
Adopcia a osvojenie sú dva termíny, ktoré sa často používajú zameniteľne, avšak v slovenskom právnom kontexte ide o synonymá. Cieľom tohto článku je objasniť proces osvojenia na Slovensku, poukázať na jeho špecifiká a rozdiely oproti iným formám náhradnej starostlivosti o dieťa.
Osvojenie je právny akt, ktorým manželia alebo jednotlivec prijímajú opustené dieťa a nadobúdajú k nemu rovnaké práva a povinnosti, akoby boli jeho biologickými rodičmi. Vzťah medzi adoptívnymi rodičmi a dieťaťom má z právneho hľadiska rovnakú silu ako vzťah medzi biologickými rodičmi a vlastným dieťaťom - je to príbuzenský vzťah.
Na Slovensku sa proces osvojenia riadi Zákonom o rodine a Zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce kritériá:
Proces osvojenia na Slovensku je komplexný a viacstupňový, aby sa zabezpečilo, že dieťa bude zverené do vhodného a stabilného prostredia.
Prečítajte si tiež: Adopčný proces na Slovensku
Úrad preveruje žiadateľov, ich trestnú bezúhonnosť, zdravotný stav, majetkové a príjmové pomery. Vykonáva sa aj návšteva pracovníka úradu v dome osvojiteľa.
Veľmi dôležitá je príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorú musia absolvovať tak budúci osvojitelia, ako aj budúci pestúni. Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Tieto deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať.
Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy. Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu. Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený.
Po úspešnom absolvovaní prípravy a preverení, ÚPSVaR rozhodne o zaradení žiadateľov do zoznamu žiadateľov o osvojenie.
ÚPSVaR vedie aj zoznam detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie.
Prečítajte si tiež: Osvojenie dieťaťa priateľom matky
Úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom. Žiadateľovi najskôr poskytne všetky dostupné informácie, ktoré o dieťati má, a ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie prijať dieťa. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom.
Ak sa rodičia rozhodnú nadviazať osobný vzťah s dieťaťom, nasleduje séria stretnutí s dieťaťom, tzv. zoznamovacie pobyty. Prvé tri interakcie spravidla prebehnú na pôde detského domova, po nich je po dohode s detským domovom možné dieťa zobrať na „hosťovské pobyty“ domov. Je dobré, ak sa môže dieťa dostať do novej rodiny čo najskôr. Dôležité je pritom ale aj to, aby nedochádzalo k zbytočným stresom pre dieťa, súvisiacim s častou zmenou prostredia, zvlášť ak ešte nevie pochopiť, čo sa deje.
Napokon nastupuje fáza súdnych konaní. Súd najskôr zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorá musí trvať aspoň deväť mesiacov. Je to akási skúšobná doba, v ktorej sa adoptívni rodičia ešte môžu rozhodnúť celý proces zvrátiť. Až následne prichádza k samotnému osvojeniu.
Rozlišujeme dva typy osvojenia:
Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Cieľom je simulovať čo možno najpresvedčivejší skutočný rodinnoprávny vzťah rodičia - dieťa.
Prečítajte si tiež: Ako osvojenie ovplyvňuje výživné
Aby mohlo byť dieťa osvojené, musí súd najskôr rozhodnúť o osvojiteľnosti dieťaťa. Od tohto momentu už biologickí rodičia nemajú dosah na dieťa a nemajú ani právo na informácie o ďalšom procese adopcie. Dieťa sa môže stať osvojiteľným aj bez súhlasu jeho rodičov, a to vtedy, ak o dieťa neprejavovali po dobu šiestich mesiacov skutočný záujem, alebo ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení neprejavili o dieťa žiadny záujem.
Základný rozdiel medzi osvojením a pestúnstvom spočíva v tom, že pri osvojení je dieťa podľa zákona brané za vlastné, avšak pestúnstvo nedefinuje vzťah medzi pestúnom a dieťaťom ako „rodič - dieťa“. Pestún sa oňho teda „len“ stará a zároveň nemá vyživovaciu povinnosť. Pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, v bežných veciach však majú právo dieťa zastupovať. O dôležitých otázkach (napríklad zmena mena, rozhodnutie o podstúpení operácie, a podobne) naďalej rozhodujú biologickí rodičia, súd, alebo iný subjekt. Dieťa si ponecháva priezvisko svojich biologických rodičov, ktorí majú právo sa s dieťaťom pravidelne stretávať. Na rozdiel od osvojiteľov dostávajú pestúni od štátu príspevok za poskytnutú pestúnsku starostlivosť.
Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo. Tým nemáme na mysli len inštitút pre osoby rovnakého pohlavia. Nemá ani podobnú právnu úpravu pre osoby rozdielneho pohlavia. Manželstvo sa stále považuje za jedinečný zväzok muža a ženy. Osamelá osoba môže dieťa osvojiť naozaj výnimočne. Takéto osvojenie je skôr raritou ako pravidlom.