
Tento článok sa zameriava na povinnosti nepracujúcich dôchodcov v oblasti zdravotného poistenia na Slovensku. Rozoberieme si rôzne situácie, ktoré môžu nastať, a s nimi spojené povinnosti voči zdravotnej poisťovni.
Pre účely zákona o zdravotnom poistení je zamestnancom fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v príslušných ustanoveniach zákona a má nárok na príjem zo závislej činnosti. Za zamestnanca sa považuje aj fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Naopak, fyzická osoba sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti, napríklad počas neospravedlnenej absencie v práci alebo počas neplateného voľna.
Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa zákona o zdravotnom poistení. Do vymeriavacieho základu vstupujú príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmov. Od 1. januára 2026 sa mení zákon o dani z príjmov, čo ovplyvní aj vykazovanie príjmov trénerov.
Tréneri: Ak príjem trénera presiahne určitú sumu (napr. viac ako 300 eur), pokladá sa za zamestnanca s príjmom na účely platenia poistného na verejné zdravotné poistenie vo výške zníženej o 300 eur. Ak tréner vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých kluboch a v každom z nich si uplatnil zníženie zdaniteľného príjmu o 300 eur mesačne, príjem sa dodatočne dodaní v ročnom zúčtovaní dane.
Práceneschopnosť (PN): Ak zamestnanec nie je PN celý mesiac a jeho príjem za kalendárny mesiac je vo výške 300 eur a menej, v časti mesiaca, v ktorej je PN, sa pokladá za zamestnanca. Ak je PN celý mesiac, pokladá sa za zamestnanca celý mesiac. Zamestnávateľ je povinný prihlasovať a odhlasovať zamestnanca z dôvodu PN v súlade so zákonom.
Prečítajte si tiež: Nové zmeny v zľavách pre dôchodcov ZSSK
Osoby s príjmom nad 300 eur: Osoba bude posudzovaná ako osoba, ktorá poberá príjem vo výške presahujúcej 300 eur (napr. pri 450 eur príjme ako osoba s príjmom 150 eur) a prihlasovanie a odhlasovanie sa bude realizovať vo všetkých dňoch, kedy vykazovala činnosť.
Preddavok na poistné zamestnanca je splatný v deň, ktorý je v príslušnom kalendárnom mesiaci určený na výplatu príjmov zamestnancov. Ak je výplata príjmov zamestnancov rozložená na rôzne dni, preddavok je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Povinnosť odvodov na sociálne a zdravotné poistenie sa vzťahuje na zamestnávateľa aj zamestnanca.
Zákonník práce upravuje aj pracovnú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dodržanie výnimočnosti je dôležité a nie je určené na nahrádzanie pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môžu v niektorých prípadoch priniesť nižšie odvodové zaťaženie. Pravidelný alebo nepravidelný príjem ovplyvňuje výšku odvodov. Ak sa odmena vypláca jednorazovo, resp. nepravidelne, odvody sa platia preddavkovo. Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne). Odvody sa platia preddavkovo a následne sa vykonáva ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za daný rok.
Odvodová odpočítateľná položka znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov a umožní získať vyššiu čistú mzdu. V roku 2023 je to 50 % z priemernej mzdy, čo je 715 eur (50 % z 1 430 eur, čo je priemerná mzda za rok 2023). Týka sa to dohodárov aj zamestnávateľov a jej uplatnenie je možné len na jednu dohodu za mesiac. Existuje odvodová odpočítateľná položka pre študentov a zvlášť pre dôchodcov. Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
Pre predčasného starobného dôchodcu podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené. Platí u dôchodcov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku a u študentov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku. Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody, aby neprekročil stanovený limit cca 2 400 eur za kalendárny rok.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov
Ak odchádzate do dôchodku, túto zmenu v zdravotnej poisťovni hlásiť nemusíte. Ako starobný dôchodca sa stávate poistencom štátu, ktorý za vás platí zdravotné poistenie. Informáciu o svojom platiteľovi poistného a históriu platiteľov nájdete v mobilnej aplikácii aj v elektronickej pobočke.
Ak sa po odchode zo zamestnania alebo po ukončení podnikania nezaregistrujete na úrade práce, stávate sa samoplatiteľom. Túto zmenu je potrebné nahlásiť zdravotnej poisťovni do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali samoplatiteľom. Samoplatitelia majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné. V roku 2026 má povinnosť platiť minimálne odvody vo výške 121,92 €. Samoplatitelia so zdravotným postihnutím platia 60,96 €.
Živnostníci sú povinní platiť dane a odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Výnimku nemajú ani dôchodcovia. Odvodová povinnosť vzniká živnostníkom vždy od 1. júla alebo 1. októbra, podľa toho, či podali daňové priznanie v riadnom termíne do 30. marca alebo v predĺženej lehote do 30. júna a či ich príjmy za predchádzajúci kalendárny rok presiahli zákonom stanovenú hranicu. Ak dôchodca - SZČO musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, platí ich v nižšej sume ako SZČO, ktorá penziu nepoberá. Starobný dôchodca totiž v rámci odvodov neplatí poistné na invalidné poistenie.
Za poberateľov starobného dôchodku platí zdravotné poistenie štát. Ak takáto osoba podniká, tak dochádza k takzvanému súbehu platiteľov poistného - štát aj samotná SZČO. Minimálne odvody na zdravotné poistenie sú v súčasnosti 79,31 eura mesačne, podnikatelia so zdravotným postihnutím platia 39,65 eura mesačne. Dôchodca - živnostník si môže určiť mesačné preddavky aj v nulovej výške. Po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa oznámi dôchodcovi - živnostníkovi výšku preddavkov na zdravotné poistenie. Dôchodca - SZČO ich začne platiť od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ich výška závisí od výšky vymeriavacieho základu dôchodcu. Medzi povinnosti živnostníkov patrí aj podanie daňového priznania k dani z príjmov.
Dobrovoľne nezamestnaná osoba si musí platiť zdravotné odvody. Pre takýchto poistencov platí rovnaký minimálny základ ako pre samostatne zárobkovo činné osoby. Minimálny preddavok musí byť vo výške 14% z polovice priemernej mesačnej mzdy. Pri zdravotne postihnutých osobách je to len polovica minimálneho preddavku.
Prečítajte si tiež: Zmeny pre dôchodcov od nového roka
Medzi povinnosti voči zdravotnej poisťovni patrí:
| Poistenec | Sadzba | Vymeriavací základ | Preddavok |
|---|---|---|---|
| Dobrovoľne nezamestnaná osoba bez zdravotného postihnutia | Najmenej 14 % z minimálneho základu | 477 € | 76,44 € |
| Dobrovoľne nezamestnaná osoba so zdravotným postihnutím | Najmenej 7 % z minimálneho základu | 477 € | 38,22 € |
Na rozdiel od zdravotného poistenia, dobrovoľne nezamestnaná osoba nemusí platiť sociálne poistenie. To však neznamená, že si ho nemôže platiť dobrovoľne. Týka sa to dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia, dokonca aj dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
Podľa schválenej novely zákona o zdravotnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2023 začal pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňovať inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Princíp spočíva v tom, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Výnimku majú zamestnanci, ktoré sú zároveň aj poistencami štátu. Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného.
Príklad (bez uplatnenia odpočítateľnej položky): Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovaný úväzok s celkovou výškou príjmu 20 eur mesačne.
Príklad (s uplatnením odpočítateľnej položky): Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovaný úväzok s celkovou výškou príjmu 300 eur. Na mesačnej báze si uplatnil odpočítateľnú položku v sume 300 eur.
tags: #nepracujúci #dôchodcovia #zdravotné #poistenie #povinnosti