Sociálna rehabilitácia pri depresii

Duševná porucha alebo duševné ochorenie je termín, ktorý postihuje široké spektrum duševných a emocionálnych stavov. Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedať prepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potláčiť nástup symtómov ochorenia a navodiť remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby). Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať.

Úvod

Depresia je komplexné duševné ochorenie, ktoré môže mať mnoho príčin a prejavov. Presná príčina depresie nie je vždy jasná, ale zvyčajne ide o kombináciu genetických, biologických, environmentálnych a psychologických faktorov. Medzi základné príznaky depresie patrí chorobne smutná, skleslá nálada, obavná, stiesnená, zúfalá, bezradná nálada, beznádej, bezvýchodiskovosť, pesimistická nálada, často sa vyskytuje aj úzkosť, napätie, bezdôvodný strach alebo podráždenosť (iritabilita), rozladenosť (dysfória), precitlivenosť, kolísanie nálady (emočná labilita), anhedónia (neschopnosť prežívať radosť) a pokles energie a zvýšená unaviteľnosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na sociálnu rehabilitáciu ako dôležitú súčasť liečby depresie.

Depresia: Komplexný pohľad

Depresia nie je bežná podráždenosť, krátka rozladenosť, skleslosť alebo smútok. Tieto tzv. depresívne stavy sa vyskytujú pri zlom počasí, po únavnej celodennej práci, pri nevyspatí alebo množstve povinností, pričom tieto stavy je možné prekonať a úspešne zvládnuť zvýšeným pohybom, odpočinkom, spánkom, jedlom alebo zvýšeným podávaním vitamínov. Depresia pritom patrí v súčasnej dobe medzi najčastejšie vyskytujúce sa psychiatrické ochorenia. Jej výskyt je u žien dvojnásobne vyšší ako u mužov a prepuknúť môže v každom veku. Neliečená depresívna epizóda trvá 6-24 mesiacov, napriek tomu sa takmer 12 % pacientov nezotaví ani po piatich rokoch od jej ukončenia. Podľa závažnosti je depresia rozdeľovaná na ľahkú, strednú, ťažkú (veľkú).

• Príčiny Depresie:

  • Genetické faktory: Existuje dôkaz, že depresia môže byť dedičná.
  • Biochemické zmeny: Depresia súvisí so zmenami v hladinách niektorých neurotransmiterov v mozgu, ako sú serotonín, dopamín a noradrenalín.
  • Hormonálna nerovnováha: Hormonálne zmeny môžu vyvolať alebo zhoršiť depresiu.
  • Zmeny v aktivite mozgu: Pri depresii dochádza k zmenám v aktivite niektorých oblastí mozgu. Štúdie ukazujú, že môže dôjsť k zníženej aktivite v predných častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za riadenie emócií a rozhodovania.

• Depresia u seniorov:

  Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

  • S rastúcim vekom pritom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov. Aspekty, ktoré vedú k rozvoju neskorej depresie, pravdepodobne obsahujú zložité interakcie genetických zraniteľnosti, kognitívne diatézy a s vekom súvisiace neurobiologické zmeny s určitým typom stresujúcich udalostí, ktoré sa vyskytujú častejšie práve na konci života. Sprievodné self-kritické myslenie môže pritom zhoršiť a udržiavať depresívny stav. Pod vznik depresie u seniorov/iek sa však podpisujú vo veľkej miere aj psychosociálne aspekty, ako je napr. nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť.

Dôležitosť sociálnej rehabilitácie

Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia, spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité. Sociálna rehabilitácia človeka s DO by do veľkej miery mala zahŕňať aj príbuzných, či iné blízke osoby. Príbuzní by mali, rovnako ako chorí, dostať podporu od spoločnosti (napríklad prostredníctvom odľahčovacích služieb).

• Ciele sociálnej rehabilitácie:

  • Podpora spoločenského fungovania
  • Obnova pracovných schopností a návykov
  • Dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných

Formy a metódy sociálnej rehabilitácie

„Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovaťa posúvať klienta k sebestačnosti - čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania. Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

• Terapeutická komunita:

  • Komunita - komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby DO v zdravotníckom zariadení (nemocnici), počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené.

• Psychoterapia:

  Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

  • Psychoterapia, alebo „terapia rozhovorom“ medzi klientom o odborníkom - psychoterapeutom. Psychoterapia je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby človeka s DO. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná.

• Arteterapia:

  • K ďalším druhom terapie, ktorá sa okrem liekov a psychoterapie používa pri duševnom ochorení, je arteterapia, čiže liečba umením. Ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Tiež je možné považovať ju za súčasť sociálnej rehabilitácie, nakoľko umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér, spôsobených ochorením a zapojenie sa do práce v kolektíve.

• Sociálne poradenstvo:

  • Sociálne poradenstvo je ďalšou formou, ktorú je možné označiť za súčasť, či podporu sociálnej rehabilitácie klienta s DO. Sociálne poradenstvo obnáša poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života.

• Pracovné a umelecké dielne:

  • Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností klienta s DO sa realizuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je práca v pracovných či umeleckých dielňach (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál, a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností. Patria sem rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod.

• Aktivity občianskych združení:

  • Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.

• Chránené bývanie:

  Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

  • Čo sa týka samostatného života, ktoré je vlastne jedným z hlavných cieľov sociálnej rehabilitácie človeka s DO, výraznou pomocou je tzv. chránené bývanie, t.j. ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. Táto služba podporuje samostatnosť klientov, stimuluje ich k zodpovednosti a k riešeniu drobných prekážok každodenného života. Znižuje sa tak ich ďalšia závislosť od psychiatrickej starostlviosti. V zariadení chráneného bývania majú klienti stanovený režim dňa, pozostávajúci z budíčka, osobnej hygieny, raňajok, komunity, upratovania priestorov, doobeňajšieho individuálneho programu, obedu, poobedňajšieho programu so sociálnou pracovníčkou. Potom nasleduje individuálny program, večera, oddych a nočný kľud. Základným predpokladom pre vytvorenie služby chráneného bývania pre klientov je zabezpečenie a prevádzka obytných priestorov, čiže potreba značných počiatočných investícií.

• Chránené zamestnávanie:

  • Význam práce pre človeka s duševnou poruchou je veľký. Zamestnanie je zdrojom príjmu a pravidelnou zmysluplnou aktivitou, čo sú dôvody dôležité už aj samé o sebe. Zamestanie má však veľký význam aj ako príležitosť pre sociálne kontakty, pre rozvoj sebadôvery, pre integráciu do komunity a celkové zvýšenie kvality života. Svoje pôvodné pracovné schopnosti, zručnosti a vedomosti človek s chronickým DO často stráca, existuje však viacero spôsobov sociálnej pomoci pri návrate do zamestnania. Jedným zo spôsobov je chránené zamestnávanie, čiže práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu.

• Osobná asistencia:

  • Osobná asistencia, ako sociálna služba, sa pre skupinu ľudí s DO používa minimálne, napriek tomu, že pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s DO kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže (na určitú prechodnú dobu či trvalo). Táto služba sa u tejto cieľovej skupiny klientov zatiaľ nevyužíva najmä preto, že ešte to nie je zaužívané. Napriek tomu, mnohé prejavy duševného ochorenia je možné prekonať práve s pomocou druhej osoby (ako je napr.

• Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS):

  • Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je forma ošetrovateľskej pomoci klientovi v domácnosti. Poskytovanie tejto pomoci klientom s DO je relatívne nové. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti existujú v Slovenskej republike už od polovice 90.

• Rekondičné pobyty:

  • Rekondičný pobyt, viacdňové sústredenie na mieste mimo vlastného bydliska je ďalšou aktivitou sociálnej rehabilitácie, ktorú z vlastnej iniciatívy organizujú niektoré mimovládne organizácie. Financovanie služieb sociálnej rehabilitácie v rehabilitačných strediskách a v priestoroch chráneného bývania je viaczdrojové.

Kde sa poskytuje sociálna rehabilitácia?

• Denné psychiatrické stacionáre (DPS):

  • Denné psychiatrické stacionáre sú zriaďované na základe Metodického pokynu na zriadenie a prevádzku psychiatrických stacionárov, ktorý vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2006. V súčasnej dobe je v Slovenskej republike 13 stacionárov pre dospelých, 3 pre deti a 1 gerontopsychiatrický. Denný psychiatrický stacionár (DPS) je zariadenie ambulantné, kam klienti dochádzajú na denný program. Klient dochádza do DPS buď ešte počas nemocničnej fázy liečby svojho ochorenia, ako pokračovanie po svojej nemocničnej liečbe, alebo na odporučenie svojho ambulantného psychiatria, u ktorého je pre svoje duševné ochorenie sledovaný. DPS je zdravotnícke zariadenie, v ňom poskytovaná liečba však kladie osobitný dôraz na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu a psychosociálnu rehabilitáciu. Klienti v stacionári majú individualizovaný liečebný program. Pobyt klienta trvá niekoľko hodín denne, v priemere 4-12 týždňov. Sociálna rehabilitácia sa u klientov DPS dosahuje prostredníctvom komunitných sedení, individuálnej či skupinovej psychoterapie, práce v pracovných a umeleckých dielňach a sociálnym poradenstvom.

• Rehabilitačné stredisko (RS):

  • Rehabilitačné stredisko (RS) poskytuje klientom s DO systematickú dennú mimonemocničnú starostlivosť. Cieľom RS je u klienta priaznivo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, predchádzať prejavom príznakov DO a napomôcť integrácii klienta do spoločnosti. Ide o sociálnu prevenciu formou rehabilitačnej činnosti a sociálne poradenstvo. Rehabilitačná činnosť v takotmo stredisku sa uskutočňuje prostredníctvom ergoterapie (liečba prácou), komunity (skupinový pohovor, relaxácia), osobných pohovorov a nácviku sociálnych zručností. Pracovná a sociálna terapia sa realizujú v pracovných a umeleckých dielňach. Rehabilitačné strediská poskytujú taktiež edukačné a tréningové programy pre príbuzných ľudí s duševným ochorením a sociálne poradenstvo.

• Zariadenia chráneného/podporovaného bývania:

  • V Slovenskej republike sa nachádzajú len dve zariadenia chráneného/podporovaného bývania - v Rimavskej Sobote a v Michalovciach. V Michalovciach sa nachádza zariadenie podporovaného bývania (podľa § 34 Zákona 448/2008 Z.z.) pre 16 občanov. Mnohí ľudia s duševným ochorením využívajú tiež služby domovov sociálnych služieb, či už denný, týždenný, alebo dlhodobý pobyt. Chránené zamestnávanie sa pre skupinu ľudí s DO taktiež využíva minimálne. Reštauračné zariadenie, ktoré zamestnávalo ľudí s DO v Michalovciach, už nie je v prevádzke. V Bratislave má byť v priebehu roka 2009 obnovená prevádzka bufetu, kde sú na chránených pracovných miestach zamestnaní ľudia s DO.

• Občianske združenia:

  • V Slovenskej republike existuje viacero občianskych združení, ako sú pacientské a príbuzenské organizácie, ktoré svojimi aktivitami sprostredkovávajú sociálnu rehabilitáciu pre ľudí s DO. Tieto občianske združenia organizujú na regionálnej alebo národnej úrovni informovanie verejnosti o duševnom zdraví a aspektoch jednotlivých duševných ochorení. Realizujú aktivity sociálnej rehabilitácie pre svojich klientov - ako sú rôzne jednorazové či dlhodobé aktivity pracovnej terapie, arteterapie, či iných metodík zlepšovania sociálnych zručností a schopností klientov.

Podpora a pomoc pri depresii

Dôležité je ponúknuť oporu a ukázať, že pocity človeka, ktorý sa s depresiou stretáva, beriete vážne. Vyhnite sa bagatelizácii ich stavu. Je dôležité poskytnúť človeku s depresiou priestor, kde sa môže cítiť bezpečne a slobodne vyjadrovať svoje pocity, bez strachu z odsúdenia. Aktívne počúvanie znamená byť plne prítomný, sústrediť sa na to, čo druhý hovorí, a vyhýbať sa prerušovaniu alebo dávaniu nevyžiadaných rád. Snažte sa vcítiť do situácie dotknutej osoby. Odporúčanie k psychológovi, psychiatrovi alebo inému odborníkovi na duševné zdravie je kľúčové. Terapia a liečba môžu zahŕňať psychoterapiu, medikáciu alebo kombináciu oboch. Je dôležité si uvedomiť, že čím skôr sa liečba začne, tým úspešnejšia môže byť. Pripravte sa na to, že spočiatku dotyčný nebude chcieť, pretože depresívny človek nie je v takej chvíli príliš pripravený na riešenie svojej situácie.

• Zdravý životný štýl:

  • Pravidelná fyzická aktivita, vyvážená strava a dostatok spánku môžu výrazne pomôcť. Fyzická aktivita stimuluje uvoľňovanie endorfínov, čo sú chemikálie v mozgu, ktoré zlepšujú náladu. Taktiež je veľmi dôležitý spánok a kvalitný oddych. Nedostatok spánku môže zhoršiť symptómy depresií. Aj keď sa môže zdať, že alkohol alebo drogy poskytujú dočasnú úľavu pri depresii. Opak je pravdou. V skutočnosti môžu symptómy depresií zhoršovať.

• Sociálne kontakty:

  • Udržovanie sociálnych kontaktov a aktivít, ktoré prinášajú radosť alebo uvoľnenie, môžu mať pozitívny vplyv na duševné zdravie. Depresia môže byť chronická, a preto je dlhodobá sociálna podpora často potrebná. Mať niekoho, kto je ochotný zostať na vašej strane aj v dlhodobom horizonte, môže byť kľúčové pre zvládanie depresií.

• Vzdelávanie a porozumenie:

  • Porozumenie tomu, čo depresia je a ako funguje, môže pomôcť človeku s depresiou aj jeho blízkym. Dôležité je vedieť, že depresie spôsobujú chemické pochody v mozgu a v žiadnom prípade nejde o nejaký rozmar.

Liečba depresie

Depresia je liečiteľné ochorenie, ale vyžaduje správnu diagnózu a vhodnú liečbu. Sociálna podpora môže hrať kľúčovú úlohu v tom, ako človek zvládne depresiu, a mala by zahŕňať poskytovanie emocionálnej opory, praktickej pomoci a udržiavanie sociálnych väzieb. Aj keď je depresia liečiteľným ochorením, uvádza sa, že len 30 percent liečených pacientov dosiahne plné odznenie príznakov liečenej epizódy ochorenia.

• Farmakoterapia:

  • Liekov, medzi ktorými treba zvoliť ten správny, je dnes k dispozícii niekoľko desiatok, a rozdeľujú sa do skupín podľa mechanizmu účinku. K najčastejšie používaným patria antidepresíva, ktorých nástup účinku však trvá niekoľko týždňov. Ak hovoríme o liečbe depresie, treba mať na mysli, že ide vždy o liečbu s minimálnym trvaním 6-9 mesiacov od chvíle, kedy odzneli príznaky prvej epizódy ochorenia. Prvou voľbou býva farmakoterapia antidepresívami, najčastejšie SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu), SARI (serotonínoví antagonisti a inhibítory spätného vychytávania), NaSSA (noradrenergné a špecifické serotonínergné antidepresíva), SNRI (inhibítory vychytávania serotonínu a noradrenalínu), liečbu môže na predpísať špecialista - psychiater alebo neurológ, niektoré lieky dokonca aj praktický lekár. Antidepresíva sú lieky určené na dlhodobé užívanie, ktoré regulujú koncentráciu látok (ako noradrenalín, serotonín a dopamín) v nervových bunkách, pomáhajú im obnoviť ich výkon. Efekt sa spravidla dostaví po 4-6 týždňoch. Tak ako iné lieky, aj antidepresíva môžu mať nejaké vedľajšie účinky. Keď sa vyskytnú, konzultujte ich so svojim lekárom.

• Psychoterapia:

  • Má pomôcť porozumieť tomu, čo sa s chorým deje, môže sa, v závislosti od vážnosti ochorenia, vykonávať tak v akútnej etape, ako aj dlhodobejšie. Psychoterapiu vykonávajú odborníci, ktorí majú za sebou tzv. výcvik a poskytujú ju klinickí psychológovia, psychiatri alebo lekári iných odborností. Vo všeobecnej rovine učia napr. to, ako včas poznať príznaky choroby, a trénujú schopnosti, ako napríklad zabrániť rozvoju novej epizódy. V priebehu depresie nerobiť vážne rozhodnutia, napr. Nehanbiť sa za plač.

Starnutie, izolácia a depresia

Podľa Litomerického je starnutie zložitým a variabilným procesom, ktorý podlieha modifikácii prostredia, chemickým a fyzikálnym vplyvom, ale ovplyvňujú ho aj genetické faktory a choroby. Je to proces podmienený vplyvom času na funkciu orgánov i celého organizmu a vzťahuje sa na celú živočíšnu ríšu so špecifickými vekovými zmenami rôznych orgánových systémov. Tento proces je determinovaný tým, že je dlhodobo nakódovaný, nezvratný, neopakuje sa a zanecháva trvalé stopy. Proces starnutia ústi do staroby, pričom staroba ako etapa ľudského života nastáva na konci prirodzeného vývinového procesu indivídua. Hrozenská v tejto súvislosti tvrdí, že staroba ako jedna z neskorších fáz ontogenézy jedinca je prejavom a dôsledkom involučných a morfologických zmien, ktoré majú u ľudí rôznu variabilitu.

Je potrebné uvedomiť si, že veľkú skupinu príčin vzniku depresie spôsobujú psychosociálne aspekty, medzi ktoré radíme nielen negatívne životné udalosti, ale i sociálnu izoláciu a v neposlednom rade aj z nej vyplývajúcu osamelosť. Sociálna izolácia a osamelosť seniorov/iek sa nám pritom javí ako dôsledok alebo priamy dopad niektorých negatívnych životných udalostí. Anderson v tejto súvislosti pokračuje v kontexte toho, že izolácia a osamelosť seniorov/iek vedie nielen ku vzniku depresie, ale i k samovraždám seniorov/iek.

• Psychoterapia u seniorov:

  • V rámci predkladanej prehľadovej štúdie sa preto autorka v jej druhej časti zameriava na psychoterapiu ako jednu z možných podporných liečebných aktivít. Psychoterapiu pri práci so seniorom/kou pritom vymedzuje ako plánovanú a kontrolovanú liečbu prostredníctvom bezprostredného vplývania na psychiku seniora/ky. Do popredia dáva skupinovú formu psychoterapie a zároveň rozoberá jednotlivé psychoterapeutické prístupy, ktoré sú v rámci poskytovania skupinovej psychoterapie vhodné a môžu pomôcť pri liečbe depresívnych epizód v živote staršieho jedinca.

tags: #socialna #rehabilitacia #depresia