Stimulačné programy pre mentálne postihnutých: Príklady a význam

Úvod

Vývin reči je komplexný proces, ktorý úzko súvisí s celkovým vývinom dieťaťa. U detí s mentálnym postihnutím môže byť tento proces oneskorený alebo narušený, čo si vyžaduje cielenú a špecifickú stimuláciu. Tento článok sa zameriava na stimulačné programy pre mentálne postihnutých, pričom uvádza príklady a zdôrazňuje ich význam pre rozvoj reči a osobnosti.

Význam reči a myslenia vo vývine dieťaťa

Dieťa je od samého začiatku človekom a človeka charakterizuje reč. Vývin schopnosti komunikovať rečou predstavuje pre človeka vedomé používanie jazyka ako určitého systému dohodnutých znakov a symbolov. V jazyku sú zakódované javy a vzťahy, usporiadané pojmy, ktoré triedia svet do zreteľných kategórií nielen pomocou slov, ale aj pomocou gramatických pravidiel. Človek uplatňuje jazyk prostredníctvom reči a preto by nebolo správne označovať jazyk a reč ako ekvivalentné pojmy. Sú práve tak rovnaké ako aj rozdielne. Označujú dva aspekty jediného celku, pričom majú dorozumievaciu funkciu a slúžia ako základ myšlienkovej činnosti.

Osvojovanie si materinského jazyka je vývinový proces, ktorý je úzko spojený u každého človeka s ontogenézou reči po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke. Aby však človek mohol používať hovorenú (expresívnu) reč (hlasnú, tichú, vnútornú) a reč písanú, videnú (impresívnu) je potrebné, aby bola reč v jednote s myslením. Myslenie a reč však vo svojej podstate nie sú totožné. Myslenie slúži v prvom rade na odhalenie podstaty skutočnosti a reč na prenášanie myšlienok, informácií pomocou jazyka. Z vývinového hľadiska majú síce myslenie a reč rozdielne genetické základy, no veľmi skoro sa začínajú navzájom ovplyvňovať. Problematikou dialektického vzťahu myslenia reči z ontogenetického aspektu sa zaoberalo viacero autorov. Za významný však považujeme prístup Vygotského (1971) in Lechta (2002, s. 4. v určitom období (okolo 2. Týmto možno okrem iného vysvetliť, že u detí s oneskoreným vývinom reči (t. j. predĺženou fyziologickou nevravnosťou) sa do určitého veku môže myslenie rozvíjať bez príliš zjavných sekundárnych dôsledkov.

Vzájomné väzby vo vývine reči

Vzájomná dialektická väzba vo vývine existuje aj medzi úrovňou rozvoja motoriky u dieťaťa a jeho rečou, keď chápeme hovorenie ako precízne koordinovaný proces jemnej motoriky rečového aparátu. Táto väzba je tak veľká, že u detí s narušeným vývinom motoriky spravidla pozorujeme oneskorený vývin reči a u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (napr. u detí s balbuties, dysfáziou alebo s dysláliou) zasa často zisťujeme zníženú úroveň motorických zručností. Z výsledkov výskumov viacerých autorov vyplýva, že úroveň rozvoja reči koreluje so stupňom rozvoja jemnej motoriky rúk. Ak je teda vývin jemnej motoriky primeraný veku, obyčajne vývin reči prebieha v rámci normy.

Nesporný význam pre vývin reči má aj zrak, zrakové vnímanie, ktoré umožňujú dieťaťu odzerať pohyby hovoridiel, respektíve mimických pohybov od dospelých, čo prispieva k osvojeniu si artikulácie a neverbálnej komunikácie. Zároveň častou príčinou oneskoreného vývinu reči detí ranného a predškolského veku býva ich nedostatočná psychická stimulácia, keď dieťa žije v prostredí chudobnom na podnety, čo sa bezprostredne alebo sprostredkovane prejavuje v úrovni reči a v rozvoji jeho komunikačnej schopnosti.

Prečítajte si tiež: Kolektívne vyjednávanie Volkswagen Slovakia

Vplyv prostredia a dedičnosti

Je zrejmé, že vývin reči stimuluje správny rečový vzor v rodine, v jasliach, materskej škole a neskôr aj v základnej škole t. j. v prostredí, kde sa hovorí spisovným jazykom a ktorého členovia netrpia poruchou komunikačných schopností. Primeraný dostatok rečových podnetov zo sociálneho prostredia stimuluje dieťa k interakcii, čo predpokladá zapojenie zmyslov - zraku, sluchu, hmatu, čuchu a kinestetických pohybov. Sociálna spolupráca dieťaťa s okolím prostredníctvom reči zabezpečuje vo veľkej miere formovanie jeho inteligentného správania. Ak však deti pochádzajú z rečovo málo podnetného prostredia, môžu v dôsledku oneskoreného vývinu reči navonok pôsobiť ako menej inteligentné a sociálne menej zručné pri nadväzovaní kontaktov. Dôležité je v danom prípade diagnosticky rozpoznať a dôsledne rozlíšiť sociálne nedostatky od rozumových nedostatkov.

Významné v tomto smere sú aj dedičné predpoklady dieťaťa pre osvojovanie si jazyka a reči. Chomsky (1980) dospel k záveru, že deti sú geneticky vybavené k tomu, aby si osvojovali reč určitým spôsobom. Z hľadiska včasného diagnostického skúmania etiológie oneskoreného vývinu reči u jednotlivých detí je preto okrem dôslednej rodinnej a edukačnej anamnézy potrebné realizovať komplexnú diagnostiku (klinickú, psychologickú, pedagogickú, špeciálnopedagogickú) na odhalenie špecifík osobnostného vývinu dieťaťa v oblasti socioemocionálnej, kognitívnej a perceptuálnomotorickej.

Diagnostika a stimulácia

Diagnostický proces však nemá prebiehať unáhlene a povrchne. Najmä u detí ranného a predškolského veku často nie je možné vzhľadom na priebežný vývin reči stanoviť presnú diagnózu. Je preto vhodné, v danom časovom období vývinu uplatňovať prelínanie procesu diagnostiky s terapeutickým procesom. Jedná sa o diagnostickú stimuláciu a stimulačnú diagnostiku, kedy medzi diagnostikovaním a terapiou nemusí byť striktne vymedzená hranica to znamená, že diagnostické postupy môžu mať niekedy terapeutický efekt a naopak. Cieľom diagnostického procesu z hľadiska vývinu reči je skúmať či sa jedná len o isté časové oneskorovanie normálneho rečového vývinu v jednej alebo vo viacerých jazykových rovinách, alebo je oneskorený vývin reči prvým symptómom narušeného vývinu reči.

Oneskorený vývin reči ako diagnostická jednotka totiž nespadá pod kategóriu narušeného vývinu reči, pretože sa pri ňom predpokladá, že reč dieťaťa nie je narušená a nevyznačuje sa žiadnymi špecifickými odchýlkami od normálneho rečového vývinu. Často sprevádza ľahkú mozgovú dysfunkciu, spôsobenú hlavne nezrelosťou centrálneho nervového systému, alebo potlačovanú lateralitu. Na rozdiel napríklad od vývinovej dysfázie sa oneskorený vývin reči nespája s dysfunkciami v nerečových procesoch (Lechta 1995, Mikulajová 1999). O oneskorovaní vývinu reči možno hovoriť u tých detí, ktoré ani po treťom roku nehovoria, alebo hovoria podstatne menej než je obvyklé pre toto vekové obdobie. Tieto deti majú však záujem o komunikačné kontakty a prejavy ich správania sú adekvátne komunikačnej situácii. V každom prípade si však tieto deti vyžadujú odbornú starostlivosť a zvýšené úsilie zo strany najbližšieho sociálneho prostredia.

Včasná stimulácia a jej význam

Čakať do troch rokov veku na to, či dieťa začne hovoriť, alebo nie je pre jeho celkový osobnostný vývin nepriaznivé a bezvýznamné. Včasné a špecificky cielené stimulačné vplyvy, ktoré podporujú optimálny ontogenetický vývin reči a celkový vývin osobnosti dieťaťa je nevyhnutné uskutočňovať už v rannom veku. Včasná podpora rozvoja reči by mala predovšetkým využívať pozitívne podnety na zvýšenie motivácie a záujmu dieťaťa o hovorenie. Čím viac dieťa môže počúvať hovorené slovo a čím viac dospelí pozitívne reagujú na snaženie dieťaťa hovoriť, tým viac sa bude snažiť.

Prečítajte si tiež: Financovanie pre seniorov na Slovensku

Metódy stimulácie reči

Osvojovanie si komunikačnej schopnosti u dieťaťa teda predpokladá IMITÁCIU t.j. neuvedomelé - intuitívne, alebo vedomé, zámerné či výberové - selektívne napodobňovanie reči ľudí v najbližšom okolí. V prípade stimulácie vývinu reči je možné aplikovať IMITÁCIU S REDUKCIOU, keď dieťa nedokáže úplne napodobniť reč dospelého a tento pri následnej IMITÁCII S EXPANZIOU napodobní výpoveď dieťaťa a súčasne ju rozšíri tak, aby dieťa dostalo ďalší vzor k imitácii.

Stimuláciu vývinu reči najmä v ranom veku je potrebné spájať s EXPERIMENTÁCIOU, t. j. bádaním, skúmaním prostredníctvom nekoordinovaných pohybov motoriky v súčinnosti so zrakovou a sluchovou kontrolou, najmä ohmatávaním a prezeraním predmetov, čo umožňuje dieťaťu oboznamovať sa s najbližším okolím prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Z hľadiska vývinu reči schopnosť experimentovania umožňuje dieťaťu experimentovať s hlasom, artikulačným aparátom, obmieňať zvuky, doprevádzať činnosť hlasom a podobne.

Experimentovanie ako senzomotorická aktivita najmä po druhom roku života u dieťaťa prechádza do HRY a umožňuje mu chápať okolitú skutočnosť, nachádzať vzťahy a súvislosti v reálnom živote. Prostredníctvom hry možno dieťa prirodzene motivovať k aktivite, k osvojovaniu si nových poznatkov a zručností, ale najmä k hovoreniu. Z hľadiska stimulačného a rozvojového významu hry u dieťaťa ranného a predškolského veku, je nevyhnutné voliť hry primerané veku a individuálnym záujmom, možnostiam a schopnostiam každého dieťaťa. Hru hlavne u detí po 4. roku života možno cielene a zámerne využívať v rámci špecificky orientovaných stimulačných programov na podporu rozvoja jednotlivých funkcií, ale aj všestranný rozvoj ich osobnosti. Vlastná tvorivá aktivita detí ranného a predškolského veku im prostredníctvom bádania, skúmania a experimentovania umožňuje nachádzať významy, chápať vzťahy a súvislosti medzi predmetmi, činnosťami a javmi v reálnom živote a tým im zároveň umožňuje pochopiť význam, obsah jednotlivých slov.

Využitie obrázkov v stimulácii reči

Jedným z najčastejšie používaných prostriedkov rozvoja reči a kognitívnych procesov sú obrázky. U dieťaťa predškolského veku, keď úroveň jeho myslenia prechádza z činnostnej roviny do názornej, je vhodná postupná práca s obrázkami. Podľa Sováka, M. Zoznámenie - t.j. stimulácia k záujmu o obrázky napr. Pomenovanie - dieťa pomenuje ukázaný obrázok, odpovedá na otázku : „Čo je tu“? Vždy je však potrebné postupovať k ďalšej etape len vtedy, keď sa predchádzajúca etapa zafixuje. Pritom je nevyhnutné čo najčastejšie vytvárať spojenia jednotlivých slov na obrázkoch s básňami, piesňami, krátkymi príbehmi a rozprávkami, námetovými, pohybovými a dramatizujúcimi hrami. To pomáha dieťaťu s oneskoreným vývinom reči rozvíjať predovšetkým jeho obsahovú stránku reči, aby chápalo významu, obsahu jednotlivých slov v kontexte konkrétnych aktivít.

Kresba ako prostriedok komunikácie

V súvislosti s rozvíjaním reči nemožno nespomenúť aj svet detskej kresby, ktorý sa technicky a obsahovo u každého dieťaťa vývinovo zdokonaľuje a zároveň odráža úroveň jeho osobnostného vývinu. Kresba sa vyvíja od jednoduchého experimentovania s kresliacim materiálom, cez uchopovanie, čmáranicu, hlavonožca až ku zámernej kombinácii rôznych tvarov a línií na vyjadrenie myšlienky, obsahu výpovede dieťaťa. Súvisí to s prirodzenou túžbou dieťaťa graficky a neskôr v školskom veku aj písomne komunikovať s okolím. Pre úspešné osvojovanie si gramotnosti v škole, by zákonite v ranom a predškolskom veku u každého dieťaťa mala byť realizovaná cielená stimulácia zrakového a sluchového vnímania, taktilno-kinestetického vnímania, jemnej motoriky, grafomotoriky a vizuomotoriky, aj v súvislosti s vývinom reči. Konkrétne edukačné ciele a úlohy v danej oblasti zahŕňa Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách od 2 rokov po vstup do školy.

Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálnych programov na Slovensku

Príklady stimulačných programov

U detí v rannom veku je v danej oblasti možnosť výberu z viacerých stimulačných programov. Ako vhodné sa na základe našich skúseností javia program Strasmeiera, V.: 260 cvičení pre deti ranného veku. Praha, Portál 1996, program Hermanovej, S.: Psychomotorické hry. Praha, Portál 1994 a program Szabovej, M.: Cvičení pro rozvoj psychomotoriky. Z hľadiska aplikácie programov na rozvoj psychomotorických schopností u detí ranného veku je nutné pripomenúť, že v tomto období sa u človeka rozvíjajú geneticky dané vlohy, ktoré sa po treťom roku života už len zdokonaľujú.

Tvorba a aplikácia stimulačných programov na rozvíjanie reči a zároveň kľúčových oblastí rozvoja osobnosti detí raného a predškolského veku v podmienkach špeciálnopedagogického zariadenia, je založená na komplexnej diagnostike, určovaní obsahu edukácie, dôslednom plánovaní cieľov a následne činností, vyhodnocovaní výsledkov a zainteresovanosti rodičov na realizácii programu. Individuálny stimulačný program každého dieťaťa zohľadňuje priestor medzi reálnou úrovňou jeho vývinu a genetickými limitmi. Individuálny stimulačný program dieťaťa (ďalej ISP) nenahrádza v podmienkach zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva individuálny plán terapie dieťaťa, pričom zároveň ani nemôže obsiahnuť celú oblasť edukačných požiadaviek na dieťa. ISP rieši individuálne problémy dieťaťa v istej, konkrétnej oblasti vývinu jeho osobnosti a zároveň sa zaoberá metódami, formami a špeciálnymi postupmi ich stimulácie.

Samotný riadený proces stimulácie by sa mal realizovať striedavo vo viacerých fázach, t. j. Najvýznamnejšia pre dieťa je však fáza pozitívneho oceňovania, ktorá by mala nasledovať vždy, keď dieťa prejaví aj sebamenšiu snahu k dosiahnutiu výkonu. Z hľadiska úspešnosti stimulácie je rozhodujúci emocionálny vzťah dospelého k dieťaťu. Dieťa musí zažívať pocit bezpečia a istoty, musí cítiť, že dospelí, ho majú radi. Potom ľahšie prijíma požiadavky a prispôsobuje sa stimulačným aktivitám.

Konkrétne stimulačné programy pre vývin reči

Následne v prílohe dávame do pozornosti odbornej a rodičovskej verejnosti stimulačné programy vývinu reči a zároveň v niektorých prípadoch aj celkového osobnostného vývinu detí v ranom a predškolskom veku.

1. Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách.
2. 3. Metodická príručka pre predškolskú výchovu.
3. Antušeková, A.: Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach.
4. Borová, B. - Svobodová, J.: Šimonovy pracovní listy č. 4.
5. 6. Charvátová, V.: Šimonovy pracovní listy č. 8.
6. Charvátová, V.: Šimonovy pracovní listy č. 9.
7. Kopasová, D.: Stimulačný program vývinu reči. veku (3 - 6 rokov) v bežných materských školách. je tvorený 10 typmi úloh:A. B. C. D. E. F. G. H.

Program Dyscom SK

Doc. PhDr. Ivan Bajo, CSc., významný patopsychológ a špeciálny pedagóg, sa odborne zameriaval na edukáciu detí s rôznymi potrebami, vrátane mentálne, zmyslovo a rečovo postihnutých, detí so špecifickými poruchami učenia a správania, ako aj detí zo znevýhodneného sociokultúrneho prostredia. Jeho práca mala významný vplyv na rozvoj pedagogiky mentálne postihnutých, a to najmä v oblasti osvojovania si elementárnej gramotnosti.

Prakticky všetky deti, s ktorými Bajo pracoval, mali ťažkosti pri zvládaní elementárnej gramotnosti - pri osvojovaní si čítanej a písanej reči. Bajo si uvedomoval, že proces nápravy týchto porúch a úspešné terapeutické a učebné výsledky znamenajú pozitívny formatívny posun aj v iných oblastiach psychosociálneho vývinu jednotlivca, ako sú vnímanie, predstavy, pozornosť, myslenie, učenie, komunikácia, psychomotorika a napokon aj osobnosť.

Bajo vyzdvihoval počítačový program Dyscom SK, ktorý považoval za komplexný, rozsiahly a moderný nástroj. Zdôrazňoval najmä možnosť širokej adaptácie a variability vzhľadom na veľké množstvo premenných v syndrómoch a v súvzťažných symptomatologických kombináciách. Tento program, ktorý sa dotýka problematiky edukačných aktivít detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj bez špeciálnych potrieb, predstavuje významný stimulačný program, ktorý je užitočný pre všetky deti, vrátane tých zdravotne postihnutých.

V kontexte rómskej society, kde edukačný proces vykazuje značné deficity, Bajo zdôrazňoval, že ponúkaný počítačový program zahŕňa v značnom rozsahu aj intervenčné aktivity. Aplikácia moderných programov, ako je Dyscom SK, je preto veľmi užitočná a potrebná pre deti zdravotne postihnuté, deti s normálnym intelektom, ako aj pre rómsku populáciu.

Princípy a metódy programu Dyscom SK

Bajo zdôrazňoval, že zvládnutie elementárnej gramotnosti (osvojenie si čítanej a písanej reči, osvojenie si elementárnych jazykových poznatkov, vedomostí a komunikačných zručností) patrí k základom a zákonitým predpokladom úspešnosti detí vo vyučovaní, učení a vzdelávaní. Program „Dyscom SK“ je určený pre rozličné skupiny rozlične postihnutých detí - žiakov. Patria sem aj rozlične kombinovane, viacnásobne postihnutí, pretože závažné defekty majú tendenciu združovať sa, kombinovať sa (napr. mentálny postih). Program je obsahovo a metodicky zameraný na čítanie a písanie a na rozvoj zrakového vnímania. Je to obsahovo rozsiahly program so širokým uplatnením (vek, špecifikum postihnutia…). Zahŕňa „všetko“ podstatné v slovenskom jazyku v rámci ZŠ.

Čítanie vychádza klasicky z analyticko-syntetického prístupu. Je v logickej postupnosti zamerané na čítanie písmen, slabík, slov, viet a textov. Program ponúka 9 600 položiek cvičení. Písanie je zamerané na slovné a vetné cvičenia - tých je 6 300.

Program je zrozumiteľný a relatívne ľahko zvládnuteľný deťmi - žiakmi ale aj odborníkmi (učitelia, vychovávatelia, poradenský pracovníci) a rodičmi. Orientácia v programe je jednoduchá a prehľadná. Dodržané sú princípy malých krokov, vlastného tempa a spätnej väzby. Je tu permanentne otvorená možnosť individualizácie programu v závislosti od fyzického a mentálneho veku, od tempa a konštelácie súvzťažných symptómov.

Prínos programu Dyscom SK pre prax

Záverom Bajo konštatuje, že ide o kvalitný, premyslený, dobre koncipovaný program, ktorý môže prispieť k osvojeniu si elementárneho čítania a písania i k riešeniu dyslektických a dysgrafických prejavov u bežných i postihnutých detí. Aj ďalší odborníci, ako napr. Mgr. Eva Brestenská, považujú počítačový program DysCom SK za veľmi kvalitnú odbornú učebnú pomôcku slúžiacu ako metodický materiál pre pedagogických pracovníkov, využiteľný v mnohých oblastiach, jak v bežnom, tak v špeciálnom školstve.

Mgr. Eva Brestenská, ktorá pracovala v oblasti špeciálnej pedagogiky už od roku 1965 i ako riaditeľka ŠZŠ, dlhé roky pôsobiaca na Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave, dnes pôsobiaca i vo Vancouveri, pokladá počítačový program DysCom SK za vynikajúci materiál pre individuálne vzdelávanie detí, ktorý umožňuje aj bežný nácvik čítania a nesmierne veľa reedukačných postupov pri práci s deťmi v oblasti porúch učenia, ako sú dyslexia, dysgrafia, dysortografia. Program je obsahovo veľmi rozsiahly a zároveň široko variabilný, a tak použiteľný pre rôzne vekové skupiny - od predškolského veku, 1.

Motivačná hodnota a individualizácia programu Dyscom SK

Za najväčší klad predloženej učebnej pomôcky Brestenská pokladá jej motivačnú hodnotu pre súčasnú detskú populáciu. Práca na počítači je pre všetky deti (nadané, zdravé, postihnuté, deti MŠ, žiakov ZŠ, ŠZŠ…) veľkým lákadlom a ešte dlhý čas bude. Deti sú ochotné a schopné dlhodobo a sústredene pracovať na počítači a osvojovať si vedomosti hravým spôsobom. Mnohé deti sú tak zabrané do práce na počítači, že ani nespozorujú učebné úlohy. Pritom veľkým množstvom opakovaní danej úlohy si učivo perfektne osvoja. Písanie rukou v budúcnosti bude stále viac strácať na význame (učenie krasopisu už dnes nemá význam) a stále viac sa bude preferovať písanie na počítači. Písanie sa deti naučia pri práci na počítači akosi mimovoľne, len je potrebné požadovať od nich písanie bez pravopisných chýb.

Za ďalší veľký klad počítačového programu DysCom SK pokladá Brestenská umožnenie individualizácie pri vzdelávaní. Individualizácia vzdelávania poskytuje možnosti využitia programu pri vzdelávaní zdravých i postihnutých detí, detí MŠ i detí ZŠ, detí slovensky hovoriacich a detí z inojazyčného prostredia, ale najmä pri vyučovaní v malotriednych školách, kde sa učiteľ musí venovať v triede viacerým ročníkom.

tags: #stimulacny #program #pre #mentalne #postihnutych #priklady