Sociálny pedagóg ako pedagogický zamestnanec: Povinnosti, postavenie a legislatívny rámec

Profesia sociálneho pedagóga je relatívne nová a v povedomí školskej praxe i verejnosti stále nedostatočne známa. Hoci na Slovensku je legislatívne ukotvená od roku 2008, v materských školách sa s ňou stretávame zriedkavo. Tento článok sa zameriava na priblíženie povinností, úloh a významu sociálneho pedagóga, s dôrazom na jeho pôsobenie v materských školách, školách, školských zariadeniach, v špeciálnych výchovných zariadeniach a v zariadeniach poradenstva a prevencie.

Legislatívne ukotvenie a postavenie sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg je jednou z kategórií odborných zamestnancov ustanovených v § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“). Pôsobenie sociálneho pedagóga uvádzané v § 27 odseku 3 zákona č. 138/2019 Z. z.

Právne predpisy upravujúce postavenie sociálneho pedagóga:

1. Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“).
2. Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“).
3. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“).
4. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“).
5. Zákon č. 311/2001 Z. z.
6. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z.“).
7. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z.
8. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z.“).

Podľa § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg podľa zákona č. 245/2008 Z. z. Podľa § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. je sociálny pedagóg jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami, pričom zožky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené (§ 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.). Podľa § 130 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v školách - § 27 ods. 2 písm. v školských zariadeniach - § 117, 120 a ods. Podľa § 130 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. poradenské zariadenie vykonáva činnosti: diagnostické, poradenské, terapeutické, preventívne, rehabilitačné. Sociálna terapia a sociálna rehabilitácia nie je v zákone č. 138/2019 Z. z. explicitne vymedzená.

Oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga:

• Školy: Sociálny pedagóg môže pôsobiť na rôznych typoch škôl, pričom zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje, v ktorých konkrétnych školách môže vykonávať svoju činnosť.
• Školské zariadenia: Podobne ako pri školách, aj tu platí, že sociálny pedagóg môže pôsobiť v rôznych školských zariadeniach.
• Špeciálne výchovné zariadenia: Sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť aj v špeciálnych výchovných zariadeniach.
• Zariadenia poradenstva a prevencie: Sociálny pedagóg má svoje miesto aj v zariadeniach poradenstva a prevencie, ktoré sú dôležitou súčasťou systému výchovného poradenstva a prevencie definovaného v § 130 zákona č. 245/2008 Z. z.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že všeobecne záväzné právne predpisy pôsobenie sociálneho pedagóga v škole spájajú so slovom „môže“ (v zmysle nie je daná povinnosť zamestnania - pôsobenia sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení). Takisto nie sú normatívne stanovené okolnosti, za akých odborný zamestnanec, resp. zamestnanci, musia byť v škole zamestnaní. na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. „zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre základnú školu na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga.“ S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z.

Činnosti a povinnosti sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg "vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení". Plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Taktiež vykonáva expertíznu a osvetovú činnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Kľúčové oblasti činnosti sociálneho pedagóga:

1. Prevencia sociálno-patologických javov: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie rizikovému správaniu, šikanovaniu, záškoláctvu, užívaniu návykových látok a iným negatívnym javom. Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. V škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili. Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží.
2. Sociálno-pedagogická diagnostika: Identifikácia detí s rizikovým správaním alebo pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, analýza ich potrieb a problémov.
3. Individuálna a skupinová práca s deťmi: Poskytovanie poradenstva a intervencie deťom, ktoré majú problémy v správaní, učení, vzťahoch s rovesníkmi alebo v rodine.
4. Spolupráca s rodinou: Podpora rodín v ich výchovnej funkcii, poradenstvo pri riešení problémov s deťmi, sociálno-výchovná práca s dysfunkčnými a sociálne znevýhodnenými rodinami. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
5. Poradenstvo pre pedagógov: Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov, podpora inkluzívneho vzdelávania a integrácie detí so špeciálnymi potrebami.
6. Osveta a vzdelávanie: Organizovanie besied, prednášok a workshopov pre deti, rodičov a pedagógov na témy súvisiace so sociálnou prevenciou, zdravým životným štýlom a rozvojom sociálnych zručností.
7. Mediácia a riešenie konfliktov: Pomoc pri riešení konfliktov medzi deťmi, medzi deťmi a učiteľmi, alebo medzi deťmi a rodičmi.
8. Prepojenie školy s komunitou: Spolupráca s inštitúciami a organizáciami, ktoré sa venujú práci s deťmi a rodinami (napr. sociálne služby, psychologické poradne, mimovládne organizácie).

Kvalifikačné predpoklady

Odborní zamestnanci vykonávajúci pracovnú činnosť odborných zamestnancov podľa zákona č. 138/2019 Z. z., v rámci ktorých je jednou z kategórií sociálny pedagóg, musia po celý čas výkonu svojej pracovnej činnosti spĺňať všeobecne stanovené predpoklady podľa § 9 zákona č. 138/2019 Z. z. Posúdenie splnenia kvalifikačných predpokladov je v kompetencii zamestnávateľa. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia v tomto zmysle posudzuje splnenie kvalifikačných predpokladov podriadeného zamestnanca v rámci pracovnoprávneho vzťahu a prípadné nesplnenie kvalifikačných predpokladov je povinný takému zamestnancovi písomne oznámiť. Všetci pedagogickí a odborní zamestnanci sú povinní s cieľom posúdenia kvalifikačných predpokladov zamestnávateľovi predložiť doklad o vzdelaní vydaný podľa zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o vysokých školách) a zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo doklad o uznaní odbornej kvalifikácie získanej v inom štáte vydaný v zmysle zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 276/2017 Z. z. Doklady o absolvovanom vzdelaní, ktorými sa preukazuje splnenie kvalifikačných predpokladov spolu s názvami predpisov, podľa ktorých boli doklady vydané a účinnosti týchto predpisov sú uvedené v prílohe č. 16 k vyhláške MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. Prípadný nesúhlas zamestnanca s výsledkom posúdenia kvalifikačných predpokladov zo strany zamestnávateľa môže dotknutá osoba riešiť žiadosťou o preskúmanie posúdenia adresovanou okresnému úradu v sídle kraja, resp.

Kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, v danom prípade sociálneho pedagóga, sú vzdelanie, kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg musí mať ukončené najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v požadovaných odboroch vzdelávania alebo študijných odboroch a v príslušných študijných programoch, ktoré sú upravené v osobitnom nariadení. Požadované študijné odbory a študijné programy podľa prílohy č. Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. obsahuje v prílohe č. 16 kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii sociálny pedagóg. Cieľom kvalifikačného vzdelávania v prípade odborných zamestnancov je získanie vzdelania, ktorým odborný zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a v ďalšej kategórii odborného zamestnanca. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. z názvu programu rozširujúceho štúdia vyplýva aj kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti podľa § 43 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.

Vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, organizuje rozširujúce štúdium ako jednoduchý program podľa príslušného študijného programu. Organizácia zriadená ministerstvom školstva organizuje rozširujúce štúdium ako jednoduchý program v rozsahu najmenej 200 hodín. Odborným garantom rozširujúceho štúdia je odborník s najmenej vedecko-pedagogickým titulom docent alebo umelecko-pedagogickým titulom docent v študijnom odbore, ktorý sa týka obsahu rozširujúceho štúdia. Podľa § 87 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. rozširujúce štúdium absolvované do 31. augusta 2019 sa na účely príplatku za profesijný rozvoj nepovažuje za rozširujúce štúdium podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019. Rozširujúce štúdium, ktoré sa začalo do 31. augusta 2019 a skončí po 1. septembri 2019, sa považuje za rozširujúce štúdium podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019, ak ho schváli rektor príslušnej vysokej školy.

Požadovaným vzdelaním, ktorým sa spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii sociálny pedagóg bez potreby ďalšieho kvalifikačného vzdelávania, resp. rozširujúceho štúdia je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy a v rámci toho v študijnom programe zameranom na sociálnu pedagogiku. Pri posudzovaní vzdelania získaného podľa predpisov účinných od 1. apríla 2002 do 31. Pri vzdelaní získanom podľa predpisov účinných do 31. marca 2002 sa vyžaduje absolvovanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore pedagogika (bez špecifikácie študijného programu), avšak v tomto prípade sa s cieľom splnenia kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii sociálny pedagóg stanovuje dĺžka výkonu pracovnej činnosti. Tá je stanovená v rozsahu tri roky pracovnej činnosti v oblasti prevencie, intervencie a poradenstva, ak ide o sociálneho pedagóga školy a školského zariadenia okrem školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, alebo desať rokov pracovnej činnosti v oblasti prevencie, intervencie a poradenstva, ak ide o sociálneho pedagóga školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, t. j.

Vo všeobecnosti platí, že ak zamestnanec pri prijatí do pracovného pomeru nespĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený v zákone č. 138/2019 Z. z., je povinný ho splniť v čase ustanovenom v zákone č. 138/2019 Z. z. Po tomto čase nemožno nesplnenie osobitného kvalifikačného predpokladu odpustiť (§ 2 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.). Lehota na získanie kvalifikačného predpokladu je v zákone č. 138/2019 Z. z. stanovená len pre pedagogických zamestnancov. Podľa § 83 zákona č. 138/2019 Z. z. pedagogický zamestnanec je povinný splniť kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti najneskôr do štyroch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia. Po preradení do inej kategórie pedagogického zamestnanca je pedagogický zamestnanec povinný splniť kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu najneskôr do dvoch rokov odo dňa preradenia. Ustanovenie § 83 zákona č. 138/2019 Z. z. Na pracovnej pozícii odborného zamestnanca sa predpokladá uzatvorenie pracovného pomeru s odborníkom s príslušným požadovaným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. V § 2 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. sa ustanovuje, že uchádzať sa o prijatie do pracovného pomeru k zamestnávateľovi, pri ktorom sa vykonávajú práce vo verejnom záujme, môže len fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený na výkon práce, ktorú bude pre zamestnávateľa vykonávať, ak zákon neustanovuje výnimku z tejto podmienky. Napríklad akákoľvek škola alebo školské zariadenie nemôže uzatvoriť pracovný pomer na vykonávanie pracovnej činnosti odborného zamestnanca zaradeného v kategórii sociálny pedagóg s fyzickou osobou, ktorá nezískala minimálne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa z dôvodu, že na vykonávanie uvedených činností je zákonom ustanoveným kvalifikačným predpokladom minimálne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v stanovených študijných odboroch a programoch.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

V § 2 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. sa ustanovuje kvalifikačný predpoklad na účely zákona č. 553/2003 Z. z. pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú bude zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Kvalifikačným predpokladom na účely zákona č. 553/2003 Z. z. Osobitným kvalifikačným predpokladom na účely uvedeného zákona je absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú podľa nejakého právneho predpisu nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť. Pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sú kvalifikačné predpoklady vo vzťahu k požadovanému stupňu vzdelania ustanovené takisto v osobitnom predpise, ktorými sú zákon č. 138/2019 Z. z. a vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. Sociálny pedagóg, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore, ktorý je zameraný na učiteľstvo, vychovávateľstvo, špeciálnu pedagogiku, psychológiu, logopédiu a liečebnú pedagogiku, resp. študijné odbory zamerané na kariérové poradenstvo, získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti prostredníctvom rozširujúceho štúdia pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti sociálneho pedagóga v školách a školských zariadeniach. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z., ak zamestnanec absolvuje rozširujúce štúdium v súlade s plánom profesijného rozvoja a ročným plánom vzdelávania poskytované organizáciou zriadenou ministerstvom školstva, oprávnené náklady hradí poskytovateľ. Ak ide o rozširujúce štúdium v súlade s plánom profesijného rozvoja a ročným plánom vzdelávania poskytované vysokou školou, oprávnené náklady môže (avšak nemusí) hradiť zamestnávateľ.

Ďalšie predpoklady pre výkon pracovnej činnosti

Zdravotná spôsobilosť

Zdravotná spôsobilosť je ďalším obligatórne stanoveným všeobecným predpokladom výkonu pracovnej činnosti odborných zamestnancov, ktorú musia spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti a ktorá sa vzťahuje aj na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca zaradeného v kategórii sociálny pedagóg. Problematika zdravotnej spôsobilosti je upravená v § 16 zákona č. 138/2019 Z. z., pričom je stanovená ako telesná spôsobilosť a duševná spôsobilosť odborného zamestnanca. Preukazuje sa pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu lekárskym potvrdením, ktoré vydá lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Ak je odborný zamestnanec zamestnancom zariadenia sociálnej pomoci, okrem preukázania zdravotnej spôsobilosti podľa zákona č. 138/2019 Z. z. sa vyžaduje aj preukázanie psychickej spôsobilosti podľa § 58 zákona č. 305/2005 Z. z. Sociálny pedagóg ako zamestnanec centra pre deti a rodiny, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, musí spĺňať psychickú spôsobilosť. Zákonné ustanovenie pamätá aj na možnú zmenu zdravotnej spôsobilosti odborného zamestnanca počas výkonu pracovnej činnosti. Lekársky posudok má vypracovať lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Ak odborný zamestnanec podľa lekárskeho posudku nespĺňa zdravotnú spôsobilosť na výkon pracovnej činnosti, zamestnávateľ postupuje podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce - výpoveď zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Bezúhonnosť

Od 1. januára 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 414/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. S účinnosťou od 1. januára 2022 bolo zákonom č. 414/2021 Z. z. Žiadosť o vydanie odpisu RT nepodáva PZ a OZ (teda aj sociálny pedagóg) sám, ale podáva ju príslušný regionálny úrad školskej správy Registru trestov Generálnej prokuratúry SR. Významnou zmenou s účinnosťou od 1. januára 2022 je to, že regionálnemu úradu údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov nepredkladajú PZ a OZ každých päť rokov počas trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa, ako tomu bolo v rámci právneho stavu účinného do 31. Podľa § 15a zákona č. 138/2019 Z. z. Zákonodarca zároveň v § 15 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. presne určil, pri ktorých trestných činoch sa za bezúhonného nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. „Ak ide o trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin vydierania, trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie alebo o trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení, za bezúhonného sa nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený.“ (§ 15 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.)

Poskytnuté údaje potrebné na vyžiadanie odpisu RT zašle regionálny úrad do siedmich dní od ich poskytnutia v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre SR na vydanie odpisu registra trestov. Regionálny úrad po zaslaní oznámenia zamestnávateľovi, či úspešný uchádzač spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti, bezodkladne zlikviduje údaje potrebné na vyžiadanie odpisu RT. Regionálny úrad na základe odpisu RT oznámi zamestnávateľovi do 30 dní odo dňa doručenia odpisu RT skutočnosť, či úspešný uchádzač spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti. Zamestnávateľ nemôže prísť do styku so samotným odpisom RT ani disponovať jeho jednotlivými údajmi. Zamestnávateľovi sa oznamuje iba splnenie alebo nesplnenie podmienky bezúhonnosti, nie obsah odpisu RT. S cieľom zníženia administratívnej záťaže sa pri overovaní predpokladu bezúhonnosti bude s účinnosťou využívať Centrálny register PZ, OZ a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení (ďalej len „centrálny register“), pričom v prechodných ustanoveniach zákona č. 414/2021 Z. z. je stanovená povinnosť zamestnávateľa, ktorému okresný úrad v sídle kraja do 31. decembra 2021 oznámil skutočnosť, či PZ/OZ spĺňa/nespĺňa predpoklad bezúhonnosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, zrealizovať zápis tohto údaja najneskôr do 30. Zákon č. 414/2021 Z. z. V súvislosti s prijatím sociálneho pedagóga do pracovného pomeru (pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu) na výkon pracovnej činnosti PZ a OZ sa predkladá čestné vyhlásenie o bezúhonnosti, čestné vyhlásenie o skutočnosti, že voči osobe uchádzača nie je vznesené obvinenie a čestné vyhlásenie o skutočnosti, že na osobu uchádzača nie je podaná obžaloba. Z hľadiska aplikácie nových pravidiel preukazovania bezúhonnosti PZ a OZ s účinnosťou od 1. januára 2022 je dôležité znenie § 90b zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022). V tomto smere platí, že „splnenie predpokladu bezúhonnosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa považuje za splnenie kvalifikačných predpokladov a splnenie predpokladu bezúhonnosti podľa predpisov účinných od 1. Keďže v praxi môžu nastať prípady, že PZ a OZ, ktorý nespĺňal predpoklad bezúhonnosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, môže od 1. januára 2022 spĺňať predpoklad bezúhonnosti, je stanovené, že takýto PZ a OZ v lehote do 28. februára 2022 môže poskytnúť regionálnemu úradu údaje potrebné na vyžiadanie odpisu RT na účel preukázania bezúhonnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022. Regionálny úrad zašle údaje potrebné na vyžiadanie odpisu RT do 31. marca 2022 v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vydania odpisu RT. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky poskytne regionálnemu úradu odpis RT do 30 dní odo dňa prijatia údajov potrebných na vyžiadanie odpisu RT. Regionálny úrad do 30 dní odo dňa doručen…

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pedagóg #pedagogický #zamestnanec #povinnosti