Odhaľte Tajomstvá Daňovej Uznateľnosti Reprezentačných Výdavkov a Efektívny Odpočet DPH! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

25. December 2025

V kontexte hospodársko-finančnej a daňovo-účtovnej praxe vzniká neustále množstvo otázok, najmä z oblasti zdaňovania. Cieľom tohto článku je komplexne preskúmať problematiku reprezentačných výdavkov z daňového hľadiska na Slovensku, s ohľadom na zákon o dani z príjmov a zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH). Mnohí daňovníci a daňoví poradcovia sa stretávajú s otázkou, ako správne zaúčtovať niektoré typy výdavkov, najmä tie, ktoré nie sú priamo definované v zákone o dani z príjmov. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty obedov s klientmi a ďalšie súvisiace výdavky na Slovensku, s cieľom poskytnúť jasný a štruktúrovaný prehľad o tom, čo je daňovo uznateľné a čo nie.

Úvod do Reprezentačných Výdavkov

Z hľadiska účtovania a uplatňovania daňových a nedaňových výdavkov (nákladov) musíme rozlišovať medzi výdavkami na reprezentáciu, výdavkami na reklamu, na reklamné predmety a osobitné postavenie má aj obchodná vzorka. Všeobecne ich môžeme charakterizovať ako výdavky, ktoré zvyšujú prestíž a imidž podnikateľského subjektu, ich cieľom je propagácia spoločnosti a budovanie vzťahov s obchodnými partnermi. Pod pojmom náklady (výdavky) na reprezentáciu, resp. reprezentačné náklady (výdavky) môžeme rozumieť výdavky vynaložené na účely pohostenia, občerstvenia, dary poskytované na obchodných rokovaniach, firemných oslavách, podujatiach a iné. Spoločným znakom je, že zvyšujú prestíž podnikateľského subjektu. Výdavky na reprezentáciu je však potrebné vždy starostlivo posudzovať, pretože sa môže stať, že v rámci jedného subjektu je určitý výdavok klasifikovaný ako náklad na reprezentáciu a rovnaký výdavok môže byť v inom subjekte daňovo uznaným nákladom.

Medzi typické reprezentačné náklady patria:

Pohostenie (občerstvenie, nákup kávy, alko aj nealko nápojov, čaju, ovocia a pod.).
Dary (pri obchodných rokovaniach a firemných oslavách, s výnimkou reklamných predmetov do určitej hodnoty).
Výdavky spojené s návštevou a rokovaním obchodného partnera.

Podobne ako v prípade reklamných predmetov, tak ani náklady na reprezentáciu nie sú v národných predpisoch nikde podrobne špecifikované. S reprezentačnými nákladmi sa možno stretnúť v legislatíve upravujúcej dane.

Daňová Uznateľnosť Reprezentačných Výdavkov podľa Zákona o dani z príjmov

Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ - pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola. Ak má dokázať daňový subjekt na trhu (právnická osoba, napríklad eseročka alebo fyzická osoba - podnikateľ, napríklad živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba) alebo v spoločnosti (občan - nepodnikateľ) správne zdaňovať túto problematiku, je dôležité naučiť sa sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Z hľadiska dane z príjmov, § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov stanovuje, že výdavky na reprezentáciu nie sú daňovo uznateľné. To znamená, že tieto náklady zvyšujú základ dane. Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. Ak firma dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru - je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok.

Stravné ako daňový výdavok

V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.

Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad. Živnostník ďalej nemá nárok na stravné za každý deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň.

SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 3,74 EUR na deň. Aktuálne v paušálnej sume bez dokladovania, no iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ.

Príspevok na stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie počas pracovnej zmeny, ak vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancov napríklad prostredníctvom gastrolístkov alebo priamo v prevádzke zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Zákon o DPH a Reprezentačné Výdavky

Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 písm. a) sa uvádza, že platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. Tým pádom, keď túto daň nemožno odpočítať, bude celková suma výdavkov na reprezentáciu vrátane DPH predstavovať nedaňový výdavok a zvyšovať výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane z príjmov. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje napr. na obchodné rokovania s obchodnými partnermi, teambuilding a pod.

V niektorých prípadoch sa môže stať, že na reprezentáciu je použitý materiál, tovar, výrobky alebo aj nakupované či vlastné služby, pri ktorých kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola DPH odpočítaná, pretože v tom čase nebolo možné vedieť, že ich určitá časť bude použitá na reprezentáciu. Bezodplatné poskytnutie takého predmetu, pri ktorom bola DPH odpočítaná sa bude podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty považovať za dodanie tovaru za protihodnotu a bude podliehať daňovej povinnosti. Pre neplatiteľa DPH, bude vždy celková suma výdavkov na reprezentáciu vrátane DPH predstavovať nedaňový výdavok.

Odpočet DPH a reprezentácia - diskusia

V tejto súvislosti sa vedie diskusia o tom, či je DPH z reprezentačných nákladov daňovo uznaným nákladom. Niektorí tvrdia, že áno, pretože zákon o daniach z príjmov hovorí, že DPH, na ktorú nie je nárok na odpočet v zmysle zákona o DPH, je daňovým výdavkom. Iní s tým nesúhlasia a tvrdia, že nemôže byť reprezentačný náklad daňovo neuznaný a zároveň z toho DPH daňovo uznaná.

Je potrebné rozlišovať medzi "ozaj" reprezentačnými nákladmi a občerstvením a zábavou. DPH z reprezentačných nákladov, ktoré nie sú občerstvením ani zábavou, by sa mohla dať odpočítať. Napríklad DPH na nákup kvetináčov, vianočných ozdôb, veľkonočných ozdôb, kde sa dá uplatniť DPH, aj keď ide o repre. Jednoducho, čo nie je jedlo a pitie a je repre, tam sa DPH dá uplatniť.

Príklady Reprezentačných Nákladov

Príklad nákladov na reprezentáciu: Spoločnosť pri príležitosti 10. výročia svojho vzniku usporiadala oslavu pre všetkých svojich súčasných i bývalých zamestnancov a ich rodiny. Všetky náklady s tým spojené boli hradené spoločnosťou. Tieto náklady - pohostenie, oslavy a pod. sú typickými nákladmi na reprezentáciu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Medzi ďalšie typické príklady reprezentačných nákladov môže patriť:

Pracovný obed s obchodným partnerom.
Letenka alebo ubytovanie pre obchodného partnera.
Firemné oslavy, bankety.
Výdavky na vzdelávanie, ktoré nesúvisí s predmetom činnosti firmy.
Obrazy, kvety, hudba na pracovisku alebo oddychová zóna.
Výdavky na osobnú ochranu podnikateľa a podobne.

Príklad z praxe

Spoločnosť viedla v poslednom období náročné rokovania s potenciálnym obchodným partnerom. Výsledkom rokovaní bol nakoniec významný obchodný kontrakt na niekoľko rokov. Po jeho uzatvorení išli zmluvné strany na spoločnú večeru, ktorá bola hradená z finančných prostriedkov spoločnosti. Celá večera konateľov oboch spoločností bola v hodnote 120,- eur, z toho predstavovala daň z pridanej hodnoty 20,- eur. DPH z obchodnej večere si táto spoločnosť nebude môcť odpočítať, pretože ide o výdavok na reprezentáciu. Preto bude celková hodnota večere vrátane DPH predstavovať výdavok, ktorý nie je daňovo uznateľný.

Reklamné Predmety a Ich Daňová Uznateľnosť

Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky. Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.

Podnikatelia (platitelia DPH) môžu bezodplatne poskytnúť obchodné vzorky. Zákon však stanovuje podmienku, aby skutočne šlo o primerané obchodné vzorky. Primeranosť posudzuje každý podnikateľ individuálne, zohľadňuje najmä obvyklú cenu.

Dôležité je vedieť, že pri darčekových košoch, kde je viacero položiek, sa nesleduje cena za položku, ale za celý darčekový kôš. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa.

Príklad

Spoločnosť nakúpila 60 kusov dresov v cene 15,50 eur bez DPH za kus a šortky v cene 12,50 eur bez DPH za kus. Ak je cena za futbalový set (dres + šortky) 28 eur bez DPH, spoločnosť si nemôže uplatniť odpočet DPH.

Alkohol a Jeho Daňové Hľadisko

Alkoholický nápoj je definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. ako pivo, víno a ovocné víno, ostatné fermentované nápoje a medziprodukty. Víno zahŕňa tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj, šumivý fermentovaný nápoj, teda všetky druhy tichého vína aj šampanské. V prípade nákupu tvrdého alkoholu, resp. iného alkoholu, ako vymedzuje § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ide vždy o nedaňový výdavok, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Špecifické Prípady a Ich Daňové Posúdenie

Káva, obed a alkohol

Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Vo všeobecnosti platí, že ide o výdavky podnikateľa na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. ide o nedaňové výdavky. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok).

Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.

Pracovné cesty

Konzultačno-poradenská firma podniká aj v investičnom poradenstve a v tej súvislosti vykonáva časť jej konzultantov aj veľa pracovných ciest nielen autom doma, ale i v zahraničí. Nie vždy je ich akvizícia potenciálnych investorov - získavaných klientov, úspešná. To znamená, že nie vždy sa zakončí kontraktom, a teda aj zdaniteľným príjmom. Firma má dilemu v tom, či všetky náklady na pracovné cesty, t. j. aj vrátane týchto z hľadiska obchodu neúspešných, a teda ekonomicky neefektívnych, sú daňovo uznateľné? Je možné ich zaradiť medzi daňové výdavky pre účel zníženia dane z príjmov? V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie či boli pracovníci pri ceste na rokovaní úspešní, ale či cestu skutočne aj vykonali). Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla.

Pobyt obchodného partnera

Firma dostala návštevu bohatého klienta, ktorý prišiel k nej na 2-dňové rokovanie, lebo prejavil záujem stať sa jedným z kľúčových odberateľov jej výrobkov určených na export do zahraničia. Tento obchodný partner bol zo Španielska a rokovanie i pobyt sa konal v SR v hlavnom meste. Môže firma za obchodných partnerov zo Španielska zaplatiť výdavky za hotelový dvojdňový kompletný účet za pobyt (strava, nocľah, parkovné, telefóny z hotela) v Bratislave, ktoré musela pre úspech kontraktu vynaložiť z daňového hľadiska? Výška sumy a priori nerozhoduje, kľúčový je charakter nákladu (výdavku). Preto predpokladáme, že nejde o daňový výdavok uznateľný podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Určitú malú šancu a rámcový predpoklad uznania takéhoto postupu za výdavok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov by sme videli v dôslednej rekvalifikácii - zmene názvu a titulu u predmetnej nákladovej položky. Odlíšiť časť nákladov za „reprezentačné“ ako nedaňový výdavok od časti „nájom rokovacích priestorov v hoteli v rámci prenájmu obchodného salóna“ ako daňový výdavok. Právne formulácie musia byť dôsledné a vysvetlivky k zmluvám a účtom presné, aby plne naplnili ustanovenie § 19 zákona o dani z príjmov.

Lobbing

V prípade presnej formulácie „náklady lobbingu“ na faktúre vždy čo najpresnejšie opísať, čoho presne a kedy sa týkali a podporiť to masou dôkazov, lebo daňová kontrola sa k tejto forme výdavku bude stavať zásadne apaticky a antagonisticky. Ak máte známych právnikov medzi zamestnancami alebo dodávateľmi, podporte svoj názor aspoň dvoma expertízami na tento pojem alebo priamo zmluvou (dohodou) o lobbingu, kde dôslednou právnou formuláciou vylúčite možnosť pojmovej zámeny so sprostredkovateľskou činnosťou, vychádzajúc z princípu, že lobbovať znamená podporiť, intervenovať a pomôcť.

Buďte však pripravení, že pri aplikácii termínu lobbing platia v SR skôr negativistické nálady. Je ich viac ako pozitivistických, čo súvisí logicky s vysokou mierou korupcie a čiernej ekonomiky v súčasnosti.

Čistiace služby

Domnievame sa, že vždy si do daňových výdavkov môže daňový subjekt nárokovať, zaradiť a neskôr pri možnom spore s daňovou kontrolou aj obhájiť akékoľvek druhy výdavkov (nákladov) za priame (napr. upratovanie) i nepriame (napr. technické služby na čistiaci cieľ. Opäť podstatou pre daňový subjekt, je schopnosť dodávateľa služieb uvedený servis zabezpečiť. Obsah by mal dominovať nad formou aj v prípade čistiaceho servisu. V extrémnom prípade šetrenia si daňový subjekt môže čistiaci servis vykonať bezplatne aj sám. V danom prípade si však môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť aj účty za primerane nevyhnutné čistiace náradie a prostriedky. Aj platný zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov ukladá účtovné doklady daňového subjektu (účtovnej jednotky) zabezpečiť proti strate, zničeniu a poškodeniu, t. j. na zachovanie zdravia a dobrej koncentrácie na prácu je nutné pracovať v čistom pracovnom prostredí, aby sa chránili zmysly.

Bezpečnostné služby

V danom prípade je predpoklad, že daňová kontrola bude skúmať presné dôvody, prečo sa tradičné trhové komerčné aktivity firmy, ak sú na legitímnej báze, nezaobídu aj bez služby v štýle security. Bezpečnostné služby sú na trhu aj v SR už roky odskúšaným a osvedčeným produktom. Hrana zákona by mohla v danom prípade pôsobiť kontroverzne a polemicky v tom, aby bol jasne a nespochybniteľne preukázaný dôvod a účel platieb za ochranu.

Klimatizácia

Vybavenie kancelárie klimatizáciou môže byť vnímané ako nutný výdavok, alebo skôr ako luxusná nepotrebnosť. Dobre vetraná miestnosť je nutná nielen kvôli ľahkému dýchaniu a prevencii voči ochoreniu (napr. pre odstránenie baktérií, bacilov a prašnosti a roztočov v ovzduší), ale aj kvôli kvalitnému okysličovaniu mozgu a podpore aktívneho, invenčného a kreatívneho myslenia.

Alternatívne možnosti zníženia daňovej povinnosti

Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či si pri podávaní daňového priznania uplatní takzvané paušálne alebo skutočné výdavky. Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba SZČO vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %.

Ďalšie daňovo uznateľné výdavky

Osobné auto a cestovné náhrady: V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady. Ak podnikateľ nejazdí veľa, môže si v nákladoch uplatniť iba občasné používanie súkromného auta. Uplatní si náhrady za spotrebované pohonné hmoty, náhrady za každý prejazdený kilometer 0,227 EUR a aj paušálne stravné. Auto však môže zaradiť do podnikania ako firemné (tj zaradiť ho do obchodného majetku) a uplatniť si aj ostatné náklady súvisiace s automobilom. Buď v 100%-nej výške (na základe podrobnej evidencie jázd) alebo vo forme 80%-ného paušálu, keď si do nákladov uplatní iba 80% z každého nákupu súvisiaceho s automobilom prípadne kombinovane, jazdy však v druhom a treťom prípade evidovať nemusí.
Reklama a darčekové predmety: Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína. Fľaše vína ako darčekové predmety klientom do 17 eur za kus sú však daňovo uznaným výdavkom max. do 5% základu dane v daňovom priznaní. Medzi reklamné predmety patria perá, ceruzky, hrnčeky, kalkulačky, kalendáre, tričká, dáždniky a podobné predmety.
Nájomné a domáca kancelária: Nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom, rovnako ako aj výdavky na telefóny či internet. Zložitejšia situácia je v prípade domácej kancelárie podnikateľa - zákony žiadny postup neuvádzajú, na základe interného predpisu a prepočtu však SZČO môže dostať náklady za domácu kanceláriu do svojich podnikateľských nákladov. Časť z nákladov na internet, elektrickú energiu či vybavenie domácej kancelárie áno, určite však nie vodu v kúpeľni.
Pracovná cesta: Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať, napríklad vybavovať zákazky či zháňať klientov, pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom. Patria sem náklady spojené napríklad s letenkou, ubytovaním a mnohými ďalšími výdavkami. Náklad podnikateľa tvorí principiálne najmä paušálne stravné na každý deň pracovnej cesty (v závislosti od počtu hodín jej trvania), náklad za ubytovanie a cestovné (či už verejným dopravným prostriedkom alebo súkromným automobilom spoločníka/konateľa/zamestnanca).

Otázky a Odpovede z Praxe

V kontexte hospodársko-finančnej a daňovo-účtovnej praxe vzniká neustále množstvo otázok, a preto je dôležité pozrieť sa na niektoré konkrétne prípady.

Otázka: Daňovník s príjmami z podnikania dal vyrobiť 100 ks kalendárov s logom jeho firmy v hodnote 10 eur za jeden kus, ktoré bezplatne odovzdal svojim obchodným partnerom. Výdavky za kalendáre zaúčtoval do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane.

Odpoveď: Výdavky na reklamné predmety môžu byť daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane daňovníka iba v prípade, že sa jedná o reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet.

Otázka: Daňovník zaoberajúci sa kúpou a predajom elektronického tovaru v maloobchodnej predajni kúpil 100 fliaš vína v hodnote 7 eur za jeden kus, spolu za 700 eur, ktoré poskytol svojim dodávateľom pri príležitosti Nového roka.

Odpoveď: Ak daňovník vykáže v príslušnom zdaňovacom období základ dane (čiastkový základ dane) minimálne 14 000 eur, môže si sumu 700 eur ponechať v daňových výdavkoch, nakoľko suma 700 eur nepresahuje 5 % z vykázaného základu dane. Ak by daňovník vykázal nižší základ dane, napr. 10 000 eur, potom mu vznikne povinnosť zvýšiť základ dane o rozdiel medzi sumou 700 eur a sumou 500 eur (t. j. o sumu 200 eur).

Otázka: Daňovník s predmetom činnosti stolárska výroba kúpil 20 fliaš vodky v hodnote 13 eur za jeden kus, spolu za 260 eur, ktoré poskytol svojim obchodným partnerom.

Odpoveď: Jasné, do priznania DPH to vôbec nejde. Účtujem to celou sumou na 513 (samozrejme daň. neuznaný náklad). Do priznania DPH neudávajte repre. Tento postup Vám celkom určite schváli aj audítor.

Otázka: Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla svojim najväčším odberateľom reklamné predmety vo forme fľaše vína, a to 30 ks za 20 eur/1ks bez DPH, s DPH 24 eur/1ks a 100 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks. Na r. 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20000eur. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?

Odpoveď: Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur nie sú daňovým výdavkom v plnej výške. V tomto prípade daňovník sumu 600 eur (30ksx20eur ) uvedie na r. 16 TAB A (je súčasťou r. Ďalších 100ks spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože jeho hodnota za jeden predmet bez DPH nepresahuje 17 eur. Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane uvedeného na r. 301 DP, čo je v tomto prípade 1000eur. Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na r.

Otázka: Spoločnosť je výrobcom vína.

Odpoveď: Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn.

Otázka: Spoločnosť má ako hlavný predmet činnosti uvedenú výrobu alkoholických nápojov.

Odpoveď: Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov (vrátane vína) je hlavným predmetom činnosti, môže uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie, tzn.

Otázka: Spoločnosť Alfa s.r.o. pozvala niektorých svojich obchodných partnerov na obed v reštaurácii, kde témou ich rozhovorov boli aj možnosti ich ďalšej spolupráce.

Odpoveď: Nie.

Otázka: Spoločnosť Beta s.r.o. nakúpila 30ks reklamných predmetov - peňaženiek v hodnote 20 eur/ks, ktoré bude rozdávať svojim verným zákazníkom.