Daňové povinnosti spoločníka: komplexný prehľad

Spoločníci spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.) a iných obchodných spoločností majú rôzne daňové povinnosti, ktoré závisia od typu príjmu, spôsobu jeho vyplácania a ďalších faktorov. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o týchto povinnostiach v kontexte slovenského daňového systému.

Príjmy z kapitálového majetku

Pri príjmoch z kapitálového majetku, ktoré plynú daňovníkovi zo zdrojov na území SR, sa daň vyberá zrážkou dane. Medzi tieto príjmy patria:

• Úroky a ostatné výnosy z cenných papierov.
• Úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu (okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti).
• Dávky z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu a dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu.
• Plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.

Daň vybranú zrážkou z týchto príjmov nie je možné považovať za preddavok na daň a odpočítať ju od dane vypočítanej v podanom daňovom priznaní. Medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov zaraďujú aj výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok (iných ako štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok). Tieto príjmy, ktoré fyzickej osobe plynú zo zdrojov na území SR, sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou priamo pri zdroji príjmu. Osoba, ktorá vypláca výnosy z týchto dlhopisov v prospech fyzickej osoby, je v postavení platiteľa dane povinná vykonať zrážku dane a túto odviesť v stanovenej lehote správcovi dane.

Príklady:

• Zamestnanec s úrokovým výnosom na bežnom účte: Ak má zamestnanec na bežnom účte uložené finančné prostriedky, na ktorý mu bol pripísaný úrokový výnos, tento sa považuje za zdaniteľný kapitálový príjem, ktorý zdaňuje zrážkou finančná inštitúcia (banka) v momente pripísania tohto príjmu v prospech daňovníka. Zrazením dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov (úrokov) považuje za splnenú a tieto príjmy nevstupujú do osobitného základu dane z kapitálového majetku. Daňovník tieto príjmy už neuvádza v daňovom priznaní a nezdaňuje ich.
• Dôchodca s úrokovým výnosom na vkladovom účte: Ak má dôchodca uložené prostriedky na vkladovom účte, na ktorý mu bol pripísaný úrokový výnos, banka mu z takto pripísaného výnosu zrazí daň. Zrazením dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov (úrokov) považuje za splnenú a tieto príjmy nevstupujú do osobitného základu dane z kapitálového majetku. Daňovník tieto príjmy v daňovom priznaní neuvádza.
• Zamestnanec sporiaci na účte stavebného sporiteľa: Ak zamestnanec sporí na účte stavebného sporiteľa, na ktorý mu bol pripísaný úrok, tento sa považuje za zdaniteľný kapitálový príjem. Z tohto príjmu sa daň vyberá zrážkou, pričom zrážku dane vykoná finančná inštitúcia (stavebná sporiteľňa) v momente pripísania tohto príjmu v prospech daňovníka. Zrazením dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov (úrokov) považuje za splnenú a tieto príjmy nevstupujú do osobitného základu dane z kapitálového majetku. Daňovník tieto príjmy už neuvádza v daňovom priznaní a nezdaňuje ich.
• Odmena za platbu kartou: Odmena za platbu kartou, ktorú vypláca banka majiteľovi účtu vo výške určeného podielu z hodnoty realizovaných nákupov, ak klient neplatí v hotovosti, ale platobnou kartou vydanou k bežnému účtu, sa považujú za iné výnosy z vkladov na bežnom účte, ktoré sa považujú za zdaniteľné príjmy. Z týchto príjmov je banka povinná vybrať daň zrážkou, a zrazením dane sa daňová povinnosť daňovníka z tohto príjmu považuje splnenú.
• Plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku: Ak bolo daňovníkovi okrem príjmov zo zamestnania vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku, považuje sa za zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR sa daň vyberá zrážkou. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Daňovník nemá povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní.
• Výnosy z hypotekárnych záložných listov (dlhopisov): Ak boli daňovníkovi okrem príjmov zo zamestnania vyplatené výnosy z hypotekárnych záložných listov (dlhopisov) zo zdrojov na území SR, obchodník s cennými papiermi je v postavení platiteľa dane povinný daň vybrať zrážkou a odviesť ju v zákonnej lehote správcovi dane. Riadnym vykonaním zrážky dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov považuje za splnenú a daňovník nebude povinný výnos z hypotekárnych záložných listov uvádzať v daňovom priznaní.
• Peňažná výhra z bankovej súťaže: Ak daňovník vyhral v súťaži pre majiteľov vkladových a bežných účtov a bola mu pripísaná peňažná výhra, výhry z peňažných prostriedkov na vkladovom účte sa považujú za zdaniteľné príjmy, pričom ak tieto príjmy plynú zo zdrojov na území SR, vyberá sa z nich daň zrážkou. Za zrazenie dane je zodpovedná finančná inštitúcia, t. j. banka, ktorá tieto príjmy pripisuje v prospech daňovníka.

Pôžičky od spoločníkov a zdaňovanie úrokov

Jednou z možností, ako môže spoločnosť s ručením obmedzeným získať finančné prostriedky, je pôžička od spoločníkov.

Zmluva o pôžičke vs. zmluva o úvere

Zmluva o pôžičke je upravená Občianskym zákonníkom, zatiaľ čo zmluva o úvere je upravená Obchodným zákonníkom. Vzťah spoločníka a spoločnosti založený zmluvou o pôžičke sa netýka účasti na spoločnosti, ale skôr ide o správu majetku spoločníka. Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou ObchZ, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v ObčZ. Pretože tretia časť ObchZ neupravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke, možno pochopiteľne uzavrieť medzi týmito osobami zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a s. r. o., pokiaľ sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa teda celá riadi ObčZ. Podľa ObchZ sa však zmluvné strany môžu dohodnúť, že uvedená pôžička sa bude spravovať ObchZ. Ak sú predmetom pôžičky peniaze, je zmluva o pôžičke do určitej miery podobná zmluve o úvere. Z porovnania podstatných častí zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o úvere však jednoznačne vyplýva, že zmluva o pôžičke a zmluva o úvere sú rôzne zmluvné typy. Zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), z hľadiska právnej teórie teda ide o zmluvu reálnu. Zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou veriteľ preberá záväzok na požiadanie dlžníka mu za úrok poskytnúť peniaze na určitú dobu. Z daňového hľadiska nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere žiadny zásadný rozdiel. Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa a na strane dlžníka nie sú výdavky na splátky pôžičiek, resp. úverov daňovým výdavkom.

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

Bezúročná pôžička

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke podľa ObčZ a z právnej úpravy vzťahov spoločníka a spoločnosti podľa ObchZ jednoznačne vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku. Ak teda spoločník alebo iná osoba poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, zákon o dani z príjmov takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úveru v čase a mieste plnenia. Ak by naopak bezúročnú pôžičku poskytla spoločnosť napr. svojim zamestnancom, v spoločnosti sa ani v tomto prípade nezvyšuje základ dane. Je však potrebné upozorniť, že pokiaľ by bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti.

Zdaňovanie úrokov z pôžičky

Pokiaľ spoločník spoločnosti poskytne pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť. U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom úrok prijal. Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane. Spoločník zahrnie prijatý úrok do čiastkového základu dane v hrubej výške (nemôže uplatniť žiadne výdavky) a zdaní ho v daňovom priznaní sadzbou dane 19 %. Úrok z poskytnutej pôžičky nepodlieha zdaneniu daňou vyberanou zrážkou. Podľa zákona o dani z príjmov sa príjmy zo spoločného majetku manželov zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V niektorých prípadoch fyzická osoba nemusí prijatý úrok vôbec zdaniť. Ide o prípady, keď prijatý úrok nezakladá fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie. Spoločník - právnická osoba, zdaní úrokový príjem (výnos) ako súčasť základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, teda bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý. Netreba zabudnúť, že úrok ako výnos sa účtuje do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí.

Daňová uznateľnosť úroku v spoločnosti

Ak spoločník poskytne spoločnosti úver alebo úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku v spoločnosti. Úrok z poskytnutej pôžičky alebo úveru je cenou peňažných prostriedkov. Výšku úroku pri peňažnej pôžičke určuje dohoda zmluvných strán, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Úrok z úveru platí dlžník v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Úroky z prijatých úverov nemusia predstavovať priamy účtovný náklad spoločnosti. V prípade úveru na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania vstupujú do ocenenia dlhodobého hmotného majetku. Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek, resp. úverov je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky, resp. úveru preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom. To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Tak ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí.

Príklad:

Ak spoločnosti poskytne spoločník krátkodobú pôžičku a dohodnutý úrok bude vo výške 15 % p. a., do daňových výdavkov v roku 2010 spoločnosť zahrnie úrok zúčtovaný na účte 562 vo výške 501,37 € napriek tomu, že nebol zaplatený.

Pôžička od zahraničného spoločníka

Ak spoločnosti poskytne pôžičku, resp. úver spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území Slovenskej republiky. Spoločnosť má povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca. Vo vzťahu k štátom, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v Slovenskej republike, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v Slovenskej republike sú úroky od dane oslobodené. Zákon o dani z príjmov oslobodzuje od dane úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov plynúcich zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, od tuzemskej právnickej osoby alebo stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov

Príklady:

• Ak poľská spoločnosť poskytla tuzemskej spoločnosti, v ktorej má 50 % podiel na základnom imaní, pôžičku, ktorá sa bude úročiť vo výške dohodnutej v zmluve, ak poľská spoločnosť má viac ako 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti po dobu najmenej 24 mesiacov nasledujúcich po sebe pred dňom výplaty úrokov, úroky sú oslobodené od dane v Slovenskej republike.
• Ak poľská spoločnosť má viac ako 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti po dobu menej ako 24 mesiacov nasledujúcich po sebe predo dňom výplaty úrokov, uplatní sa zrážková daň.

Pôžičky medzi závislými osobami

V prípade, že pri poskytnutí pôžičky alebo úveru sú veriteľom a dlžníkom zahraničné závislé osoby, potom podľa ustanovenia zákona o dani z príjmov je pri poskytnutí úročenej pôžičky potrebné vyčísliť aj prípadný rozdiel, o ktorý sa úrok dohodnutý medzi týmito dvoma závislými osobami líši od úroku používaného medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch.

Príklad:

Ak spoločnosť so sídlom na území SR vypláca úroky z pôžičky spoločnosti so sídlom na území Francúzska a osoby sú považované za zahraničné závislé osoby, suma úroku, ktorá presahuje sumu, ktorú by bol dlžník (slovenská právnická osoba) dohovoril s veriteľom (francúzska právnická osoba), keby neboli medzi nimi osobitné vzťahy, môže zdaniť podľa vnútroštátnych predpisov SR a podľa iných ustanovení zmluvy.

Poistné na zdravotné poistenie spoločníkov

Spoločníci s. r. o. majú povinnosť platiť zdravotné poistenie. Na účely zdravotného poistenia sa spoločník s. r. o. vykonávajúci činnosť pre spoločnosť bez pracovnoprávneho vzťahu považuje za zamestnanca, ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Spoločník je povinný platiť poistné vo výške 4 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej stanovená suma/mesiac a najviac stanovená suma/mesiac. Spoločnosť platí poistné vo výške 10 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov, ktorými sú v zmysle tohto zákona i spoločníci s. r. o. Spoločnosť s. r. o. je povinná z tohto príjmu spoločníka uhradiť daňovému úradu sumu zodpovedajúcu preddavku na daň.

Podiel na zisku

Zo sumy vyplatenej ako podiel na zisku nevzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, ani povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie. Zákon o dani z príjmov definuje príjmy hradené zo zisku po zdanení obchodných spoločností ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane. Spoločnosť s r. o. pri výplate príjmu v roku 2004 zdaniť príjem vyplatený zo zisku vytvoreného v roku 2003 zrážkovou daňou podľa § 43 a daň odviesť správcovi dane zo zákona jednoznačne nevyplýva. Vychádza sa však z toho, že by sa pri vyplatení podielu na zisku, ktorý bol vytvorený v roku 2003 malo postupovať podľa zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý platil do 31. 12. 2003. Spoločnosť s r. o. V § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý vymedzuje príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19 %, nie je uvedený podiel na zisku. Z toho by vyplývalo, že povinnosť zdaňovať vyplatený podiel zo zisku, ktorý bol vytvorený v roku 2003 nemá spoločnosť, ale túto povinnosť by mal mať daňovník, ktorý by mal tento nezdanený podiel na zisku zdaniť 19 % sadzbou dane až keď bude podávať daňové priznanie za rok 2004.

Odmeny členov štatutárnych orgánov

Členovia štatutárnych orgánov (predstavenstva spoločnosti, dozornej rady, konatelia atď.) neuzatvárajú pracovné zmluvy s právnickými osobami na výkon činností v týchto orgánoch. Pri výkone činností v týchto orgánoch teda nie sú v postavení zamestnancov. Členovia štatutárnych orgánov majú povinnosť platiť zdravotné poistenie. Týka sa to všetkých fyzických osôb, teda aj poberateľov starobného alebo predčasného dôchodku, ako i študentov. Na účely zdravotného poistenia sa člen štatutárneho orgánu považuje za zamestnanca, ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Člen štatutárneho orgánu je povinný platiť poistné vo výške 4 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej stanovená suma/mesiac a najviac stanovená suma/mesiac. Spoločnosť platí poistné vo výške 10 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov, ktorými sú v zmysle tohto zákona i členovia štatutárnych orgánov. Právnická osoba, ktorá odmenu členovi štatutárneho orgánu vypláca, je povinná uhradiť sumu zodpovedajúcu preddavku na daň daňovému úradu.

Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka

Predaj obchodného podielu

Príjem z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným sa na účely zákona o dani z príjmov považuje za príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f). Pri predaji obchodného podielu na daňové účely nie je podstatné, či spoločník vklad skutočne splatil. Spoločník je povinný splatiť vklad do piatich rokov od vzniku spoločnosti. Obchodný zákonník umožňuje predaj obchodného podielu aj pred jeho splatením. V takomto prípade sa však predávajúci (prevodca) stáva ručiteľom nadobúdateľa obchodného podielu, pokiaľ ide o povinnosť splatiť vklad. Pokiaľ však v obchodnom registri je zakotvené, že základné imanie je splatené, berie sa to tak, že spoločník cely vklad už splatil.

Autorský zákon a daňové povinnosti

Za SZČO sa na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2004 nepovažujú fyzické osoby, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (Autorského zákona) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov na základe svojho vyhlásenia a osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť. Na účely zákona o zdravotnom poistení boli v roku 2003 považovaní za SZČO iba fyzické osoby, ktoré vykonávali umeleckú alebo tvorivú činnosť na základe Autorského zákona platného do 31. 12. 2003 (zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov iba vtedy, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávali sústavne. Príjmy vyplatí objednávateľ diela autorovi nezdanené. Výnimkou sú príjmy uvedené v § 43 ods. 3 písm h), ktorými sú príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie (okrem umeleckých výkonov), z ktorých sa vyberá daň zrážkovým spôsobom. podľa § 43 ods. 5 písm. b) príjem znížený o 25 % podľa § 6 ods. Podľa § 43 ods.10 zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane (objednávateľ) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka (autora). Zrazenú daň je povinný odviesť správcovi dane do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Príklad:

Ak spoločnosť s r. o. uzatvorila v zmysle Autorského zákona s lektorom zmluvu o tom, že na odbornom seminári odprednáša zadanú odbornú problematiku a pre účastníkov seminára pripraví pracovné materiály a príklady k prednáške, lektor si môže pri podaní daňového priznania z úhrnu príjmov dosiahnutých za lektorskú činnosť odpočítať 25 % paušálne výdavky alebo zdokladovať skutočné výdavky.

Ďalšie daňové aspekty

Okrem vyššie uvedeného existujú aj ďalšie daňové aspekty, ktoré môžu ovplyvniť spoločníkov s.r.o., napríklad:

• Stravné lístky: Zamestnávateľ môže svoj záväzok voči zamestnancom vyrovnať tak, že pri ďalších stravných lístkoch zinkasuje od zamestnancov nižšiu sumu.
• Zákazková výroba: Ak firma na základe objednávky (zmluvy) zhotoví majetok (napr. železnú konštrukciu) pre objednávateľa, ide o zákazku.
• Škoda na tovare u komisionára: Ak ale u komisionára došlo ku škode na tovare, tovar nebude predaný. Komisionárovi nevznikne daňová povinnosť, z čoho vyplýva, že daňová povinnosť nevznikne ani komitentovi.
• Predaj časti podniku: Na obchodnú spoločnosť Beta ako kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
• Prenájom s občerstvením a bez občerstvenia: Postup fakturácie záleží na tom, aký má spoločnosť uzatvorený zmluvný vzťah s objednávateľom služby.
• Výdavky na pracovnej ceste a odpočítanie DPH zamestnávateľom (platiteľom): Zamestnávateľ si môže uplatniť právo na odpočet DPH z cestovných výdavkov v prípade, ak je sám zamestnávateľ objednávateľom služby alebo tovaru.
• Predaj majetku a nevystavenie faktúry: Ak dodávateľ faktúru nedoloží ani po výzve, obchodná spoločnosť môže na základe výpisu z banky (účtovný doklad) vykonať zápis, pričom prílohou k tomuto dokladu bude zmluva.
• Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu: Daňová povinnosť v tomto prípade vzniká slovenskému platiteľovi, ktorý je povinný podľa § 11 v nadväznosti na § 20 a § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

tags: #je #spoločník #povinný #odviesť #a #zaplatiť