Jazerá a vodné plochy Slovenska: Prehľad a charakteristika vybraných lokalít

Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy, sa pýši aj množstvom jazier a vodných plôch. Tieto lokality ponúkajú nielen útočisko pre rôzne druhy flóry a fauny, ale aj priestor pre rekreáciu, šport a oddych. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto jazier a rybníkov, ktoré sú roztrúsené po celom Slovensku, s dôrazom na ich charakteristiku, využitie a zaujímavosti.

Štrkáreň Komjatice: Jazero s ostrovmi a bohatým životom

V katastrálnom území Komjatíc sa nachádza Štrkáreň, vodná plocha s ostrovmi, ktorá vznikla vybagrovaním pri ťažbe štrku na ľavej strane od cesty z Komjatíc do Černíka. Rozloha štrkárne je 45 ha a jeho maximálna hĺbka je 18 metrov. Jazero je rybárskym revírom i rekreačnou lokalitou. Sú tam vhodné podmienky pre plávanie. Pri vode sa nachádza volejbalové ihrisko, ktoré radi využívajú priaznivci plážového volejbalu. Voda poskytuje príjemné osvieženie, relax i možnosť aktívneho oddychu pre všetky vekové kategórie počas horúcich letných dní. V zime sú tu vhodné podmienky na korčuľovanie. Blízke okolie ponúka viacero možností pre turistiku a cykloturistiku.

V štrkárni je rozvinuté rybárstvo. Žijú tu ryby ako napr.: kapor, amur, sumec, šťuka, zubáč, ostriež, úhor, lieň, karas, pleskáč a i. Starostlivosť o rybársky revír zabezpečuje Rybárska spoločnosť Komjatice. Návštevníci majú možnosť zakúpenia hosťovacieho rybárskeho lístka. Je dôležité upozorniť, že kladenie ohňov je bez výnimky zakázané na celom území štrkárne.

Vodná nádrž I. (Starý rybník) - Trávnica: Oáza pokoja v lužných lesoch

Vodná nádrž I., medzi miestnymi známa aj ako "Starý rybník", alebo Rybník Horné háje, je vybudovaná na Trávnickom potoku od roku 1959. Má bahnité dno, priemernú hĺbku 1,2 - 1,5 m, rozloha zátopovej plochy je 8 ha a nachádza sa v nadmorskej výške 149,5 m n.m. V jej okolí sa rozprestierajú zvyšky lužných lesov - vŕby, topole, jelše a agátové háje.

Nádrž bola pôvodne určená na zavlažovanie okolitých polí. Napriek tomu, že tu bolo postavené čerpacie zariadenie, zavlažovací systém nebol nikdy spustený z dôvodu nedostatočného technického vybavenia. V súčasnosti má rybník v správe Slovenský rybársky zväz.

Prečítajte si tiež: Rybolov Nové Zámky

Táto lokalita ponúka návštevníkom príjemnú prechádzku v tichom prostredí, kde si môžu oddýchnuť a načerpať nové sily. V zimnom období je rybník využívaný na korčuľovanie a zimné športy.

Rieka Svinka a jej prítoky: Hydrologická charakteristika územia

Svinka je po Toryse druhým najvýznamnejším tokom v Šarišskej vrchovine. Vzniká sútokom Veľkej a Malej Svinky v Kojaticiach. Veľká Svinka pramení v Branisku, Malá Svinka v centrálnej časti Bachurne. Svinka počnúc od Kojatíc po Rokycany tečie južným smerom, odtiaľ až po vyústenie do Hornádu v Kysaku si udržuje prevažne JV smer. Okrem iných priberá z pravej strany v Bzenove potok tečúci z Cemjaty. Cez kataster pretekajú jej 3 prítoky, a to sprava Hlboký potok a zľava Bzenovský a tiež ešte malý nepomenovaný potok. Sú zbernými potokmi dažďovej vody z okolitých strání Svinky. V intraviláne sa vyskytujú ešte i dve jazierka - prírodné jazero v hlbočine lesa za školou. Na jeho toku smerom do dediny sa nachádza aj 2.

Minerálne pramene Šarišskej vrchoviny

V širšom okolí a celkovo na území Šarišskej vrchoviny je pomerne veľký počet minerálnych prameňov. Podľa Harčára, J. (1972) sú však väčšinou nepatrných výdatností a nízkej mineralizácie. Na Cemjate, v Brežanoch, v oblasti Fiľov pri Bajerove a v doline Chujavky (prameň nazvaný Kvašná voda) sa nachádzajú menšie pramene kyseliek. Sú vodami kalcium bikarbonátového typu. Výskyt maximálnych kulminačných prietokov bol zaznamenaný v júni a zväčša tiež v apríli.

Pôdna charakteristika a erózia v Šarišskej vrchovine

Pôdnu charakteristiku pre územie Šarišskej vrchoviny vypracoval Harčár, J. (1972). Vymedzil tu makrotyp horských hnedých lesných pôd ako pôdnogeografickú horskú oblasť v členitom reliéfe, prechodnej miernej klímy a listnatých a zmiešaných lesov. Prírodné podmienky, najmä substrát a geomorfológia, tu podmienili rôzne pôdotvorné procesy. Vznikli tu hnedozeme, hnedé lesné pôdy, rendziny a na údolných nivách (napr. Z hľadiska skeletnatosti majú najväčšie zastúpenie silne skeletnaté pôdy. Oblasti s najväčšou svahovitosťou takmer kopírujú miesta najväčšej erózie, oblastí nechránených vegetáciou. Na väčšine územia je extrémna a spôsobená hlavne odlesňovaním a pasením dobytka v minulým obdobiach. Tieto oblasti zaberajú najmä polia. Podľa Bieleka, P., 2002 je na väčšine územia nepoľnohospodárska pôda. pH pôd je podľa Čurlíka, J.

Fauna a flóra Bzenova a jeho okolia

Z pohľadu nadmorskej výšky patrí Bzenov do dubovo - bukového lesného vegetačného stupňa (do 550 m). Obec je areálom prirodzeného rozšírenia buka lesného (Fagus sylvatica).

Prečítajte si tiež: Seniori Košice a okolie - aktivity

Zo živočíšstva tu možno stretnúť jarabicu poľnú /Perdix perdix/, bažanta obyčajného /Phasianus colchicus/, kačicu divú /Anas plathyrynchos/, myšiaka hôrneho /Buteo buteo/, líšku obyčajnú /Vulpes vulpes/, jeleňa obyčajného /Cervus elaphus/, srnca hôrneho /Capreolus capreolus/, sviňu divú /Sus scrofa/ a ojedinele aj zajaca poľného /Lepus europaeus/, či mačku divú /Felis silvestris/. Z ďalších je to napr.

Nad Bzenovom, severne od budovy ZŠ, smerom k bzenovskému potoku do katastrálneho územia zasahuje biocentrum Stredný hrb, regionálneho významu. Takého významu je i biokoridor pozdĺž toku Svinky. Z hľadiska ochrany prírody je tomuto koridoru potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože je viazaný na hodnotnú a druhovo vzácnu živočíšnu i rastlinnú zložku. Na miestnej úrovni sa ešte navrhujú 3 biocentrá miestneho významu, ktoré obkolesujú vrch Rokytová (s najvyšším bodom 405 m.n.m.), a to medzi bzenovským potokom a nemenovaným potokom pretekajúci medzi školou a budovou telekomunikácií. Jazierka sa tiež plánujú zaradiť ako biocentrá na miestnej úrovni. Vplývajú i na zvyšovanie vlhkosti a celkovú sviežosť vzduchu.

Slnečné jazerá v Senci: Populárne letné stredisko

Slnečné jazerá v Senci sú jedným z najznámejších a najnavštevovanejších letných stredísk cestovného ruchu na Slovensku. Areál Slnečných jazier ohraničuje mesto Senec z východu. Rozsah vodnej plochy je vyše 100 ha, dĺžka 2200 m, priemerná šírka 400 m, priemerná teplota vody v lete dosahuje 25°C.

Pre lepšiu orientáciu je areál rozdelený na severnú a južnú časť. Na severnej časti sa nachádza známy Akvapark s celoročnou prevádzkou, južná časť ponúka celý rad služieb - ubytovanie rôznych kategórií (hotely, chaty, ubytovne, kemping), stravovanie v stánkoch rýchleho občerstvenia i reštauráciách, širokú ponuku vodných športov, rybolov, detské ihriská, ihriská na plážový volejbal, tenisové kurty, futbalové ihrisko a počas letnej sezóny i hudobno-zábavné podujatia a pravidelné diskotéky. V jazere a okolí sa mení fauna aj flóra.

Kráľovičova slatina: Tajomné jazero na kopci

Mokraď nedotknutá ľudským zásahom sa nachádza v neprístupnej časti zalesneného územia na juhu Slovenska. Ako a kedy okrúhle jazero vzniklo, nie je známe. Zmienky o ňom sú z minulého storočia. Miestni o úkaze vedia málo. Kráľovičova slatina je vyhlásená za chránený areál. Evidujú ju ochranári.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre vozíčkarov: Plitvické jazerá

Z jednej strany je Semerovský potok, siahajú sem staré vinice. V zalesnenom výčnelku nad krajinou je prírodný úkaz. Ako práve jazero vyzerá, závisí od vlahy. Najčastejšie je zaplavené, z vody trčia kmene starých stromov. Niektoré zábery ale dokumentujú aj vyschnutý kráter. Vyzerá, akoby tu zastal čas.

Územie bolo vyhlásené v roku 2000 na rozlohe 0,2632 hektára a platí v ňom 4. stupeň ochrany. Účelom vyhlásenia bolo zabezpečenie ochrany rašeliniska v uzavretej terénnej depresii lesného spoločenstva v Ipeľskej pahorkatine.

Jazero v listnatom lese má podľa mapy priemer približne 50 až 60 metrov. Nemá prítok, ani odtok. Hlboké je asi deväť metrov. Našli tu ohrozený druh rašelinníka.

Rybník Čechy Pallag: Rekreačný rybolov a zimné športy

Malebná obec s názvom Čechy sa nachádza približne do 10 kilometrov južne od turistami vyhľadávaného Termálneho kúpaliska v Podhájskej. Na okraji obce môžete nájsť menší rybník s názvom Pallag. Táto umelá vodná nádrž postavená v minulom storočí plnila pôvodne úlohu chovu rýb. Práve športový rekreačný rybolov je jedným z hlavných využití tejto vodnej plochy. Hĺbky vodnej hladiny nepresahuje 2 metre a plocha rybníka je len niečo cez 3 hektáre. Slnkom prehriate vody a bahnité dno sú vhodným prostredím na množenie planktónu potrebného pre výživu rýb. Brehy rybníka lemujú stromy a kry. Nájdete tu najmä topole, vŕby, jelše a agáty. V horúcich letných dňoch Vám poskytnú úkryt pred páliacimi slnečnými lúčmi. Ak Vám nevadí bahno a mierne zakalená voda, môžete si v rybníku aj zaplávať a schladiť svoje telo. Ak si potrpíte na čistejšiu vodu, možno Vám postačí len romantická prechádzka v jeho okolí. Šum lístia v očarujúcom tichu, pozorovanie pokojnej vodnej hladiny či vodného vtáctva pôsobí upokojúco.

Rybník je využívaný aj v zime. Počas mrazivých dní, keď zamrzne jeho hladina, ho s obľubou využívajú nielen miestni obyvatelia na rekreačné korčuľovanie ale aj iné zimné športy. V tesnej blízkosti rybníka sa nachádza aj miestne Lyžiarske stredisko Pallag. Rybník počas priaznivých zimných dní slúži ako rezervoár vody pre umelé zasnežovanie.

Češiansky rybník: Rekreačný rybolov a príroda Pohronskej pahorkatiny

Obec Čechy má svoj kataster vzdialený necelých 10 kilometrov od obľúbenej obce Podhájska. Obec sa rozkladá na úpätí Pohronskej pahorkatiny. Mierne zvlnený ráz krajiny umožňuje príjemné pešie i cyklistické túry do okolia. Priemerná nadmorská výška katastra obce je 240 m n. m. Z okolitých pahorkov je nádherný výhľad na obec aj jej okolie. Pri pohľade z nich je možné vidieť aj niekoľko rybníkov rozkladajúcich sa v jej okolí. Jedným z nich je aj Češiansky rybník, ktorý patrí medzi najstaršie rybníky v okolí.

Rybník leží v povodí Branovského potoka, ktorý pramení neďaleko obce Veľké Lovce v nadmorskej výške 162 m n. m. a spolu s niekoľkými menšími prítokmi napĺňa jeho nie príliš veľký objem. Priemerná hĺbka vody je okolo 2 m. Bahnité dno a teplé počasie zabezpečujú dostatočnú tvorbu vodného planktónu pre potravinovú zásobu rýb.

Rybník je prevažne využívaný na rekreačný a športový rybolov. Nájdete tu prevažne kaprotvaré ryby, ale aj šťuky.

Nový rybník Biela Taňa - Trávnica II: Raj pre rybárov a milovníkov prírody

Voda patrí medzi jedny z najdôležitejších prvkov tvorby krajiny. Na Slovensku máme množstvo prírodných, ale aj umelých vodných plôch. Medzi nádrže, ktoré vznikli pričinením človeka patrí aj Nový rybník Trávnica neďaleko Podhájskej na zvaný aj Rybník Biela Taňa.

Toto dielo vzniklo už v roku 1965 na vodnom toku Liska za účelom chovu rýb a zároveň ako rezervoár vody pre zavlažovanie okolitých polí. Výška vodnej hladiny v rybníku nie je vysoká. Dosahuje približne 2 až 2,5 m. To v kombinácií s bahenným dnom a slnečnými lúčmi, ktoré v lete prehrejú vodnú hladinu vytvára vynikajúce podmienky na chov rýb. Veľkosť rybníka je úctyhodných 19,2 ha. V súčasnosti je rybník v správe Slovenského rybárskeho zväzu a je využívaný na rekreačný a športový rybolov.

Takmer rovinatý terén zvládnu snáď všetci návštevníci. Breh rybníka lemuje niekoľko topoľov a vŕb, ktorý dotvárajú romantický ráz prostredia. Neďaleko rybníka sa rozprestiera pomerne rozsiahly agátový lesík.

tags: #jazero #dochodcov #rozloha #informácie