príspevok na bývanie si môže uplatniť žiadateľka, ktorej je vyplácaná DHN a ktorá je nájomníčkou bytu (obecného, družstevného), vlastníčkou bytu alebo rodinného domu. Výška príspevku je stanovená zákonom a závisí od počtu posudzovaných osôb. Požiadať o príspevok môže žena na mestskom alebo obecnom úrade. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov.
O výške príspevku rozhodne vaša obec na základe podanej žiadosti. Príspevok sa vypláca na základe preukázaných nákladov (bločku).
Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z viacerých dôvodov, napríklad ak sa člen domácnosti nezúčastní na menších obecných službách alebo prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie, nedodržal liečebný režim alebo nesplnil povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.
Sumy dávky a príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Zmeny, ktoré vstúpia do platnosti od januára budúceho roka, sa dotknú tisícov živnostníkov. Ak sa živnostníkovi počas roka 2025 zvýšili odvody, automaticky sa mu od januára zvýšia aj dávky zo sociálneho poistenia. Výška dávok je totiž priamo naviazaná na vymeriavací základ, z ktorého boli platené odvody. Sociálna poisťovňa preto nebude posudzovať nové údaje, ale vychádzať z už známych čísel.
Zvýšenie dávok sa prejaví najmä u tých podnikateľov, ktorí platia minimálne odvody alebo ktorým sa v dôsledku vyššieho príjmu zvýšil osobný vymeriavací základ. Aj po zmene však platí, že dávky pre živnostníkov sú spravidla nižšie než dávky, na ktoré majú nárok zamestnanci.
Od začiatku tohto roka sa živnostníkom zvýšili mesačné platby do Sociálnej poisťovne aj do zdravotného poistenia. Minimálne odvody sa odvíjali od priemernej mzdy v hospodárstve za rok 2023, ktorá dosiahla 1 430 eur mesačne. Tento údaj spôsobil rast minimálneho vymeriavacieho základu zo sumy 652 eur na 715 eur.
S rastom vymeriavacieho základu vzrástli aj samotné odvody. Minimálne mesačné odvody sa zvýšili zo 313,93 eura na 344,27 eura. Dôležité je, že dávky vyplácané od januára budúceho roka sa budú stále počítať z vymeriavacieho základu platného v tomto roku, teda zo sumy 715 eur. V praxi to znamená, že aj keď odvody od januára opäť stúpnu, samotné dávky sa budú odvíjať ešte zo staršieho, nižšieho základu.