Povinnosti zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) na Slovensku

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, ktorá nastáva, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Táto situácia prináša so sebou určité práva a povinnosti pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o povinnostiach zamestnanca počas PN, o nárokoch na finančné zabezpečenie a o kontrolách, ktoré môžu byť vykonávané.

Vznik a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť začína dňom, kedy lekár zistí chorobu vyžadujúcu dočasnú práceneschopnosť. Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie.

Finančné zabezpečenie počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok na finančné zabezpečenie, ktoré sa skladá z dvoch častí:

  1. Náhrada príjmu: Túto náhradu poskytuje zamestnávateľ počas prvých 10 dní PN. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

    • Od 1. do 3. dňa PN zamestnávateľ vypláca 25 % denného vymeriavacieho základu.
    • Od 4. do 10. dňa PN zamestnávateľ vypláca 55 % denného vymeriavacieho základu.
    • Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť vyššiu dennú výšku náhrady príjmu, najviac však do výšky 80 % denného vymeriavacieho základu.

    Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

    Prečítajte si tiež: Ako prebieha exekúcia dôchodcu?

    Príklad výpočtu náhrady príjmu:

    Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017. Od začiatku pracovného pomeru má mzdu vo výške 750 Eur. V dôsledku choroby bol práceneschopný od 2.5.2018 do 11.5.2018. Akú výšky náhrady príjmu mu vyplatí zamestnávateľ?

    Pre výpočet náhrady príjmu si určíme:

    • rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018,
    • počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní,
    • vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur,
    • denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur

    Náhradu príjmu počas PN Miroslavovi vypočítame nasledovne:

    • 1. - 3. deň (t. j. 2.5. - 4.5.2018): 25 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur,
    • 4. - 10. deň (t. j. 5.5. - 11.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 7 dní= 95,0969 Eur.

    Miroslavovi jeho zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu počas PN v celkovej výške 113,62 Eur.

    Prečítajte si tiež: Úrad práce a povinnosti nezamestnaného

  2. Nemocenské: Ak PN trvá dlhšie ako 10 dní, od 11. dňa vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

    Príklad výpočtu nemocenskej dávky:

    Pokračujme v príklade Miroslava, ktorý je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. Ak by Miroslav bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018, aká by bola výška jeho náhrady príjmu a aká by bola výška nemocenského?

    Ako sme už počítali, denný vymeriavací základ Miroslava je vo výške 24,7005 Eur. Za prvých desať dní by mu zamestnávateľ vyplatiť náhradu príjmu vo výške 113,62 Eur.

    Sociálna poisťovňa mu vypočíta výšku nemocenskej dávky nasledovne: 55 % z denného vymeriavacieho základu, a to za 9 dní (12.5. - 20.5.2018) = (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur.

    Prečítajte si tiež: Platenie zdravotného poistenia: Kto je výnimkou?

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

  • má nárok na materské,
  • má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
  • má nárok na nemocenské,
  • sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
  • porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
  • sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec niekoľko dôležitých povinností, ktoré musí dodržiavať:

  1. Dodržiavanie liečebného režimu: Každý zamestnanec, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného, je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu stanovil ošetrujúci lekár. Liečebný režim je definovaný ako životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie napr. Zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného má povinnosť dodržiavať liečebný režim.

  2. Zdržiavanie sa na nahlásenej adrese: Zamestnanec je povinný zdržiavať sa na adrese, ktorú nahlásil ako miesto svojho pobytu počas PN. Ak potrebuje zmeniť miesto pobytu, mal by to konzultovať s lekárom a bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni novú adresu. Pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

  3. Oznamovacia povinnosť: Zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa o svojej PN a o predpokladanom trvaní. Od 1. júna 2023 odpadla povinnosť fyzicky doručovať potvrdenie o PN zamestnávateľovi, pretože lekár vystavuje PN elektronicky (ePN).

  4. Poskytnutie súčinnosti pri kontrole: Zamestnanec je povinný umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu a zdržiavania sa na nahlásenej adrese.

  5. Vysvetlenie neprítomnosti: Ak bol zamestnanec počas kontroly nezastihnutý na nahlásenej adrese, je povinný do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 sa zaviedla elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza papierové potvrdenia. Lekár vystaví ePN elektronicky, čím zamestnancovi odpadá povinnosť doručovať potvrdenie zamestnávateľovi. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s ePN

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje Sociálna poisťovňa, prípadne aj zamestnávateľ (počas prvých 10 dní PN). Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j.

Ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

tags: #povinnosti #zamestnanca #pocas #PN

Ďalšie články