Dohoda o čiastočnom úväzku: Podmienky, výhody a nevýhody

V dnešnom uponáhľanom svete hľadá čoraz viac ľudí spôsoby, ako zosúladiť pracovný život s osobnými povinnosťami a záujmami. Jedným z riešení, ktoré sa ponúka, je práca na čiastočný úväzok. Tento článok sa zameriava na podmienky, výhody a nevýhody práce na čiastočný úväzok na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívne aspekty, sociálne poistenie a dopad na rôzne životné situácie.

Čo je to čiastočný úväzok?

Čiastočný úväzok, známy aj ako skrátený pracovný úväzok, je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom je kratší pracovný čas, ktorý nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok. Na Slovensku upravuje podmienky práce na kratší pracovný čas Zákonník práce (§ 49).

Flexibilita a rovnováha

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi:

• Rodičmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom.
• Študentmi, ktorí potrebujú skĺbiť štúdium s prácou.
• Profesionálmi, ktorí chcú mať viac času na svoje záľuby a osobný rozvoj.
• Osobami so zdravotným znevýhodnením, pre ktoré je práca na plný úväzok príliš náročná.

Štatistiky na Slovensku

Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok zamestnancov. Podľa Eurostatu je to približne šesť percent. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby, a tak je možné, že ich bude pribúdať.

Dohoda o kratšom pracovnom čase

Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť iný, kratší pracovný čas ako je bežný týždenný pracovný čas. Dohoda o kratšom pracovnom čase by mala byť písomná a môže byť uzatvorená priamo v pracovnej zmluve alebo v dodatku k nej. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas, a to u jedného zamestnávateľa alebo u viacerých. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Mzda a odvody pri čiastočnom úväzku

Mzda zamestnanca je primeraná kratšiemu pracovnému času. To znamená, že ak zamestnanec pracuje na polovičný úväzok, dostane polovičnú mzdu v porovnaní so zamestnancom pracujúcim na plný úväzok na rovnakej pozícii. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru.

Minimálna mzda a odvody

Ak je príjem zamestnanca pracujúceho na skrátený úväzok nižší ako minimálna mzda, je potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. Od tohto roka musia zamestnanci na krátkom pracovnom úväzku platiť vyššie zdravotné odvody. Ešte vlani ich odvádzali zo svojich skutočných príjmov. Tento rok už musia platiť zdravotné odvody najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu, vypočítaného zo sumy životného minima (234,42 eura). Ak by pritom vypočítaný odvod nedosiahol túto sumu, rozdiel by musel doplatiť len zamestnanec, nie zamestnávateľ. Minimálne zdravotné odvody nemusia platiť napríklad zamestnanci, ktorí sú zároveň poistencami štátu, osobou so zdravotným postihnutím či vyhlásení za nezvestných.

Dôchodok a čiastočný úväzok

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému. Ich výška dôchodku však bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.

Dovolenka a čiastočný úväzok

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti.

Nemocenské dávky a materská dovolenka

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú.

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti

Ďalšie benefity

Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur. Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút.

Podnikanie popri skrátenom úväzku

Ak sa ako zamestnanec rozhodnete založiť si popri práci aj živnosť, tak podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak by ste sa rozhodli podnikať (aj popri TTP), nevzniká Vám hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti. Táto povinnosť sa posudzuje k 1.7. (resp. 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. Ak by Vaše podnikateľské príjmy za rok 2022 presiahli hranicu 7266€, začínali by ste platiť odvody od júla/októbra 2023, inak nie. Príjem sa testuje každý rok a ak je nižší, odvody do Sociálnej poisťovne neplatíte. V opačnom prípade by Vám Sociálna poisťovňa odvody vypočítala podľa podaného daňového priznania. Preddavky do zdravotnej poisťovne popri súbehu s TTP pri začiatku podnikania neplatíte, odporúčam si ich platiť v dobrovoľnej výške, aby ste nemali prípadný vysoký nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám zdravotná poisťovňa prepočíta Vaše podnikateľské príjmy, vypočíta celkové odvody a odpočíta Vami zaplatené preddavky.

Podpora v čase skrátenej práce

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, a to bez ohľadu na dĺžku a rozvrhnutie pracovného času. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto najmenej 2 mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola poskytnutá podpora. Ak má zamestnávateľ časti (prevádzkareň, organizačná zložka), ktoré nie sú zamestnávateľom, obmedzenie činnosti sa určuje v každej z nich samostatne. V prípade vonkajšieho faktora, ktorý je iný ako mimoriadna situácia, výnimočný, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť, o podpore rozhoduje osobitná komisia ústredia práce. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Keďže rozhodnutie je individuálny správny akt a daný prípad sa posudzuje individuálne, nie je možné vopred určiť výsledok správneho konania bez zistenia presného a úplného skutkového stavu. Ak zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, je povinný poskytnúť zamestnancovi za čas trvania prekážky náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku.

Delené pracovné miesto

Pre rodičov s malými deťmi môže byť riešením delené pracovné miesto. Ide o spôsob obsadenia pracovnej pozície spočívajúci v tom, že si zamestnanci so skráteným úväzkom sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na jedno pracovné miesto. Dohoda o zaradení zamestnancov na delené pracovné miesto s nimi musí byť uzatvorená písomne. Ak sa na rozvrhnutí pracovného času a pracovnej náplne nedohodnú dotknutí zamestnanci, určí ich zamestnávateľ. V prípade, že na strane jedného zamestnanca na delenom pracovnom mieste nastane prekážka v práci, zastúpi ho zamestnanec, ktorý sa s ním o pracovné miesto delí, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody.

Kedy máte právo požiadať o kratší pracovný čas?

Prvým prípadom, v ktorom máte právo žiadať o skrátený úväzok, je hroziaca výpoveď, a to ak jej dôvody nespočívajú v nadbytočnosti vzhľadom na skončenie vášho dočasného pridelenia, v neuspokojivom plnení vašich pracovných úloh, v porušovaní pracovnej disciplíny či v takých skutočnostiach, pre ktoré by bolo možné pracovný pomer skončiť okamžite. Zamestnávateľ musí ďalej vyhovieť aj žiadosti o skrátený úväzok podanej tehotnou ženou alebo ženou či mužom, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda

Výhody a nevýhody čiastočného úväzku

Výhody:

• Lepšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom: Viac času na rodinu, záľuby a osobný rozvoj.
• Flexibilnejší pracovný čas: Možnosť prispôsobiť si pracovný čas svojim potrebám a možnostiam.
• Prístup na trh práce pre osoby, ktoré nemôžu pracovať na plný úväzok: Študenti, rodičia s malými deťmi, osoby so zdravotným znevýhodnením.

Nevýhody:

• Nižšia mzda: Príjem je úmerný odpracovanému času.
• Nižší dôchodok: Nižšie odvody do sociálneho poistenia môžu ovplyvniť výšku dôchodku.
• Obmedzené benefity: Niektoré benefity, ako napríklad príspevok na stravu, nemusia byť dostupné pre zamestnancov pracujúcich na kratší úväzok.

tags: #dohoda #ciastocny #uvazok #podmienky