
Ústavná sťažnosť je mimoriadny právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd, ktorý umožňuje fyzickým a právnickým osobám domáhať sa nápravy v prípade, že právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci došlo k ich porušeniu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, priebehu konania a dôležitých aspektoch ústavnej sťažnosti podľa slovenskej legislatívy.
Ústavný súd Slovenskej republiky je podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený rozhodovať o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd právoplatnými rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Uvedené ustanovenie súčasne upravuje, aké podmienky musí spĺňať každé podanie ústavnému súdu, aby mohlo byť kvalifikované ako ústavná sťažnosť. Nesplnenie niektorej z týchto podmienok, ktorú nie je možné odstrániť doplnením podania znamená, že ústavná sťažnosť nespĺňa zákonom požadované náležitosti.
Ústavná sťažnosť je upravená v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Tento zákon upravuje organizáciu Ústavného súdu, konanie pred ním a postavenie jeho sudcov.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 obsahovať aj:
Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práv.
Prečítajte si tiež: Kompletný Zoznam Papierov pre Invalidný Dôchodok
Zákon č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky vyžaduje, aby bol navrhovateľ v celom konaní pred Ústavným súdom zastúpený advokátom, s výnimkou prípadu, ak je sám sťažovateľ advokát. Výnimkou je ešte prípad, ak účastníkom konania je orgán verejnej moci. Prílohou ústavnej sťažnosti je aj plnomocenstvo udelené advokátovi.
Ústavná sťažnosť sa môže podať buď poštou v listinnej podobe v potrebnom počte vyhotovení, ale aj elektronicky v elektronickej podobe. Tu upozorňujeme, že „podanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. Ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ak:
Ústavný súd môže vo veciach podľa odseku 1 písm. d) až h) a k) upustiť od ústneho pojednávania, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo veciach podľa odseku 1 písm.
Ústavný súd môže vykonať dôkazy potrebné na svoje rozhodnutie. Vykonaním dôkazu mimo ústneho pojednávania môže poveriť niektorého zo sudcov ústavného súdu.
Prečítajte si tiež: Preukaz pre seniorov na železnici: Kompletný návod
Vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak tento zákon v § 224, § 239 ods. 1 alebo § 241 ods. 3 alebo ods. 4 neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd uznesením. Rozsudkom rozhoduje ústavný súd len v konaní podľa čl. 129 ods.
Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm.
V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov je možné ústavnú sťažnosť podľa článku 127 Ústavy SR podať v lehote 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak vo Vašom prípade nadobudlo súdne rozhodnutie právoplatnosť dňa 27.10.2016, lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula dňa 27.12.2016.
Lehota začína plynúť nasledujúci deň po doručení rozhodnutia, proti ktorému už nie je opravný prostriedok. Pri opatrení alebo inom zásahu sa táto lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Pred podaním ústavnej sťažnosti je nevyhnutné využiť všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré právny poriadok poskytuje na ochranu vašich práv. To zahŕňa riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, ako je napríklad dovolanie, ak je prípustné.
Prečítajte si tiež: Švajčiarsky dôchodkový systém
Sťažovateľ nemôže požiadať o ochranu základného práva alebo slobody Ústavný súd Slovenskej republiky, ak je daná právomoc všeobecného súdu vrátane súdu konajúceho v správnom súdnictve alebo právomoc iného orgánu verejnej moci, na ktorý sa sťažovateľ môže obrátiť so žiadosťou o ochranu základného práva alebo slobody.
Pri podaní ústavnej sťažnosti musíte byť zastúpený advokátom. K sťažnosti je potrebné priložiť plnomocenstvo, v ktorom je výslovne uvedené, že advokát je splnomocnený na zastupovanie pred Ústavným súdom.
Za podanie ústavnej sťažnosti sa spravidla neplatí súdny poplatok. Výnimkou sú prípady, keď ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už Ústavný súd rozhodol a v ktorých sťažovateľ nebol úspešný; v takých prípadoch sa poplatok platí za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť podanú tým istým sťažovateľom v jednom kalendárnom roku.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok jej prijatia na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavom súde). Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti.
Ak senát ústavného súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti dospeje k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu, sudca spravodajca predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení právnych názorov uznesením.
Predseda ústavného súdu predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych názorov, ak sa zistí, že senát ústavného súdu sa svojím rozhodnutím odchýlil od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení právnych názorov uznesením.
Ústavná sťažnosť je dôležitý nástroj na ochranu základných práv a slobôd jednotlivcov v Slovenskej republike. Je však nevyhnutné, aby bola podaná v súlade so zákonom stanovenými podmienkami a lehotami. Pred podaním ústavnej sťažnosti je odporúčané vyhľadať právnu pomoc advokáta, ktorý posúdi prípad a zabezpečí, aby sťažnosť spĺňala všetky potrebné náležitosti.