
Darovacia zmluva predstavuje významný právny inštitút, ktorý sa často využíva v rôznych životných situáciách. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty darovacej zmluvy v slovenskom právnom poriadku, pričom vychádza z Občianskeho zákonníka a relevantnej judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po právnych profesionálov.
Darovacia zmluva je zmluva, na základe ktorej darca poskytne vec (či už hnuteľnú alebo nehnuteľnú, alebo iný majetkový prospech ako je napr. odpustenie dlhu) dobrovoľne a bezodplatne, teda za darovanú vec nedostane od obdarovaného žiadnu protihodnotu. Uzatvára sa výlučne podľa Občianskeho zákonníka. Je to asi najznámejší typ bezodplatnej zmluvy v občianskom práve.
Medzi základné pojmové znaky darovacej zmluvy patrí bezodplatnosť, dobrovoľnosť a vymedzenie predmetu daru.
Predmetom darovania môže byť akákoľvek vec, ktorá je prevoditeľná. V praxi sú najčastejšími darmi veci - a to tak nehnuteľné (pozemky, stavby, byty, nebytové priestory), ako aj rôzne hnuteľné veci - peniaze, rôzne iné vecné dary menšej či väčšej hodnoty, zvieratá (dobytok, stáda) a pod. Čo sa týka právnej úpravy darovacej zmluvy je potrebné uviesť, že predmetom darovania - teda darom môžu byť nielen veci, byty a nebytové priestory ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha umožňuje.
Darovacia zmluva môže byť uzavretá písomne alebo ústne, v závislosti od predmetu darovania a ďalších okolností. Občiansky zákonník uvádza, v ktorých prípadoch sa pre platnosť darovacej zmluvy vyžaduje písomná forma.
Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok
Písomná forma darovacej zmluvy sa vyžaduje vtedy, ak je darom nehnuteľnosť (pozemky, stavby), byty a nebytové priestory a hnuteľné veci v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu hnuteľnej veci pri darovaní. Písomná forma právneho úkonu je povinná v prípade, ak sa darovacia zmluva dotýka nehnuteľností alebo pri tzv. konsenzuálnej darovacej zmluve, kedy darca odovzdáva dar až po vzniku darovacej zmluvy (tzv. obdarovaný prijíma sľub darcu). Ak darca predmet darovania nemá vo svojej moci a daruje ho v mieste odlišnom od miesta, kde sa predmet nachádza, je potrebná písomná forma darovacej zmluvy.
Ústna forma darovacej zmluvy je možná pri darovaní hnuteľných vecí, ak dôjde k ich odovzdaniu a prevzatiu pri darovaní. Ľudia v praxi často uskutočňujú právny úkon darovacej zmluvy bez toho, že by si to vôbec uvedomovali.
Každá zmluva má svoje obsahové náležitosti, ktoré musí spĺňať, aby bola platná. Určenie zmluvných strán je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy. Zmluvné strany označte podľa údajov z občianskeho preukazu, resp. obchodného alebo živnostenského registra.
Medzi podstatné náležitosti darovacej zmluvy patrí:
V prípade darovania pozemkov a stavieb musí darovacia zmluva obsahovať aj osobitné náležitosti, ktoré upravuje katastrálny zákon, a to:
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy) a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy.
Čo sa týka vplyvu darovania na dedičstvo, resp. Pri dedení zo zákona sa podľa § 484 Občianskeho zákonníka dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Toto započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Cieľom tohto inštitútu - kolácie je zabránenie zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za svojho života.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi započítava do jeho podielu to, čo bezplatne nadobudol za života od poručiteľa (darcu), pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Občiansky zákonník neustanovuje, čo sú to obvyklé dary, právna teória za ne považuje, ako sme uviedli vyššie také dary, ktoré svojou hodnotou a povahou a tiež motiváciou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských konvencií (dary k narodeninám, Vianociam a pod.) Tieto bežné dary sa teda do dedičských podielov nikdy nezapočítavajú. Ostatné dary (napr.
Pri dedení zo závetu je situácia odlišná a započítanie darov je možné len v dvoch prípadoch. Prvým je, ak poručiteľ dal v závete výslovne príkaz na to, aby sa pri dedení započítalo do dedičských podielov dedičov to, čo im za života bezplatne daroval.
Darovanie môže skomplikovať konanie o dedičstve, a to z viacerých dôvodov - napr. potreba dokazovania darov (najmä pri ústnych darovacích zmlúv), potreba zisťovať hodnotu darov - a to napríklad aj prostredníctvom znaleckých posudkov a pod. Pri započítaní teda môže dôjsť k rôznym zložitým skutkovým ale aj právnym sporom, ktoré sú spôsobilé značne skomplikovať a predĺžiť konanie o dedičstve.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Napriek tomu, že právny úkon darovacej zmluvy je pomerne jednoduchý, spory vyplývajúce z neho sú v praxi pomerne časté a podľa možno ich rozdeliť do dvoch skupín.
Prvú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých sa darca domáha vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Tieto spory sú náročné najmä na dokazovanie konania, ktoré možno označiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Naviac vzhľadom na to, že pojem hrubé porušenie dobrých mravov nie je legislatívne vymedzený, dochádza k tomu, že rôzne súdy vykladajú tento pojem odlišne.
Druhú skupinu sporov vyplývajúcich z darovacej zmluvy predstavujú konania, v ktorých rôzne subjekty (v praxi najčastejšie rodinní príbuzní) napádajú platnosť darovacej zmluvy. Ide jednak o prípady, keď darca - osoba vo vysokom veku daruje najmä nehnuteľnosť jednému z detí a pod. a žalobcovia (napr. ostatní súrodenci obdarovaného) napádajú platnosť darovacej zmluvy z dôvodu, že právny úkon nebol urobený slobodne (napr. pod nátlakom) alebo z dôvodu, že darca bol v čase uskutočnenia právneho úkonu v stave nespôsobilom na tento právny úkon.
Napriek tomu, súčasťou darovacej zmluvy môžu byť aj rôzne iné vedľajšie dojednania.
Zmluvným stranám ale možno odporučiť v takýchto prípadoch aby súčasťou darovacej zmluvy bolo aspoň zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, ak je darom stavba či byt.
Podmienkou je vedľajšie ustanovenie darovacej zmluvy, od ktorej závisí účinnosť inak platného právneho úkonu darovacej zmluvy. Napríklad, darca s obdarovaným sa môžu dohodnúť na rozväzovacej podmienke (rozväzovacia podmienka spočíva v tom, že ak nastane dohodnutá neistá skutočnosť, účinnosť darovacej zmluvy zaniká a dar sa vráti do vlastníctva darcu) spočívajúcej v narodení dieťaťa obdarovaného (teda, pri tejto darovacej zmluve bude mať obdarovaný dar vo vlastníctve od účinnosti darovacej zmluvy až do okamihu narodenia jeho dieťaťa, keďže na túto skutočnosť si naviazali účinnosť darovacej zmluvy - po narodení dieťaťa darovacia zmluva zanikne a vlastníkom daru sa stane opäť darca).
Darovanie s príkazom, ako vedľajším ustanovením v darovacej zmluve, ktorým darca obdarovanému niečo ukladá vykonať je možné. Ako príklad príkazu možno uviesť príkaz spočívajúci v povinnosti obdarovaného poskytnúť časť daru na dobročinné účely či starať sa o hrobku darcu a pod.
Rovnako je možné darovanie s účelovým určením - teda, darca sa môže s obdarovaným dohodnúť napríklad na tom, že dar (finančné prostriedky) sa použijú výlučne na určitý účel (napr.
V prípade, ak si zmluvné strany chcú dohodnúť určité vedľajšie dojednania, jednoznačne im možno odporučiť vyhľadanie kvalifikovanej právnej pomoci advokáta, ktorý im vie nielen tieto dojednania správne do zmluvy naformulovať, ale aj poskytnúť poradenstvo spočívajúce v tom, či sú žiadané vedľajšie dojednania v darovacej zmluve vôbec možné. Darovacia zmluva síce môže byť spísaná aj vo forme notárskej zápisnice, no viac možno odporučiť využitie služieb advokáta špecializujúceho sa na zmluvné právo, a to vzhľadom na bohatšie skúsenosti v tejto oblasti.
Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.
Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.