Úvod

Zásada vigilantibus iura, pochádzajúca z rímskeho práva, zdôrazňuje individuálnu iniciatívu pri presadzovaní práv. Táto zásada sa prejavuje v rôznych právnych odvetviach, vrátane súkromného práva, kde nadväzuje na autonómiu vôle a dispozitívnosť noriem. V kontexte premlčania, inštitútu, ktorý ovplyvňuje vymáhateľnosť práv, je dôležité preskúmať, ako sa táto zásada uplatňuje a aké sú jej obmedzenia, najmä v prostredí väčších organizácií.

Zásada vigilantibus iura: Bdelým patrí právo

Zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ alebo v preklade bdelým prináleží právo sa zaraďuje medzi základné zásady súkromného práva a zvýrazňuje potrebu individuálnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv jednotlivca. Už v tejto dobe bola zásada vigilantibus iura scripta sunt výrazom poňatia súkromného práva ako spôsobu všeobecnej právnej regulácie autonómneho správania jeho subjektov pričom mechanizmusjej fungovania bol vybudovaný od samotného počiatku na predpoklade existencie súkromnoprávnej iniciatívy jeho subjektov za účelom realizácie svojich vlastných záujmov vlastným správaním. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že zvýrazňuje to, že len taký jedinec dosiahne svojej plnej emancipácie a rozvoja osobnosti, ktorý je spôsobilý a odhodlaný využiť všetky možnosti, ktoré demokraticky koncipovaný systém poskytuje. Inými slovami povedané - právo je nástroj v rukách schopných a odhodlaných. Z tohto dôvodu niektorí autori túto zásadu pomenúvajú i ako zásadu samoobslužného charakteru súkromného práva, resp. zásadu existencie súkromnoprávnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv. Dôležité je si uvedomiť, že táto zásada nadväzuje na zásadu autonómie vôle a na výraznú dispozitívnosť noriem súkromného práva a s tým spojenú a nízku mieru vplyvu štátu a ochranárskej funkcie súkromnoprávnej regulácie. Na jednej strane súkromné právo síce dáva ľuďom slobodu na realizáciu a presadzovanie svojich záujmov a s tým spojené budovanie svojho postavenia avšak na druhej strane vyžaduje spôsobilosť a ochotu svoje postavenie chrániť. Zásada vigilantibus iura je preto doplňujúcou zásadou zásady individuálnej autonómie subjektov súkromného práva, pričom obe majú svoju sociálnu hodnotu iba vtedy ak pôsobia súčasne a vzájomne sa doplňujú.

Význam zásady po roku 1989

Význam tejto zásady stúpol po roku 1989, ktorý je spojený s pádom totalitného komunistického režimu a prechodom z plánovaného hospodárstva na hospodárstvo trhové s obnovením tradičných hodnôt. Práve s uvedeným obnovením slobodného postavenia subjektov súkromného práva došlo k opusteniu a upusteniu od tzv. ochranárskej ruky štátu a s tým spojenej liberalizácií spoločnosti. Jednotlivec má najednej strane omnoho viac práv, na druhej strane je však nútený sa o tieto práva viac starať.

Obmedzenia zásady vigilantibus iura

Nakoniec však treba konštatovať, že samoobslužnosť súkromného práva nie je absolútna a má svoje obmedzenia a limity. Tieto limity sú dané pôsobením iných zásad, kedy v dôsledku existencie verejného záujmu ustupuje zásada vigilantibus iura pôsobeniu iných zásad, ktoré v danom prípade prevažujú. Takýmto príkladom je napr. zásada ochrany slabšej zmluvnej strany, napr. v prípade ochrany spotrebiteľa, zásada ochrany dobrých mravov, zásada zákazu zneužitia práva, zásada neminem leadere (nikomu neškodiť) a pod. V týchto prípadoch má totiž štát záujem na ochrane niektorých subjektov prípadne poskytnutí ochrany niektorým právnym vzťahom, prípadne sa snaží zabrániť určitému typu konania.

Premlčanie v kontexte Občianskeho zákonníka

Samotná zásada vigilantibus iura scripta sunt nie je explicitne vyjadrená v žiadnom právnom predpise. Najčastejšie sa s prejavom zásady vigilantibus iura stretávame v súkromnom práve pri úprave právnych účinkov plynutia času na subjektívne práva a povinnosti. Uvedené účinky sa predovšetkým prejavujú najmä v súvislosti so vznikom vznik, zmenou alebo zánikom práv a povinností. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť riadne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti nemôže trvať donekonečna, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, , aby svoje právo uplatnil v stanovenej lehote, a to v premlčacej lehote.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Premlčanie v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku

Premlčanie práva je vo všeobecnosti pre oblasť občianskeho práva ako všeobecného súkromného práva upravená vustanoveniach § 100 a nasl. zákonač. 40/1964 Z.z. (ďalej len Občiansky zákonník) s osobitným ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka regulujúcim premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade obchodno-záväzkových vzťahov je premlčanie osobitne a komplexne upravené v ustanoveniach § 397 až 408 zákona č. 513/1991 Zb. Vo všeobecnosti sa premlčanie poníma ako inštitút, v dôsledku ktorého právo samo o sebe nezaniká, ale bráni len jeho vymáhateľnosti v prípade ak povinný (dlžník) vznesie námietku premlčania. V dôsledku toho, že účinkami premlčania právo nezaniká, zostáva veriteľ veriteľom a dlžník dlžníkom i po tom čo nastalo premlčanie. Účinky premlčania sa prejavujú v možnosti dlžníka využiť oslabenie práva tým, že vznesie námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať, čím sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou. Vznesenie námietky premlčania je oprávnením dlžníka, ktorý toto svoje právo môže, ale nemusí využiť. Nevyužitím oprávnenia vzniesť námietku premlčania nedochádza k žiadnej zmene v uplatňovaní nároku a samotné premlčanie priznaniu práva súdom nebráni. Účinky premlčania sa teda prejavujú vo vzniku oprávnenia dlžníka spôsobiť vznesením námietky premlčania (ope exceptionis) zánik nároku (vymáhateľnosti), s ktorým je spravidla každé subjektívne právo spojené. Pri premlčaní stoja v kontraste subjektívne právo a nárok. Prvé nezaniká, druhé áno.

Výnimka pre oblasť spotrebiteľského práva

Od uvedeného tradičného, všeobecného a klasického ponímania premlčania však ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka stanovuje výnimku pre oblasť spotrebiteľského práva v zmysle ktorého: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. “ Vo svojich dôsledkoch teda pre uvedené ustanovenie zakotvuje, že pri právo zo spotrebiteľskej zmluve dochádza k zániku vymáhateľnosti - nároku automaticky samotným premlčaním a nie až vznesením námietky premlčania a i prípadné právne úkony dlžníka, ktoré by viedli k obnove nároku (vymáhateľnosti), či už v podobe uznania dlhu, zmeny záväzku a pod. sú možné len za predpokladu vedomosti dlžníka o premlčaní. Bez uvedenej vedomosti by uvedené úkony dlžníka obnovenie vymáhateľnosti nespôsobili. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka triešti právnu úpravu premlčania na tradičné premlčanie, pri ktorom strata nároku je podmienená uplatnením námietky premlčania a tzv. spotrebiteľské premlčanie, pri ktorom k strate nároku dochádza automaticky ex lege uplynutím premlčacej doby. Vo svojich dôsledkoch je teda uvedené ustanovenie obdobné ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zrušené pre rozpor s čl. s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie zakotvovalo povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru.

Ústavnoprávne aspekty výnimky zo zásady vigilantibus iura

a) primárne, na uplatnenie výnimky zo zásady vigilantibus iura v prípade podmienok uplatňovania inštitútu vigilantibus iura neexistujú ústavne akceptovateľné dôvody. Je to dané tým, aj keď v osobitných prípadoch je akceptovateľné ustúpenie od zásady vigilantibus iura, avšak takéto ustúpenie sa musí uplatňovať reštriktívne v súlade so zásadami všeobecnej spravodlivosti. Aj keď samotná ochrana spotrebiteľa v kontexte zákazu zneužitia práva v rámci nerovnovážneho postavenia strán je akceptovateľným prostriedkom, v súlade s cieľom právnej úpravy pozitívnej diskriminácie je nevyhnutné uviesť, že termín ochrana spotrebiteľa sa vo svojom štandardnom význame v zásade vzťahuje na nekalé podmienky. Ochrana spotrebiteľa pri neprijateľných podmienkach vychádza z nerovnakej vyjednávacej pozície spotrebiteľa už na začiatku vytvárania zmluvného vzťahu a princíp pozitívnej disriminácie má za cieľ túto nerovnovážnu situáciu vyvažovať. Z uvedených premís vychádza koncepcia ochrany spotrebiteľa tak v rámci vnútroštátnej úpravy ako aj z právnej úpravy na poli práva európskej únie najmä úpravy obsiahnutej v smernici 93/13/EHS. Ide teda o koncepciu zákazu zneužitia práva, resp. zákazu konania zneužívajúceho právo zo strany dodávateľa pri vzniku zmluvného vzťahu v tom, že dodávateľ na rozdiel od spotrebiteľa využije svoje skúsenosti, vedomosti, prax pri uzatváraní zmluvného vzťahu v tom smere, že využije dostupné právne prostriedky na úkor spotrebiteľa a dojedná s tzv. nevýhodnú zmluvu (zmluvu so značnou nerovnováhou v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). V súlade so všeobecným konceptom zneužitia práva potom následne v podmienkach spotrebiteľského práva takéto konanie (zneužitie práva pri dojednaní zmluvy) nebude požívať ochranu a v dôsledku zásahu súdu ex offo k nadobudnutiu práv nedôjde (neprijateľná podmienka v zmluve bude ex lege neplatná a nespôsobí vznik, zmenu ani zánik práv a povinností a súd na neplatnosť prihliadne ex offo). V tomto smereje potrebné uviesť, že premlčanie ako spôsob obmedzenia nároku v čase, ako aj podmienky jeho uplatnenia, vychádzajú najmä zo zákonných ustanovení a okrem prípadu uvedenom v § 401 Obchodného zákonníka teda zákon ani nepripúšťa ich zmluvnú úpravu. Ak teda inštitút premlčania v zásade nie je predmetom zmluvného práva, čo pre oblasť spotrebiteľského práva je podtrhnuté i § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ani modifikáciu nepripúšťa, je zrejmé v súlade so zásadou ignorantia iuris non excusat a zásadou rovnosti je takýto zásah zákonodarcu ústavne neakceptovateľný. Je to dané jednak tým, že v zásade inštitút premlčania v zásade nemôže byť predmetom zneužitia práva zo strany dodávateľa, a teda ochrana spotrebiteľa nie je aplikovateľná, a súčasne ako uvádza ústavný súd v náleze Pl. ÚS 11/2016 hmotnoprávnym zmyslom, prapodstatou premlčania, akokoľvek idealisticky to znie, nie je vyhnúť sa dlhu, ale otvoriť možnosť nezaplatiť taký dlh, na ktorý sa dlžník s istotou nepamätá, resp. ktorý je v tomto zmysle sporný medzi stranami. Z tohto pohľadu platnou právnou úpravou dochádza k zásahu do autonómie vôle, lebo sa dlžníkom v podstate vnucuje ochrana, ktorej využitie by malo byť na nich.

b) sekundárne prijatie uvedeného ustanovenia predstavuje určité obchádzanie samotného nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL.

Preklúzia

Preklúzia spôsobuje zánik subjektívneho práva ako takého. Zánikom subjektívneho práva zaniká oprávnenie veriteľa požadovať plnenie ako i s tým spojená povinnosť dlžníka plniť (debite) a možnosť plnenia sa dostáva mimo dispozičnú oblasť účastníkov. Plnenie dlžníka zo zaniknutého (prekludovaného) dlhu predstavuje plnenie bez právneho dôvodu (indebite) azakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K zániku práva v dôsledku preklúzie pritom prihliada v súd v zmysle poslednej vety § 583 Občianskeho zákonníka z úradnej povinnosti (ex offo). Vzhľadom na tak závažné dôsledky, ktoré právo s preklúziou spája k preklúziu práva dochádza len výnimočne. Preklúzia je viac verejnoprávna, vyjadruje záujem moci na jasnom a rýchlom fixovaní subjektívnych práv. Výnimočnosť uvedeného inštitútu je zvýraznená i zákonným vyjadrením zásady, že k zániku práva v dôsledku jeho neuplatnenia v stanovenom čase dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. K tomu, že dochádza k zániku práva preklúziou zákon spravidla vyjadruje formuláciou „inak právo zanikne“, avšak nie vždy uvedená formulácia musí byť nevyhnutne použitá. K zániku práva v dôsledku preklúzie bude dochádzať i v prípade, ak zákon obvyklú formuláciu nepoužil, ale použil inú formuláciunapr. §131 ods. 1 OBZ alebo skutočnosť zániku práva vyplýva z gramatického, logického výkladu alebo z účelu danej úpravy (ratio legis).

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Vydržanie vlastníckeho práva

Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Požiadavka uplynutia času však nie je samoúčelná, ale prejavom zásady vigilantibus iura scripta sunt. Uplynutie určitého časového úseku od nadobudnutia držby až po získanie vlastníckeho práva má chrániť zákonného a bdelého vlastníka a má mu poskytnúť možnosť brániť sa proti strate vlastníckeho práva k veci, ktorá je v držbe inej osoby. V tomto smere je možné poukázať i na závery nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, ktorého podstata spočíva v tom, že dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom. V danom prípade súd poskytol v súlade so zásadou vigilantibus iura v okolnostiach konkrétneho prípadu ochranu tzv. dobromyseľnému nadobúdateľovi. Ochrana dobromyseľného nadobúdateľa však musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a samotná ochrana dobromyseľnosti v kontexte nálezu . ÚS 549/2015 nemôže byť ponímaná ako samostatný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Relocatio tacita

Úprava inštitútu relocatio tacita zakotvuje nevyvrátiteľnú domnienku obnovy nájomného vzťahu dojednaného na dobu určitú tak, že po splnení zákonných podmienok dôjde k obnove nájomného vzťahu okamžite po uplynutí doby nájmu. Pre obnovu pritom nie je potrebná vzájomná dohoda zmluvných strán. K vzniku nevyvrátiteľnej domnienky obnovy dochádza automaticky na základe konkludentného správania zmluvných strán. Toto správanie pozostáva z konania nájomcu a opomenutia prenajímateľa. Absencia čo i len jedného z nich má za následok, že k obnove nájomného vzťahu nedôjde. Konanie nájomcu spočíva v tom, že nájomca pokračuje v užívaní veci aj po skončení nájmu (po uplynutí doby nájmu). Za pokračovanie v užívaní sa považuje najmä jeho faktické užívanie, ale aj stav, keď nájomca predmet nájmu nevrátil prenajímateľovi. Za užívanie nájomcu sa považuje užívanie predmet…

Modelové situácie a novela Trestného zákona

Prinášame Vám odborný príspevok, ktorý vznikol v spolupráci viacerých expertov z justície aj občianskej spoločnosti, z ktorých mnohí participovali na príprave „Karasovej” novely Trestného zákona v roku 2022 a 2023 (tlač 1528). Spoločne sme pripravili 30+ modelových situácií, na ktoré sme aplikovali dnešnú právnu úpravu a právnu úpravu podľa návrhu Trestného zákona (tlač 106) a výsledok sme uviedli prehľadne v tabuľkách. Cieľom príspevku je na modelových trestných prípadoch priblížiť slovenskej spoločnosti, občanom, kolegom, politikom, poslancom, ale i médiám, ako by zmenila novela Trestného zákona (tlač 106) v navrhovanom znení trestnosť deliktov a ich trestanie na Slovensku a ak s týmito zmenami nebudeme spokojní, aby bol návrh zásadne zmenený alebo po správnosti vrátený na prepracovanie.

Hodnotovo vyvážený systém

Áno, trestné sadzby na Slovensku sú privysoké. Treba ich upraviť, s rozvahou a ruka v ruke s tým zaviesť politiku restoratívnej justície, na tom sme sa v zásade zhodli takmer všetci, čo pracujeme s trestným právom. Každá zmena pravidiel trestania a trestnosti v spoločnosti by nás - občanov, právnikov, politikov … mala doviesť spoločne k hodnotovo vyváženému, logickému a najmä fungujúcemu systému, ktorý bude poskytovať občanom lepšiu službu zabezpečenia trestnej spravodlivosti ako doposiaľ. Nie na papieri, ale v každodennom živote jednotlivcov, rodín, komunít a jeho procesoch, ktoré spoločnosť spustí, keď dôjde k udalosti - spáchaniu deliktu, kde niekto konal „nesprávne” a niekto iný bol toho obeťou alebo bol inak dotknutý. A pre želaný výsledok - zlepšenie života na Slovensku, je dôležitý nielen obsah zmien, ale aj cesta ich vysvetlenia, predstavenia, schválenia a zavedenia do života slovenskej spoločnosti, aby sme mu vedeli dôverovať a slobodne ho prijať a podriadiť sa mu.

Diskusia o novele

Zo strany predkladateľov návrhu novely TZ a ich stúpencov počúvame argumenty na obhajobu návrhu, politickí aj odborní oponenti navrhovaných úprav uvádzajú argumenty proti, … je na škodu veci, že nie pri pracovných stoloch, ale prostredníctvom médií. Často vo všeobecnej, nedostatočne konkrétnej, či politickej a niekedy až osobnej rovine. To veľmi nepomáha tomu, aby si nielen bežný občan, ale aj právnik, prokurátor, sudca, advokát, pedagóg, novinár, redaktor (ktorým je v zásade jedno, kto je pri moci, len nech služby štátu fungujú predvídateľne, spravodlivo, spoľahlivo a rýchlo) vytvoril vecný názor sám, na základe zhodnotenia overiteľných faktov, súvislostí a možných dopadov zmien, ktoré sa môžu (raz) dotknúť aj života jeho, jeho rodiny a komunity.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Modelové situácie a ich aplikácia

Vypracovali sme preto s kolegami 33 modelových situácií, na ktoré sme aplikovali pravidlá platné DNES a pravidlá podľa NÁVRHU novely Trestného zákona (tlač 106), aby tí, ktorí diskutujú o novele či už s takým alebo onakým názorom, na základe prakticky podaných informácií overiteľných v texte platného znenia Trestného zákona resp. v texte návrhu novely TZ (tlač 106), lepšie porozumeli obsahu, súvislostiam a dopadom navrhovaných zmien pravidiel trestania a trestnosti na Slovensku

Veríme, že viac svetla do zákutí návrhu novely Trestného zákona prinesie viac poznania a rozumu potrebného na vykonanie zásadných korekcií v navrhovanej právnej úprave pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, ak by teda musela byť “stoj čo stoj” v parlamente presadená. Pri správnom prístupe a snahe o vyvážené nastavenie pravidiel, dôležitých súvislostí, procesov a dopadov na spoločnosť, vrátane vplyvov na činnosť orgánov štátu (súdov, prokuratúry, ZVJS, Policajného zboru, správnych orgánov) a na štátny rozpočet, by mala byť novela TZ parlamentom vrátená predkladateľovi na prepracovanie a predloženie do riadneho medzirezortného pripomienkového konania.

Moderné európske trendy

Novela má podľa predkladateľov posunúť slovenskú trestnú politiku smerom k moderným európskym trendom. Keď sa to netýka našich záujmov všetci vieme, že výsledok vždy determinuje cesta ako sa k nemu dopracujeme. Nech si každý odpovie sám na otázku či spôsob, akým je novela TZ (tlač 106) presadzovaná v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 105) smeruje Slovensko k moderným európskym trendom. V podstate podľa navrhovaných ustanovení o účinnosti zákona mala byť novela TZ už 23 dní súčasťou nášho právneho poriadku a modelové situácie uvedené nižšie by neboli teoretickou predstavou ale realitou - novými pravidlami trestania a trestnosti na Slovensku.

Legislatívny proces

Priebeh legislatívneho procesu k návrhu zásadnej hodnotovej zmeny trestnej politiky na Slovensku je len ďalším argumentom (obdobné to bolo aj pri predchádzajúcich vládach) oprávňujúcim požiadavku i záujem spoločnosti na tom, aby bol na Slovensku legislatívny proces upravený ústavným zákonom tak, aby spolu s predvídateľnou kontrolou dodržiavania jeho pravidiel zo strany Ústavného súdu SR pomohol zamedziť tomu, aby bolo v rámci legislatívneho procesu vynechané expertné posúdenie návrhov zákonov. A to tak expertmi jednotlivých rezortov štátu, či samosprávy, ako aj expertmi záujmových skupín, akademickej obce a v neposlednom rade aj občianskej spoločnosti. Keďže zákonom ustanoveným cieľom tvorby právnych predpisov je „pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky”. (§ 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Informovanosť občianskej spoločnosti

Občianska spoločnosť by mala byť zrozumiteľne informovaná o obsahu, dôvodoch, podkladoch a dopadoch navrhovaných zmien. Osobitne, ak štát navrhuje prijať zásadné hodnotové zmeny v nastavení pravidel trestnosti a trestania deliktov v slovenskej spoločnosti, ktoré sa môžu dotknúť všetkých občanov, či už ako odsúdených alebo ako poškodených, ich rodín a komunít. Zástupcovia občianskej spoločnosti, rovnako ako ďalšie skupiny expertov z akademickej obce a záujmových skupín, by mali mať možnosť zapojiť sa účinne do diskusie o zásadných hodnotových zmenách pravidiel fungovania spoločnosti v prvom rade za pracovným stolom, ešte predtým ako sa otvorí diskusia vo verejnom priestore, ktorej mnoho ľudí vecne nerozumie kvôli zložitosti a množstvu detailov a súvislostí alebo ich ani nezaujíma.

Vlastný názor

Pozrite si, prosím, modelové situácie postavené na overiteľných pravidlách, logických postupoch a faktoch, a vytvorte si vlastný názor na to, či navrhované zmiernenie trestnosti a trestania na Slovensku je pre Vás ako občanov hodnotovo akceptovateľné, či návrh novej „celospoločenskej zmluvy o pravidlách trestania a trestnosti deliktov na Slovensku” je nastavený, premyslený, pripravený hodnotovo prijateľne a teda či s nimi budete vedieť žiť alebo nie a budete požadovať ich zmenu …V modelových situáciách č. 10 a 11 poukazujeme na hodnotovo nevyvážený prístup k trestnosti tzv. „horalkových” krádeží pri priestupkovej recidíve na úrovni krádeží vlámaním, či krádeží so škodou do 35.000 eur (podľa návrhu novely TZ), resp. 46 až 50)

Druhy trestných činov

TRESTNÝ ZÁKON SRTRESTNÍ ZÁKONÍK ČRVLÁDNY NÁVRH (tlač 106)NÁVRH ZÁKONA (vlastný materiál)DôVODOVÁ SPRÁVAKONSOLIDOVANÉ ZNENIE TZKONSOLIDOVANÉ ZNENIE TPKARASOVA novela (tlač 1528)PREDPOROZUMENIE k životným situáciám a popisu ich právneho posúdenia v tabuľkách nižšie:K DRUHOM TRESTNÝCH ČINOV:PREČIN je v Trestnom zákone definovaný v ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. (§ 10 TZ)ZLOČIN je úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov. (§ 11 ods. 2 TZ)OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÝ ZLOČIN je taký zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. (§ 11 ods. 3 TZ)

Organizovaná skupina

K ORGANIZOVANEJ SKUPINE:V texte skutkových podstát jednotlivých trestných činov, ktoré sú upravené v druhej časti Trestného zákona, znak „spáchanie trestného činu organizovanou skupinou” priamo vyjadrený nenájdeme.„Spáchanie trestného činu organizovanou skupinou” je zahrnuté v osobitnom kvalifikačnom pojme „závažnejší spôsob konania”, ktorého jednotlivé formy sú vymedzené vo všeobecnej časti Trestného zákona v rámci výkladu pojmov [§ 138 písm. i) TZ]

Zoznam skratiek

ZOZNAM SKRATIEK:TZ - Trestný zákonTP - Trestný poriadokOZZ - obzvlášť závažný zločinTDV - trest domáceho väzeniaTPP - trest povinnej práceTZČ - trest zákazu činnostiTOS - trest odňatia slobodyPO - podmienečný odklad (výkonu trestu odňatia slobody)VTOS - výkon trestu odňatia slobodyHH - horná hranica trestnej sadzby zákonom ustanovená pre trest odňatia slobodyDH - dolná hranica trestnej sadzby zákonom ustanovená pre trest odňatia slobodyITP - informačno-technická prostriedky (postupy používané na procesné získavanie dôkazov v rámci vyšetrovania uvedené v § 10 ods. 20 TP)OPČ - operatívno pátracia činnosť (postupy používané na procesné získavanie dôkazov v rámci vyšetrovania uvedené v § 10 ods. 300/2005 Z.z., ako aj ich posúdenie podľa navrhovanej právnej úpravy novely Trestného zákona (tlač 106).

Životné situácie a ich právne posúdenie

Krádež podľa § 212

Životná situácia (skutok) 1: Vykradnutá novostavba (KRÁDEŽ podľa § 212)Novostavbu rodinného domu tesne pred dokončením vykradli cez noc dvaja páchatelia, ktorí do domu vnikli tak, že vypáčili balkónové dvere, pričom z domu následne odcudzili kotol, sanitu, radiátory, kuchynské spotrebiče, ako aj náradie a prístroje stavebnej firmy v celkovej hodnote 30.000 EUR, t. j. škoda spôsobená krádežou vlámaním je 30.000 eur.

#

tags: #premlčanie #reálna #vedomosť #väčšia #organizácia