
Ochrana prírody nie je len ušľachtilý cieľ, ale aj právna povinnosť, ktorá sa dotýka každého z nás. Od bežných občanov až po podnikateľov a obce, všetci máme zodpovednosť za zachovanie a ochranu prírodného bohatstva a biodiverzity. Slovenská legislatíva, najmä zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, stanovuje rámec pre túto povinnosť, definuje obmedzenia, súhlasy, zákazy a výnimky, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.
Všeobecná ochrana prírody a krajiny sa vzťahuje na všetky subjekty, vrátane subjektov súkromného sektora, teda podnikateľov a právnických osôb. Títo sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia na predchádzanie a obmedzovanie poškodzovania a ničenia ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, pokiaľ svojou činnosťou do nich zasahujú. Táto povinnosť je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov hospodárskej činnosti na životné prostredie.
Ak podnikatelia a právnické osoby zamýšľajú vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú zároveň povinní navrhnúť také opatrenia, ktoré prispejú k vytváraniu a udržiavaniu územného systému ekologickej stability. To znamená, že musia aktívne hľadať spôsoby, ako minimalizovať negatívny vplyv svojich aktivít a prispievať k obnove a posilneniu ekologickej rovnováhy v krajine.
Pre vlastníkov, správcov alebo nájomcov pozemkov s osobitne chránenou časťou prírody a krajiny platí povinnosť zabezpečovať priaznivý stav osobitne chránenej časti prírody a krajiny pri bežnom obhospodarovaní. Osobitne chránená časť prírody a krajiny je časť prírody a krajiny, ktorou sú chránené druhy, vybrané druhy rastlín a živočíchov, chránené územia a ich ochranné pásma, územia európskeho významu, územia medzinárodného významu, súkromné chránené územia a ich ochranné pásma a chránené stromy a ich ochranné pásma. To znamená, že musia hospodáriť s ohľadom na špecifické potreby a charakteristiky týchto vzácnych lokalít.
Ak priaznivý stav osobitne chránenej časti prírody a krajiny nie je možné zabezpečiť bežným obhospodarovaním, je potrebné prijať ďalšie opatrenia na jej ochranu a zachovanie.
Prečítajte si tiež: Preukazy osôb so zdravotným postihnutím
Obce zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane prírody a krajiny na lokálnej úrovni. Ich povinnosti sú definované nielen v zákone o ochrane prírody a krajiny, ale aj v iných právnych predpisoch, ako napríklad v zákone č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pre každého, teda aj pre obce, platí zákaz priniesť na územie Slovenskej republiky invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname, držať ich, rozmnožovať, prepravovať okrem ich prepravy v súvislosti s ich eradikáciou, uvádzať na trh, používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať, pestovať alebo ich uvoľniť do životného prostredia. Na invázne nepôvodné druhy uvedené v zozname Európskej únie sa vzťahujú zákazy podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014.
Každý, kto vykonáva činnosť, v súvislosti s ktorou môže dôjsť k úniku inváznych nepôvodných druhov uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie do životného prostredia, alebo ich šíreniu v životnom prostredí, je povinný prijať opatrenia na zamedzenie takého úniku alebo šírenia.
Obec je povinná prijať opatrenia na zamedzenie úniku alebo šírenia inváznych nepôvodných druhov uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie. Jedným z nástrojov pre opatrenia na zamedzenie šírenia inváznych drevín je aj Dokument starostlivostí o dreviny, ktorý obec obstaráva a schvaľuje podľa § 69 ods.1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Obec môže vydať aj všeobecne záväzné nariadenie, ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene.
Každý vlastník alebo správca pozemku, teda aj každá obec je povinná odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie okrem druhov podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 150/2019 Z. z., a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku, pričom ich obec upozorňuje na výskyt inváznych nepôvodných druhov a na ich povinnosti z toho vyplývajúce.
Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci
Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019 Z. z. invázne nepôvodné druhy rastlín uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie môže odstraňovať aj Štátna ochrana prírody alebo ňou poverená osoba. V takomto prípade zašle Štátna ochrana prírody obci oznámenie najmenej 60 dní pred vykonaním tejto činnosti, ktoré obsahuje informáciu o inváznom druhu rastliny vrátane jeho popisu a zobrazenia, určenej osoby, ktorá bude odstraňovanie vykonávať, identifikáciu dotknutej časti územia, termínu odstraňovania, spôsobu odstraňovania rastliny, podmienok na odstraňovanie rastliny a spôsobu nakladania s odstránenými rastlinami. Obec zverejní toto oznámenie po dobu 30 dní na svojom webovom sídle alebo na úradnej tabuli obce, ak obec nemá zriadené webové sídlo a iným spôsobom v mieste obvyklým.
Obec pri výkone samosprávy upozorňuje vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov na miesta výskytu inváznych nepôvodných druhov a na ich povinnosti zverejnením informácie o miestach ich výskytu a informačného letáku Štátnej ochrany prírody. Obec môže upozorňovať vlastníkov, správcov a užívateľov na miesta výskytu inváznych nepôvodných druhov a na ich povinnosti aj na základe vlastného zistenia.
Na Slovensku sú chránené i dreviny, o ktoré sa majitelia pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, musia starať. Po získaní súhlasu je žiadateľ o výrub povinný dreviny nahradiť novou výsadbou. Niektoré stromy majú obzvlášť veľkú spoločenskú hodnotu, a preto sú chránené.
Lesy sú legislatívne chránené pred nezákonným používaním. Lesný porast môže byť využívaný na iné účely len so súhlasom orgánov ochrany krajiny. Do lesného porastu, s výhradou vyznačených častí, má právo na vstup každý. K lesu sa však musí správať s rešpektom a okolité prostredie musí chrániť. Zakázané je akékoľvek ničenie a neoprávnené používanie lesa.
Významné európske a národné druhy rastlín a zvierat patria pod ochranu štátu a je na každom občanovi, aby ich chránil. Je zakázané ich ničiť či zabíjať. V prípade skamenelín a nerastov je zakázaný ich zber a poškodzovanie.
Prečítajte si tiež: Ako chrániť osobné údaje?
Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu. Ak činnosť vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, orgán ochrany prírody túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.
Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v súvislosti s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo tretia časť tohto zákona.
Každý, kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný použiť také technické riešenie, ktoré bráni zraňovaniu a usmrcovaniu vtákov. Ak dochádza k preukázateľnému zraňovaniu alebo usmrcovaniu vtákov na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich správca vykonal technické opatrenia zabraňujúce ich zraňovaniu a usmrcovaniu.
Každý, kto buduje vodnú stavbu alebo líniovú stavbu, ktorá môže ohroziť zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom areáli v dôsledku narušenia alebo obmedzenia ich migračných trás, je povinný použiť také riešenie, ktoré zachováva migračnú priechodnosť. Za týmto účelom je povinný na vlastné náklady vykonať opatrenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križujú s ich migračnými trasami, a to zriadenie vhodných stavebných konštrukcií alebo technických zariadení a zabezpečenie ich funkčnosti.
Ak je prevádzkou vodnej stavby alebo líniovej stavby ohrozené zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom areáli v dôsledku narušenia alebo obmedzenia ich migračných trás, môže orgán ochrany prírody po dohode s príslušným orgánom štátnej správy rozhodnúť, aby vlastník alebo správca vodnej stavby alebo líniovej stavby na vlastné náklady vykonal opatrenia na obnovu migračnej priechodnosti.
Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.
Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie.
Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.
Podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia.
Podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa osobitných predpisov.