Odporovateľnosť právneho úkonu: Podmienky a ich výklad v slovenskom práve

Tento článok sa zaoberá problematikou odporovateľnosti právnych úkonov v slovenskom práve, konkrétne podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby mohol veriteľ úspešne odporovať právnemu úkonu svojho dlžníka. Analyzuje relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, súdnu prax a rôzne interpretácie kľúčových pojmov.

Úvod do problematiky odporovateľnosti právnych úkonov

Konanie, ktorým sa dlžník snaží znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom uspokojenie ich pohľadávok, a to predovšetkým zbavovaním sa svojho majetku, nie je v súlade so zákonom. Veriteľ má možnosť brániť sa proti takýmto právnym úkonom dlžníka prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov.

Odporovacia žaloba je právny prostriedok, ktorým sa veriteľ domáha na súde, aby súd rozhodol, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník (napríklad uzavrel darovaciu zmluvu s treťou osobou), je voči veriteľovi právne neúčinný. Cieľom je ochrana veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. To znamená, že odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky.

Právny základ odporovateľnosti

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky je potrebné rozlišovať medzi:

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie súdu: protinávrh zamietnutý

• Aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka)
• Podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka)
• Spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka)
• Pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka)
• Právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka)

Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.).

Podmienky odporovateľnosti právneho úkonu

Pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi: Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.
2. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa: Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.
3. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (subjektívna podmienka): Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou alebo ktorý dlžník urobil v prospech takejto osoby, s výnimkou prípadu, keď druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.
4. Právny úkon dlžníka bol urobený bez primeraného protiplnenia: Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely odporovateľnosti je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
5. Dodržanie lehoty na uplatnenie odporovacieho práva: Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do troch rokov odo dňa, keď k právnemu úkonu došlo.

Výklad pojmu "vymáhateľná pohľadávka"

Pojem "vymáhateľná pohľadávka", ktorý používa zákon v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, je pojmom, ktorého výklad vyvolával v praxi problémy.

Pôvodne sa zastával názor, že vymáhateľnou pohľadávkou je len pohľadávka priznaná vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom). Neskôr však prevážil názor, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

Vymáhateľný je, podľa Slovníka slovenského jazyka, taký, "ktorý možno na základe právneho nároku žiadať, získať, vydobyť a pod.", teda "čo možno vymáhať"; naproti tomu vykonateľný je taký, "ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný", pričom sa tu výslovne odkazuje na slovné spojenia "konateľná listina, vykonateľné rozhodnutie, vykonateľný rozsudok".

Prečítajte si tiež: Trosky konania a premlčacia doba

Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde.

Aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávna doktrína, sa od tohto výkladu zásadne odchyľuje a nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, aký vyplýva z rozhodnutia R 44/2001.

Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany

Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú psychickým stavom. To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

Dôkazné bremeno na preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a aj známosti takéhoto úmyslu druhej strane má veriteľ, ak nejde o blízke osoby. V prípade blízkych osôb platí, že je tu dôkazné bremeno nadobúdateľov majetku dlžníka na to, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať.

Odporovateľnosť právneho úkonu v konkurznom konaní

V konkurznom konaní má správca konkurznej podstaty rozsiahle právomoci na ochranu majetku úpadcu, vrátane uplatňovania odporovacieho práva. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy vymáhania trov exekúcie

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Zvláštne prípady odporovateľnosti

• Odporovanie uzneseniu o schválení súdneho zmieru: Dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.
• Odporovanie právnemu úkonu manžela dlžníka: Veriteľ je za podmienok uvedených v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré urobil dlžník, ale aj právnym úkonom manžela dlžníka, týkajúcicm sa majetku, ktorý manžel dlžníka nadobudol na základe dohody o zúžení zákonom stanoveného rozsahu spoločného imania (v SR bezpodielového spoluvlastníctva manželov) do svojho výlučného vlastníctva, a to za predpokladu, že veriteľ mal právo uspokojiť sa (tiež) z majetku patriaceho do spoločného imania (BSM) dlžníka a jeho manžela.

Petit žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu

Petit odporovacej žaloby (t. j. údaj o tom, čoho sa žalobca žalobou domáha resp. požiadavka na úpravu práv a povinností, o ktorých má súd v konaní rozhodnúť) musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností). Odporovacia žaloba ako aj výrok rozhodnutia súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovuje, by mali tieto náležitosti obsahovať. Pokiaľ by výrok rozsudku súdu neobsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, bol by vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

tags: #trovy #konania #odporovatelnost #pravneho #ukonu #podmienky