
Uzavretie manželstva so sebou prináša nielen emocionálne spojenie, ale aj dôležité právne a majetkové otázky. Jednou z najvýznamnejších je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktoré upravuje nakladanie s majetkom nadobudnutým počas trvania manželstva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na BSM, jeho vznik, trvanie, zánik, vyporiadanie a s tým súvisiace daňové aspekty.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifický druh vlastníctva, ktoré vzniká medzi manželmi. Majetok v BSM patrí obom manželom spoločne, a to bez určenia podielov. To znamená, že ani jeden z nich nie je výlučným vlastníkom žiadnej časti majetku a obaja manželia majú rovnaké práva k celému spoločnému majetku. Predmet, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve nie je možné rozdeliť napríklad na polovicu, celá časť tohto predmetu spoluvlastníctva patrí ako jednému, tak aj druhému manželovi. Vlastnia ho manželia spoločne a nerozdielne.
BSM vzniká automaticky uzavretím manželstva.
Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva (veci existujúce a uchopiteľné) a čo nadobudol každý z manželov za trvania manželstva. T.j. od vzniku manželstva sobášom až po jeho zánik (rozvodom, smrťou, vyhlásením za mŕtveho) alebo po zrušenie BSM súdom za trvania manželstva.
Konkrétne:
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Ak jeden z manželov kúpi nehnuteľnosť počas manželstva, automaticky sa táto nehnuteľnosť stáva súčasťou BSM. Aj keď je na liste vlastníctva zapísaný iba jeden z manželov, druhý má rovnaký právny nárok na polovicu. Manžel kúpi byt zo svojho príjmu, ale počas trvania manželstva. Na liste vlastníctva je zapísaný iba on. Manželka vlastní rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva len na svoje meno.
Do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného alebo obom z manželov (auto, vybavenie práce a podobne). Veci získané reštitúciou.
Konkrétne:
Zákon umožňuje manželom upraviť si rozsah BSM dohodou. Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok bude patriť do BSM, aj keď podľa zákona by tam inak nepatril. Typickým príkladom je dar alebo dedičstvo - napríklad ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM. Naopak, dohoda môže určiť, že časť majetku nebude súčasťou BSM, aj keď by podľa zákona byť mala.
Manželia sa môžu dohodnúť na zúžení rozsahu BSM. Táto dohoda musí mať formu notárskej zápisnice. Typickým príkladom z praxe na zúženie BSM je hypotéka, ktorú nadobudne do výlučného vlastníctva a rozhodne sa za ňu zodpovedať sám len jeden z manželov. To znamená, že úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich. Ak si manželia vezmú hypotéku spoločne, banka ich zapíše ako spoludlžníkov. Obaja teda rovnako zodpovedajú za splácanie úveru a nehnuteľnosť sa stáva spoločným majetkom v BSM. Ak sa manželia dohodnú na zúžení BSM, je možné, aby bol úver aj nadobudnutá nehnuteľnosť iba vo vlastníctve jedného z nich. Potrebné je zúžiť BSM.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Naopak, manželia môžu BSM rozšíriť o majetok, ktorý by inak patril do výlučného vlastníctva jedného z nich. Iným príkladom na rozšírenie BSM môže byť situácia, keď jeden z manželov zdedí po rodičoch automobil. Bežným príkladom z praxe na zúženie BSM je hypotéka, ktorú nadobudne do výlučného vlastníctva a rozhodne sa za ňu zodpovedať sám len jeden z manželov. To znamená, že úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich.
Taktiež môžu vyhradiť vznik svojho BSM ku dňu zániku manželstva.
Každá z týchto dohôd musí byť urobená len vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom a uzatvorenej manželmi pred notárom. Manželia sa môžu voči inej osobe na každú z týchto dohôd odvolať len vtedy, ak jej im takáto dohoda známa. Pokiaľ sa tieto dohody týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Nakladanie s majetkom patriacim do BSM podlieha prísnym pravidlám. Ustanovenie § 145 ods.
Bežné veci týkajúce sa spoločného majetku môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Predaj nehnuteľnosti, ktorá často predstavuje najhodnotnejšiu časť spoločného majetku, nepochybne nepatrí medzi bežné záležitosti. Ide o mimoriadnu dispozíciu s majetkom, ktorá si vyžaduje výslovný a jednoznačný súhlas oboch manželov.
Ak jeden z manželov poruší svoju povinnosť a predá nehnuteľnosť patriacu do BSM bez súhlasu druhého manžela, zákon takýto právny úkon sankcionuje neplatnosťou. Nejde však o neplatnosť absolútnu, ktorá by nastala automaticky (ex lege). Právny poriadok v tomto prípade operuje s konceptom tzv. Právo dovolať sa neplatnosti má výlučne manžel, ktorého súhlas chýbal. Na uplatnenie tohto práva plynie všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od momentu uzavretia kúpnej zmluvy. Tento mechanizmus vytvára stav právnej neistoty. Z pohľadu katastra nehnuteľností, ktorý sa riadi princípom dôvery v zapísaný stav, môže byť prevod bez problémov zapísaný, ak ako vlastník figuroval len predávajúci manžel. Navonok sa teda zdá, že všetko je v poriadku a kupujúci sa stal legitímnym vlastníkom.
Slovenské súdy vo svojej rozhodovacej činnosti dôsledne chránia princíp, že na prevod nehnuteľnosti patriacej do BSM je nevyhnutný súhlas oboch manželov. Napríklad Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 50/2000 (uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí pod č. 59/2002) výslovne konštatoval, že predaj spoločnej nehnuteľnosti nie je bežnou vecou, ktorú by mohol vybaviť každý z manželov sám, a preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, kým sa druhý manžel nedovolá jeho neplatnosti. Toto rozhodnutie potvrdzuje, že právne následky nastupujú až iniciatívou nesúhlasiaceho manžela a zodpovedá konceptu relatívnej neplatnosti opísanému vyššie. V judikatúre sa tiež ustálilo, že manželka musí neplatnosť namietať voči všetkým účastníkom zmluvy (t.j. aj voči nadobúdateľovi/kupujúcemu) a uplatniť svoje právo v spomínanej trojročnej lehote [otázky a odpovede].
Ak sa manželka včas a úspešne dovolá neplatnosti kúpnej zmluvy, súd svojím rozhodnutím deklaruje, že zmluva je neplatná. Týmto sa relatívna neplatnosť mení na absolútnu, účinnú voči všetkým.
Manželka, ktorá zistí, že jej manžel bez jej súhlasu predal spoločnú nehnuteľnosť, nesmie zostať pasívna. Právo je na jej strane, no vyžaduje si jej aktívny prístup.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká najčastejšie pri rozvode alebo úmrtí jedného z manželov.
Po zániku BSM je potrebné spoločný majetok vyporiadať. V tejto fáze si manželia rozdelia spoločný majetok, vrátane nehnuteľnosti.
Pri vyporiadaní BSM sa zohľadňujú najmä tieto faktory:
S majetkom v BSM je potrebné vyporiadať aj dlhy, ako sú úvery a hypotéky. Hypotéka sa v zásade vyporiadava tak, že je povinný ju platiť ten z bývalých manželov, ktorý si ponecháva nehnuteľnosť.
Ak ste hypotéku platili z peňazí zarobených počas manželstva, mohla by od Vás požadovať polovicu každej splátky, ktorú ste uhradili na svoju hypotéku (ak ide o hypotéku spred manželstva). Ak ste ju refinancovali, to je iná situácia.
Samostatnou problematikou pri bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti je po jej predaji následné zdaňovanie daňou z príjmu.
Príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zahrňuje do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak, a to len v prípade, že predmetnú nehnuteľnosť nemal nikdy zaradenú v obchodnom majetku ani jeden z manželov. Ak sa tak manželia dohodnú, môže celý príjem z predaja bytu zahrnúť do základu dane manželka. Ak si manželia nedohodli iný pomer zahrnovania príjmov z predaja predmetného bytu do základu dane, zahrnú dosiahnuté príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v rovnakom pomere.
Ak jeden z manželov mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku používanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, potom príjem z predaja tejto nehnuteľnosti dosiahnutý po jej vyradení z obchodného majetku zdaní ten z manželov, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný. Manželia vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnosti, vlastnia od roku 2015 nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorú využívajú na vykonávanie živnosti, a to v rovnakom pomere. V marci 2015 manžel zaradil predmetnú nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2025 manželia nehnuteľnosť predali za 100 000 eur. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej v čase predaja do obchodného majetku manžela, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane z príjmov a ide o zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjem z nakladania s obchodným majetkom). Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti obaja manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je ustanovená v 9 ods. 1 písm.
tags: #nehnutelnost #vlastnictvo #manzelov