Nepracujúci dôchodca, daňový rezident Slovenska, dane a odvody: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný prehľad daňových povinností a úľav pre nepracujúcich dôchodcov, ktorí sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky. Zameriame sa na nezdaniteľné časti základu dane, daňové priznanie, príjmy zo zahraničia a ďalšie relevantné aspekty.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

S výpočtom dane z príjmov sú neodmysliteľne spojené daňové úľavy, najmä nezdaniteľné časti základu dane. Táto úľava znižuje výslednú daň pri podaní daňového priznania aj mesačné preddavky. Na túto unikátnu nezdaniteľnú časť má nárok každý daňovník dane z príjmov fyzických osôb, vrátane zamestnancov, pracujúcich študentov, SZČO, žien na materskej dovolenke, ktoré si privyrábajú, alebo pracujúcich dôchodcov.

Krátenie nezdaniteľnej časti pri poberaní dôchodku

Pri dôchodcoch platí, že ak bol daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda od 1. januára) poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, tak dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

• Ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 0 eur.
• Ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje vždy v plnej výške bez ohľadu na to, či ste pracovali celý rok alebo len niekoľko mesiacov. Znižuje sa ňou len súčet čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Výška nezdaniteľnej časti v roku 2025

Ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v roku 2025:

Prečítajte si tiež: Dane a odvody pre nepracujúceho dôchodcu

• 5 753,79 eura, ak daňovník dosiahol základ dane nepresahujúci 25 426,27 eura.
• Rozdiel medzi sumou 12 110,36 eura a 1/4 základu dane, ak daňovník dosiahol základ dane presahujúci 25 426,27 eura.

Mesačná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje čiastku 479,48 eura. Zamestnanci si ju môžu uplatňovať pravidelne každý mesiac alebo naraz v ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v daňovom priznaní. SZČO, ktoré nie sú zároveň zamestnancami, si ju môžu uplatniť len jednorazovo pri podaní daňového priznania.

Tip: Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa každý rok mení, pretože sa odvíja od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Ako uplatniť nezdaniteľnú časť ako SZČO a zamestnanec

Ak podnikáte a zároveň ste zamestnaný, môžete si nezdaniteľnú časť uplatňovať mesačne u zamestnávateľa. Ak tak neurobíte, uplatníte si ju v daňovom priznaní po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak si ju chcete uplatňovať u zamestnávateľa, postupujte podľa pokynov pre zamestnancov, ale daňové priznanie si spracujete sami, pretože máte aj príjmy z podnikania.

Zamestnanec musí vyplniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Vyhlásenie môžete mať podpísané len u jedného zamestnávateľa v tom istom mesiaci. Ak máte viac brigád naraz, vyberte tú s najväčším mesačným príjmom. Ak máte nízke príjmy, môžete požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo podať daňové priznanie a požiadať o vrátenie dane.

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má povinnosť vyplniť a predložiť zamestnanec, nie zamestnávateľ. Podpísaním vyhlásenia zabezpečíte, že zamestnávateľ bude nezdaniteľnú časť uplatňovať každý mesiac. Vyhlásenie môžete predložiť pri klasickom pracovnom pomere, dohode o vykonaní práce, dohode o pracovnej činnosti a dohode o brigádnickej práci študentov. Od 1. januára 2020 bola zrušená povinnosť ho predkladať zamestnávateľovi každoročne. Zamestnanec je však povinný zamestnávateľovi oznámiť zmenu podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Prečítajte si tiež: Poistenie pre nepracujúcich dôchodcov

Dvakrát uplatnená nezdaniteľná časť

Ak omylom podpíšete vyhlásenie u dvoch a viacerých zamestnávateľov naraz, vaša mesačná daňová povinnosť je u niektorých zamestnávateľov nižšia, než by mala byť. Akonáhle problém zistíte, informujte o svojom pochybení zamestnávateľa, u ktorého ste podpísali vyhlásenie neoprávnene.

Ak ste u tohto zamestnávateľa stále zamestnaný, môže vzniknutý nedoplatok na preddavku na daň z príjmov dodatočne zraziť z vašich najbližšie vyplatených miezd. Ak ste dvojité uplatnenie zistili až po vyplatení mzdy za posledný mesiac príslušného roka alebo u príslušného zamestnávateľa už nie ste zamestnaný, požiadajte niektorého zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak žiadneho zo svojich zamestnávateľov nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo ak tak nemôžete urobiť, pretože máte aj iné druhy príjmov, tak vám nezostáva nič iné ako podať daňové priznanie.

Lepšie ako hasenie následkov je prevencia. Ako zamestnávateľ sa svojich pracovníkov pri nástupe pýtajte, či vyhlásenie podpísali niekde inde, a ak áno, tak na aké obdobie tak urobili.

Ďalšie nezdaniteľné časti základu dane

Okrem základnej nezdaniteľnej časti môžete základ dane znížiť o nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) s nízkymi vlastnými príjmami, v podobe príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. tretí pilier). Ďalej svoju daňovú povinnosť znížite daňovým bonusom na vyživované deti, ktoré s vami žijú v spoločnej domácnosti, alebo daňovým bonusom na zaplatené úroky z poskytnutého úveru na bývanie.

Daňové priznanie a daňový rezident

Daňový rezident Slovenskej republiky má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2021 na Slovensku a uviesť v ňom všetky svoje zdaniteľné príjmy (dosiahnuté nielen na Slovensku ale aj v zahraničí). Daňovým rezidentom je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a tiež právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia (§ 2 písm.

Prečítajte si tiež: Zdravotné poistenie pre nepracujúcich dôchodcov

Daňový nerezident je fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia (§ 2 písm.

Príjmy zo zdrojov v zahraničí

Pri súbehu príjmov zo Slovenska a príjmov zo zdrojov v zahraničí, treba tieto príjmy zrátať a rovnako je potrebné zrátať zaplatené poistné na sociálne a zdravotné poistenie zaplatené na Slovensku a zo zdrojov v zahraničí. Príjmy zo zdrojov v zahraničí (a zaplatené poistné v zahraničí) je potrebné prerátať priemerným kurzom NBS, pokiaľ v krajine týchto príjmov nie je používaná mena euro. Sumy je možné prerátať priemerným kurzom na mesačnej báze (pokiaľ sa príjmy v zahraničí dosahovali len určitú časť roka) alebo priemerným ročným kurzom.

V tejto súvislosti daňovníci mávajú problém, či majú použiť metódu „zápočtu dane“ alebo metódu „vyňatia príjmov“. Pri príjmoch podľa §5 zákona (zamestnanie) je možné uplatniť metódu vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (§ 45 ods. 3 zákona). Pri príjmoch podľa §6 zákona (živnosť) musí daňovník použiť metódu, ktorá je určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

Pri metóde vyňatia príjmov: V riadku 48 (DP typ A) a v riadku 97 (DP typ B) uvádza vyňaté príjmy znížené o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec (DP typ A) alebo živnostník (DP typ B) povinný platiť a ktoré sa vzťahujú k týmto príjmom.

Pri metóde zápočtu dane: V riadku 51 (DP typ A) a v riadku 100 (DP typ B) uvádza príjmy znížené o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec (DP typ A) alebo živnostník (DP typ B) povinný platiť a ktoré sa vzťahujú k týmto príjmom. V riadku 52 uvedie daň zaplatenú v zahraničí z príjmov v zahraničí, ktorú je možné uznať na zápočet dane.

Nezdaniteľná časť a daňový bonus pri príjmoch zo zahraničia

Áno, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka na riadku 40 - 42 (typ A DP) alebo riadku 73 - 75 (typ B), pokiaľ mali príjmy len zo zdrojov v zahraničí za splnenia podmienok uvedených v §11, ods. 2 zákona.

Daňový bonus si takýto daňovník môže uplatniť a to, že mal len príjmy zo zdrojov v zahraničí nemá žiaden vplyv na nevyplatenie daňového bonusu.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods.

Špecifické situácie a otázky

Dôchodok priznaný spätne

V prípade ak daňovník spĺňa podmienky, môže si aj pri príjmoch zo zahraničia uplatniť výdavky percentom z príjmov (tzv. „paušál“) podľa §6 ods. Uvediem napríklad situáciu pri neopodstatnenom uplatnení NČZD daňovníka, ktorý k 1.1. daného roka nebol dôchodcom (na základe toho mohol mať nárok na NČZD), ale mu bol dôchodok priznaný spätne pred dátumom 1.1. V tomto prípade daňovník stráca nárok na NČZD.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS)

Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (§ 11 ods. Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.

S účinnosťou od 1.1.2023 sa tieto príspevky rozširujú aj o príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z.

Otázky a odpovede k DDS

• Otázka: Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 resp. dodatok k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán), potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať výšku zaplatených príspevkov.
• Otázka: Zamestnanec v máji 2025 uzatvoril s DDS zmluvu. Zamestnávateľ mu od tohto mesiaca začal strhávať požadovanú sumu zo mzdy. Môže sa príspevok za mesiac december 2025, ktorý bude zrazený vo výplate za december 2025 a odvedený do 10. Ak zamestnávateľ zráža zamestnancovi príspevky na DDS zo mzdy, do úhrnu zaplatených príspevkov sa zahrnie aj príspevok zrazený zo mzdy za december 2025 vyplatenej do 31.1.2026.
• Otázka: V Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, sa na riadku 11 uvádza suma zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP. Na riadku 11 potvrdenia zamestnávateľ uvedie sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zamestnancovi skutočne zrazil, t. j. vrátane príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy, ktorá podmienky uvedené v § 11 ods. 10 zákona nespĺňa.
• Otázka: Ak zamestnanec nepredloží zamestnávateľovi doklad na základe § 11 ods. V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom.
• Otázka: Daňovník, ktorý si sporí na III. pilier, uskutočnil predčasný výber v júni 2024. Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods.

Daňovník nespolupracujúceho štátu

Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou, resp.

Predmet dane

• Predmet dane rezidenta SR - je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).
• Predmet dane nerezidenta SR - je príjem plynúci zo zdrojov na území SR.
• Zdaniteľný príjem - je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnou zmluvou.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií:

• stály byt (trvalo dostupné bývanie)
• stredisko životných záujmov
• obvyklé zdržiavanie sa
• štátna príslušnosť
• vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia - špecifické prípady

Príjmy zo zamestnania

Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov.

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň).

Príjmy z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Výhry a ceny zo zahraničia

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. Výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja.

Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Úrokové príjmy zo zahraničia

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom.

Dividendy zo zahraničia

V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a jej výpočet

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov.

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura.

Ak je daňovník poberateľom dôchodku už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13.

S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13.

tags: #nepracujúci #dôchodca #daňový #rezident #Slovensko #dane