
Tento článok sa zaoberá problematikou daní a odvodov pre slovenského dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z Českej republiky a nežije ani nepracuje v Českej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o daňových a odvodových povinnostiach, ktoré sa na takúto osobu vzťahujú na Slovensku.
Vláda Slovenskej republiky predstavila balík konsolidačných opatrení s cieľom zastaviť rast štátneho dlhu a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tieto opatrenia majú priamy dopad na príjmy pracujúcich, a to najmä prostredníctvom zvýšenia zdravotných odvodov.
Jednou z kľúčových zmien je zvýšenie zdravotných odvodov platených zamestnancami. Po novom budú pracujúci odvádzať päť percent z hrubej mzdy namiesto doterajších štyroch percent. Tento nárast sa priamo prejaví na nižších čistých mzdách, keďže zamestnancom zostane po odpočítaní odvodov menej peňazí. Zmeny sa dotknú aj zdravotne postihnutých osôb, ktoré sú v zamestnaneckom pomere. Tie budú po novom platiť 2,5 percenta zo svojej hrubej mzdy. Zamestnávatelia naďalej odvádzajú za každého zamestnanca zdravotné odvody vo výške 11 percent z hrubej mzdy, pričom táto sadzba sa v rámci predstaveného balíka nemení. Vyššia záťaž tak pôjde najmä na plecia samotných zamestnancov. Pre porovnanie, v Českej republike je zdravotné poistenie nastavené na úrovni 13,5 percenta hrubej mzdy. Z tejto sadzby platí zamestnanec 4,5 percenta a zamestnávateľ deväť percent z hrubej mzdy pracujúceho. Slovenské nastavenie sa tak po zvýšení príspevku prekročí český model.
Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité vedieť, ako sa počíta čistá mzda na Slovensku a v Českej republike.
Na Slovensku sa výpočet čistej mzdy začína odpočítaním odvodov, ktoré vychádzajú z hrubej mzdy pracovníka. Odvody uhrádzajú obidve strany - zamestnanec aj zamestnávateľ. Pri sociálnom poistení ide u zamestnanca o 9,4 percenta a u zamestnávateľa o 25,2 percenta, čo spolu tvorí 34,6 percenta. V prípade zdravotného poistenia zamestnanec platí päť percent (alebo 2,5 % pri ZŤP), zatiaľ čo zamestnávateľ odvádza 11 percent. Súčet týchto odvodov predstavuje 16 percent. Druhou vrstvou výpočtu čistej mzdy je nezdaniteľná časť základu dane, ktorá znižuje sumu, z ktorej sa počíta daň. Od januára bude mesačná hodnota tejto nezdaniteľnej časti stanovená na 497,23 eura. Po odpočítaní odvodov a nezdaniteľnej časti nasleduje daň z príjmov. Na príjem v prvom daňovom pásme sa uplatňuje sadzba 19 percent. Zálohovú daň mesačne strháva zamestnávateľ a odvádza ju štátu. Pri samotnom výpočte čistej mzdy na Slovensku je potrebné najskôr z hrubej mzdy odpočítať odvody zamestnanca. Od tohto výsledku sa odpočíta nezdaniteľná časť. Zo zvyšku sa určí daň vo výške 19 percent.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
V Českej republike sa čistá mzda počíta podobne ako na Slovensku, začína sa odpočítaním odvodov. Zamestnanec odvádza na sociálne poistenie 7,1 percenta a na zdravotné poistenie 4,5 percenta, čo spolu predstavuje 11,6 percenta z hrubej mzdy. Zamestnávateľ na druhej strane platí 24,8 percenta na sociálne poistenie a deväť percent na zdravotné poistenie, teda spolu 33,8 percenta z hrubej mzdy. Tieto sumy tvoria základ rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou. Daň z príjmov je v Česku stanovená na úrovni 15 percent a počíta sa z hrubej mzdy. Významným prvkom, ktorý môže znížiť výslednú daňovú povinnosť, sú daňové zľavy a zvýhodnenia. Na tieto zľavy má nárok každý zamestnanec, pričom ich rozsah sa líši podľa individuálnej situácie. Základnou je zľava na poplatníka vo výške 2 570 českých korún mesačne, ktorú si uplatňuje každý zamestnanec bez ohľadu na výšku mzdy. Pri výpočte čistej mzdy v Česku sa najskôr odpočítajú odvody zamestnanca. Následne sa vypočíta daň z príjmu vo výške 15 percent z hrubej mzdy. Od tejto dane sa odpočítajú uplatniteľné daňové zľavy, predovšetkým základná zľava na daňovníka. Od hrubej mzdy sa potom odpočíta daň a odvody. Výsledkom je suma, ktorú dostane zamestnanec ako svoju čistú mzdu.
Ak niekto na Slovensku zarába 1 500 eur mesačne, od januára dostane na výplatu 1 134,51 eura. Ak by rovnakú mzdu niekto zarábal u susedov v českých korunách, bude zarábať o vyše 72 eur mesačne viac. Firma na Slovensku za zamestnanca z príkladu zaplatí celkovo 2 043 eur, pričom firma v Česku o 36 eur menej.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) upravuje daňové vzťahy fyzických osôb a právnických osôb. Je dôležité všímať si nielen obsah konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení.
ZDP upravuje daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb. Upravuje aj spôsob platenia a vyberania daní.
Ustanovenia ZDP sa uplatňujú len vtedy, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. V danom prípade ide najmä o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane.
Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. V ZDP sa za príjem považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie a v ich rámci aj príjem dosiahnutý aj zámenou.
Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie z celosvetových príjmov daňovníka, a to na území Slovenskej republiky. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou sú fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. U tejto skupiny daňovníkov sú predmetom dane len tie príjmy, ktorých zdroj je definovaný v § 16 ZDP.
Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane.
Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti. Pre uznanie výdavku za daňový je potrebné splnenie troch podmienok:
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami.
Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, t. j. začína 1. januárom a končí 31. decembrom.
Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. ZDP požaduje, aby o obchodnom majetku bolo účtované alebo sa o ňom aspoň viedla evidencia podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 ZDP. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.
Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Za závislú osobu sa považuje osoba blízka alebo osoba ekonomicky, personálne alebo inak prepojená.
Na účely ZDP sa za finančný prenájom považuje obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale súčasne sa „vyžaduje“ splnenie osobitných podmienok.
Preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, kedy ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Platiteľom dane je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň, alebo preddavok na daň z príjmov od daňovníka a zrazenú alebo vybratú daň, alebo preddavok na daň odviesť správcovi dane, pričom majetkovo za ňu zodpovedá.
Teraz sa zameriame na konkrétnu situáciu slovenského dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z Českej republiky a nežije ani nepracuje v Českej republike.
Dôchodok z Českej republiky sa považuje za príjem zo zahraničia. V zmysle ZDP, ak má daňovník s trvalým pobytom na Slovensku príjmy zo zahraničia, tieto príjmy podliehajú zdaneniu na Slovensku. Je však potrebné zohľadniť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Českom. Táto zmluva určuje, ktorý štát má právo zdaniť daný príjem. Zvyčajne platí, že dôchodok je zdaňovaný v štáte, z ktorého je vyplácaný (v tomto prípade Česká republika), ale Slovenská republika si môže uplatniť právo na zdanenie, ak daňovník má trvalý pobyt na Slovensku. V takom prípade je potrebné vyhnúť sa dvojitému zdaneniu, čo sa zabezpečuje prostredníctvom metód uvedených v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia (napr. metóda zápočtu dane zaplatenej v zahraničí). Dôchodca je povinný podať daňové priznanie na Slovensku a uviesť v ňom príjem z českého dôchodku. V daňovom priznaní si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane a zľavy na dani, ak spĺňa podmienky stanovené ZDP.
Vzhľadom na to, že dôchodca má trvalý pobyt na Slovensku, je povinný platiť zdravotné odvody na Slovensku. Výška zdravotných odvodov sa vypočítava z vymeriavacieho základu, ktorým je v prípade dôchodcu jeho príjem. Ak je príjem dôchodcu nízky, môže sa stať, že bude platiť minimálne zdravotné odvody stanovené zákonom.
Dôchodca, ktorý poberá len dôchodok a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, nie je povinný platiť sociálne odvody.