Povinnosť registrácie dobrovoľného príspevku do verejnej zbierky na Slovensku

Verejná zbierka je dôležitý nástroj pre získavanie finančných prostriedkov na všeobecne prospešné účely. Na Slovensku je vykonávanie verejných zbierok regulované zákonom, ktorý stanovuje podmienky a povinnosti pre organizácie, ktoré sa do nich zapájajú. Cieľom tejto regulácie je zabezpečiť transparentnosť a efektívne využitie získaných prostriedkov.

Legislatívny rámec verejných zbierok

Podmienky vykonávania verejnej zbierky s účinnosťou od 1. júla 2014 ustanovuje zákon NR SR č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach. Tento zákon nahradil predchádzajúci zákon č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. Cieľom zákona schváleného NR SR dňa 27. mája 2014 je predovšetkým výrazné zvýšenie transparentnosti pri vykonávaní verejných zbierok a pri využití čistého výnosu verejnej zbierky na určený všeobecne prospešný účel.

Dĺžka trvania a formy zbierky

Zbierku možno vykonávať najdlhšie jeden rok s výnimkou zbierky do prenosných pokladničiek, ktorú možno vykonávať najdlhšie 14 po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom roku. Zbierku formou výberu do pokladničiek, predajom predmetov a vstupeniek je možné vykonávať na verejných priestranstvách a v priestoroch právnických osôb prístupných verejnosti, ak vlastník, nájomca alebo správca nehnuteľnosti dá na to písomný súhlas.

Povinnosti pri rôznych formách zbierky

Zbierka formou SMS správ

Ak sa vykonáva zbierka zasielaním darcovských správ SMS prostredníctvom podniku alebo volaním na skrátené číslo, právnická osoba bezodkladne oznámi správnemu orgánu telefónne číslo na zasielanie darcovských správ SMS alebo pre volanie na skrátené číslo na účely zápisu do registra zbierok.

Zbierka do pokladničiek

Ak sa vykonáva zbierka zbieraním do stacionárnych pokladničiek alebo do prenosných pokladničiek, je právnická osoba vykonávajúca zbierku povinná zabezpečiť pokladničky proti násilnému otvoreniu a proti odcudzeniu vložených príspevkov. Právnická osoba je povinná pokladničku označiť názvom právnickej osoby vykonávajúcej zbierku, nápisom "Verejná zbierka", registrovým číslom zbierky a názvom správneho orgánu, ktorý zbierku zapísal do registra zbierok. Ak je viac pokladničiek, uvedie sa aj evidenčné číslo pokladničky.

Prečítajte si tiež: Informovanie zamestnávateľa o ZŤP

Právnická osoba vykonávajúca zbierku otvorí pokladničky do 15 dní odo dňa ukončenia zbierky. O otvorení pokladničky sa vyhotoví zápisnica, ktorá obsahuje názov právnickej osoby, číslo právoplatného rozhodnutia o zápise zbierky do registra zbierok s uvedením správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vykonávania zbierky, názov obce, v ktorej sa zbierka vykonala, celkovú sumu získaných príspevkov, meno, priezvisko a podpis najmenej dvoch poverených fyzických osôb, ktoré dovŕšili osemnásty rok svojho veku a majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak je viac pokladničiek, v zápisnici o otvorení pokladničky sa uvedie aj evidenčné číslo pokladničky.

Zbierka predajom predmetov

Ak sa vykonáva zbierka predajom predmetov, v cene ktorých je započítaný príspevok, vyznačí sa na nich zreteľne výška tohto príspevku. Ak to nie je možné alebo účelné, oznámi právnická osoba ešte pred vykonávaním zbierky výšku príspevku na viditeľnom mieste, kde sa takéto predmety predávajú. Právnická osoba ďalej vyvesí v priestore, kde sa takéto predmety predávajú, oznámenie, v ktorom uvedie, kto zbierku vykonáva, číslo právoplatného rozhodnutia o zápise zbierky do registra zbierok, dátum začatia a dátum ukončenia zbierky, účel zbierky a výšku príspevku.

Právnická osoba vedie evidenciu o predmetoch určených na tento predaj. Do hrubého výnosu zbierky sa započíta výška príspevku z predaja predmetu. Právnická osoba je povinná takto získané príspevky za každý kalendárny mesiac trvania zbierky vložiť na osobitný účet do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Zbierka usporadúvaním podujatí

V prípade získavania príspevkov usporadúvaním kultúrneho podujatia, športového podujatia alebo iného verejného podujatia uvedie právnická osoba na vstupenkách výšku príspevku a číslo vstupenky. Právnická osoba ďalej vyvesí v priestore, kde sa takéto vstupenky predávajú, oznámenie, v ktorom uvedie, kto zbierku vykonáva, číslo právoplatného rozhodnutia o zápise zbierky do registra zbierok, dátum začatia a dátum ukončenia zbierky a účel zbierky.

Ak sa vykonáva zbierka predajom vstupeniek na kultúrne podujatie, športové podujatie alebo iné verejné podujatie usporadúvané na účel získavania príspevkov, vedie právnická osoba evidenciu o vstupenkách určených na predaj. Do hrubého výnosu zbierky sa započíta výška príspevku z predaja vstupenky. Právnická osoba je povinná takto získané príspevky za každý kalendárny mesiac trvania zbierky vložiť na osobitný účet do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

Odmietnutie zápisu zbierky do registra

Správny orgán rozhodne o odmietnutí zapísať zbierku do registra zbierok, ak jej účel je v rozpore s § 2 ods. Ak návrh podala právnická osoba, ktorej správny orgán uloží pokutu podľa tohto zákona a táto nebola uhradená, podľa právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty, správny orgán nezapíše zbierku do registra počas 24 mesiacov odo dňa, do ktorého mala byť pokuta uhradená.

Register zbierok

Register zbierok je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je ministerstvo. Register zbierok je verejný zoznam. Správny orgán vyhodnotí predbežnú a záverečnú správu zbierky do 30 dní od ich doručenia. Ak predbežná správa zbierky alebo záverečná správa neobsahuje doklady preukazujúce náklady zbierky a použitia čistého výnosu zbierky správny orgán vyzve právnickú osobu na ich doplnenie do 15 dní od doručenia výzvy.

Kontrola nad vykonávaním zbierok

Na kontrolu nad vykonávaním zbierok je príslušný správny orgán, ktorý preveruje, či sa zbierka vykonáva alebo bola vykonaná v súlade s údajmi uvedenými v registri zbierok a s týmto zákonom. Správny orgán môže vykonať kontrolu dokladov záverečnej správy zbierky v sídle právnickej osoby. Právnická osoba je povinná predložiť doklady potrebné na vykonanie kontroly na výzvu správneho orgánu. Ministerstvo môže poveriť príslušný okresný úrad na vykonanie kontroly zbierky. Okresný úrad zašle ministerstvu správu o výsledku kontroly do 15 dní od jej ukončenia.

Sankcie

Zákon o verejných zbierkach stanovuje sankcie za porušenie povinností. Právnická osoba sa dopustí priestupku, ak:

a) vykonáva zbierku bez zápisu do registra zbierok,b) vykonáva zbierku bez predĺženia jej zápisu v registri zbierok podľa § 7 ods. 4,c) nepoverí vykonávaním zbierky fyzické osoby podľa § 7 ods. 7,d) neoznámi telefónne číslo na zasielanie darcovských správ SMS alebo skrátené číslo podľa § 8,e) nezabezpečí a neoznačí pokladničky podľa § 9 ods. 1,f) poruší niektorú z povinností ustanovených v § 10 alebo § 11,g) pokračuje vo vykonávaní zbierky po zániku jej účelu v rozpore s § 12,h) nepredloží predbežnú správu zbierky a záverečnú správu zbierky v lehotách podľa § 13 ods. 1 a 3,i) nezverejní na svojom webovom sídle predbežnú správu zbierky a záverečnú správu zbierky podľa § 13 ods. 5,j) nepoužije čistý výnos zbierky na účel zapísaný v registri zbierok,k) nepredloží doklady potrebné ku kontrole podľa § 14,l) nesplní povinnosť podľa § 17 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia

Správne poplatky

Za zápis verejnej zbierky do registra verejných zbierok vykonávanej v územnom obvode okresného úradu sa vyberá správny poplatok podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a to uplatnením položky 36 písm.

Register partnerov verejného sektora (RPVS)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepodáva právne záväzný výklad zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako nie je oprávnené vydávať metodické usmernenia k aplikácii zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty). Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Základná úprava RPVS

Problematika registra partnerov verejného sektora je regulovaná niekoľkými predpismi. V prvom rade ide o samotný zákon o registri partnerov verejného sektora a jeho vykonávacie predpisy. Ďalej ide o predpisy, ktorých pojmový aparát alebo inštitúty zákon využíva. Poslednou skupinou sú predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom vrátane niektorých licencií.

Základná úprava:

  • Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a zákona č. 241/2019 Z. z.
  • Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora

Súvisiace predpisy:

  • Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Civilný mimosporový poriadok

Dotknuté predpisy upravujúce prístup k verejným zdrojom:

  • Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
  • Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií neskorších predpisov
  • Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 488/2013 Z. z.

RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Popri zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr sa tak vytvára ďalší verejne dostupný register týkajúci sa finančných tokov za účasti štátu. Podľa zákona údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať.

Overenie zápisu v RPVS

Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať pred orgánmi verejnej moci alebo obchodnými partnermi to, že je zapísaný v registri, keďže túto skutočnosť si môže overiť ten, kto to potrebuje, a to nahliadnutím do registra, ktorý je dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. A teda občan alebo podnikateľ nemusí preukazovať svoj zápis v registri - túto skutočnosť si má druhá strana overiť sama a vlastnými prostriedkami. Potvrdenie o zápise údajov v registri sa nevydáva. Uvedené je dané práve tým, že údaje zapísané v RPVS sú verejne dostupné na webe v právne záväznej podobe. V konaní pred orgánmi verejnej moci ani v obchodnom styku nie je potrebné preukazovať zápis v RPVS. To znamená, že ministerstvo pri poskytovaní dotácií nesmie od žiadateľov žiadať preukázanie zápisu v RPVS, rovnako ani banka pri poskytovaní úveru nesmie žiadať od svojho klienta preukázanie zápisu v RPVS. Rovnako sa nevydávajú ani potvrdenia o tom, že nejaký subjekt nemá povinnosť zápisu do RPVS. To, či existuje povinnosť zápisu musí vyhodnotiť vždy verejný sektor. Nejde o skutočnosť, ktorú by musel dokladovať partner verejného sektora. Na dobrovoľne zapísané osoby sa však nevzťahujú ustanovenia o sankčných mechanizmoch. Otázku sankčných mechanizmov je v tomto prípade potrebné riešiť v rámci B2B vzťahu, t.j. v rámci zmluvného vzťahu obchodných partnerov.

Rozsah zákona o RPVS

Na rozdiel od doterajšej úpravy prekračuje zákon rámec verejného obstarávania a pokrýva nakladanie so širším spektrom verejných zdrojov, a nie len s tými vo verejnom obstarávaní. Zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale pokrýva majetok verejného sektora vo všeobecnosti. Zákon sa týka aj udeľovania niektorých verejných licencií.

Z tohto pohľadu možno zhrnúť zamerania zákona takto:

  1. Peňažné prostriedky

    a) z verejných rozpočtov (štátny rozpočet, rozpočet štátnych účelových fondov, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce, rozpočet vyššieho územného celku),

    b) z európskych fondov okrem Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu,

    c) od právnickej osoby zriadenej zákonom okrem komory zriadenej zákonom,

    d) verejného podniku

    e) z verejného zdravotného poistenia,

    f) v rámci štátnej pomoci,

  2. Verejné obstarávanie,

  3. Niektoré verejné licencie

  4. Postúpené pohľadávky voči verejnému sektoru

  5. Subdodávatelia partnerov verejného sektora

Finančné limity

Pri posudzovaní záväznosti zákona sa berú do úvahy tzv. finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala pojmové znaky definície PVS, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu, a to tam, kde sa nakladá s peňažnými prostriedkami alebo majetkom, právami k majetku alebo inými majetkovými hodnotami.

Na tomto mieste je potrebné upozorniť na to, že zákon pripúšťa niektoré výnimky. Vzhľadom na finančné limity nie je partnerom verejného sektora tá osoba, ktorá prijíma od štátu plnenia nepresahujúce tieto finančné limity, a teda na takéto osoby sa zákon nevzťahuje (pozri časť „Finančné limity“).

Výnimky zo zákona o RPVS

Ďalej bez ohľadu na finančné limity partnerom verejného sektora nie je:

  1. subjekt verejnej správy; register subjektov verejnej správy vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky a je zverejnený na jeho webovom sídle
  2. verejný podnik, okrem prípadu, kedy dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota prevyšuje finančné limity
  3. osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; kto je takouto osobou treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“ subjektu, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia. Výnimka vo vzťahu k subjektom pôsobiacim v neziskovom sektore neplatí absolútne. Povinnosť zápisu do RPVS tieto osoby budú mať v prípade ak dodávajú tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúdajú majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota úhrnne prevyšuje finančné limity.
  4. banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov alebo iná finančná inštitúcia, alebo zahraničná finančná inštitúcia vrátane zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený podnik alebo organizačnú zložku, ak sa na nadobudnutie kvalifikovanej účasti v nich vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu v oblasti finančného trhu
  5. osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci
  6. Iný štát a jeho orgány; túto výnimku požíva aj subjekt, ktorý tvorí súčasť „zahraničného“ verejného sektora (napr. zahraničné štátne obchodné spoločnosti),
  7. medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány (napr. EÚ a jej orgány, NATO, OSN a pod.)
  8. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku
  9. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia alebo zahraničná finančná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa písmena d), a to aj vtedy, ak ide o finančné nástroje, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkovala zahraničná finančná inštitúcia prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky
  10. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo budú na taký trh prijaté v lehote šiestich mesiacov od ich vydania
  11. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu, s výnimkou zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej druhou zmluvnou stranou je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Národná banka Slovenska, Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, finančný sprostredkovateľ, ak prijíma plnenia na účet prijímateľa
  12. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne
  13. vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu
  14. pozemkové spoločenstvo

Subjekty pôsobiace v neziskovom sektore a RPVS

Subjekt prevažne pôsobiaci v neziskovom sektora požíva výnimku zo zákona a nie je partnerom verejného sektora. Táto výnimka však nie je absolútna. Subjekt neziskového sektora sa stáva partnerom verejného sektora vtedy, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa predpisov o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo ak nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. V jednom aj v druhom prípade sa berú do úvahy finančné limity.

Kto je subjektom prevažne pôsobiacim v neziskovom sektore treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia.

Podmienky pre zápis do RPVS

Zákon sa vzťahuje na široký okruh právnych vzťahov. Pre zodpovedanie otázky, či konkrétny subjekt má povinnosť zapísať sa do RPVS, je potrebné posúdiť, či sú splnené 4 všeobecné podmienky:

  1. Subjekt je fyzickou osobou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia - či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou (pozri aj časť „Kto je partner verejného sektora?“)
  2. Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu (pozri časť „Zmluva na účely zákona“)
  3. Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity (pozri časť „Finančné limity“)
  4. Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona (pozri časť „Na koho sa zákon nevzťahuje“)

Za partnera verejného sektora sa považujú tiež držitelia niektorých tzv. verejných licencií. V súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, držiteľov banského oprávnenia, osobu poverenú správcom výberu mýta, osobu poverenú správcom výberu úhrady diaľničnej známky.

Tieto subjekty sa zapisujú do registra bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v bode 2-4, s výnimkou poskytovateľov zdravotn…

Dane a verejné zbierky

Daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie

Zákon o dani z príjmov považuje za daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie okrem obcí, VÚC, príspevkových a rozpočtových organizácií aj záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálnu poisťovňu, Kanceláriu rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televíziu Slovenska, Garančný fond investícií, neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecné prospešné služby a organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli (§12 ods.

#

tags: #povinnost #registrovat #dobrovolny #prispevok #do #verejnej

Ďalšie články