
Skončenie pracovného pomeru je komplexná oblasť, ktorá prináša so sebou množstvo právnych otázok a potenciálnych sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Jednou z nich je situácia, keď zamestnávateľ ukončí pracovný pomer neplatne a zamestnanec sa domáha náhrady mzdy. Tento článok sa zameriava na problematiku náhrady mzdy počas práceneschopnosti (PN) v kontexte neplatnej výpovede, rozsudku súdu a súvisiacich právnych aspektov.
Základná právna úprava skončenia pracovného pomeru je obsiahnutá v ustanoveniach § 63 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru má viacero foriem, ako napríklad výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe alebo dohoda. Každá z týchto foriem má svoje špecifické podmienky a dôsledky.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov taxatívne vymenovaných v Zákonníku práce. Medzi najčastejšie dôvody patrí:
Je dôležité rozlišovať medzi porušením pracovnej disciplíny a neuspokojivým plnením pracovných úloh. Neuspokojivé plnenie pracovných úloh sa týka objektívnej nemožnosti zamestnanca plniť pracovné úlohy k spokojnosti zamestnávateľa, pričom zamestnanec neporušuje pracovnoprávne povinnosti, ale nie je schopný "kvalitne pracovať".
Ak zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a považuje ho za neplatné, môže podať žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobu je potrebné podať na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V takomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/146/2022, riešil prípad pedagogickej zamestnankyne, ktorej zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď. Zamestnankyňa sa domáhala náhrady mzdy za celé obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd jej priznal náhradu mzdy za obdobie od októbra 2006 až po jún 2009.
Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri rekreačnom príspevku
Neskôr vznikol spor o výpočet starobného dôchodku zamestnankyne, pričom Sociálna poisťovňa vychádzala z opraveného evidenčného listu dôchodkového poistenia predloženého bývalým zamestnávateľom. Zamestnankyňa nesúhlasila s tým, ako Sociálna poisťovňa rozpočítala priznanú náhradu mzdy na jednotlivé obdobia a žiadala prepočítanie svojho starobného dôchodku.
Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že pri určovaní vymeriavacieho základu pre výpočet starobného dôchodku je potrebné zohľadniť, aká konkrétna náhrada mzdy bola zamestnancovi priznaná za ten-ktorý kalendárny mesiac. Pokiaľ sa zistí, že za niektorý mesiac nebola zamestnancovi priznaná žiadna náhrada mzdy, tak na tento kalendárny mesiac nepripadá žiadna časť priznaného príjmu, ktorá by mohla byť vymeriavacím základom.
Súd tiež poukázal na to, že evidenčné listy o dôchodkovom poistení majú v dávkovom konaní len charakter dôkazu s rovnakou dôkaznou silou ako iné dôkazy. Pokiaľ z iných dôkazov (napr. odôvodnenia rozsudku súdu) vyplývajú iné skutkové závery, je potrebné tieto dôkazy hodnotiť vo vzájomnej súvislosti.
V praxi dochádza k mnohým nejasnostiam pri zúčtovaní a vyplatení náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Zamestnávatelia a mzdoví účtovníci by mali postupovať nasledovne:
Prečítajte si tiež: Mzda a dôchodok: Ako sa ovplyvňujú?