Zdaňovanie príspevku na činnosť pracovného asistenta

Tento článok poskytuje ucelený pohľad na zdaňovanie príspevku na činnosť pracovného asistenta na Slovensku. Okrem iného sa dozviete, kto všetko môže príspevok získať, aké sú povinnosti pracovného asistenta, a ako sa posudzuje z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie.

Kto môže získať príspevok na činnosť pracovného asistenta?

Príspevok na činnosť pracovného asistenta sa poskytuje:

1. SZČO, ktorá je zároveň občanom so zdravotným postihnutím.
2. Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím.

Dôležité je, že príspevok je možné získať len vtedy, ak potreba pracovného asistenta (osoby, ktorá je nápomocná pri činnosti) vyplýva z druhu zdravotného postihnutia a z povahy pracovnej činnosti vykonávanej SZČO alebo zamestnancom. Status chráneného pracoviska alebo chránenej dielne nie je podmienkou pre priznanie príspevku.

Čo musí spĺňať pracovný asistent?

Pracovný asistent je definovaný ako:

1. Zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zdravotne postihnutému zamestnancovi alebo viacerým zamestnancom pri výkone ich práce alebo osobných potrieb počas pracovného času.
2. Osoba, ktorá pomáha zdravotne postihnutej SZČO pri prevádzkovaní alebo vykonávaní podnikateľskej činnosti či osobných potrieb počas realizácie podnikania.

Asistent musí mať minimálne 18 rokov a spôsobilosť na právne úkony. Je dôležité odlíšiť pracovného asistenta od osobného asistenta podľa zákona č. 447/2008 Z.z., o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorého úlohou je pomáhať osobe s ŤZP.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Ďalšie podmienky získania príspevku

Žiadateľ o príspevok musí spĺňať nasledujúce podmienky:

• Má splnené daňové povinnosti.
• Má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
• Posledné 2 roky pred podaním žiadosti neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
• Nemá splatné finančné záväzky voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
• Nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe ani nemá určený splátkový kalendár v rámci oddlženia.
• Nemá neuspokojené nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
• Nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie a subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ.

Výška príspevku na činnosť pracovného asistenta

Suma príspevku nie je pevne stanovená, ale zákon určuje jej dolnú a hornú hranicu. Príspevok sa môže pohybovať medzi 41 % až 70 % tzv. celkovej ceny práce, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za 1. až 3. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza roku uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku s ÚPSVaR.

Celková cena práce vychádza zo súčtu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, plateného zamestnávateľom.

Pre rok 2022 predstavuje celková cena práce sumu 1 581,84 Eur, takže výška príspevku na činnosť pracovného asistenta sa pohybuje v rozpätí od 648,55 Eur až do 1 107,28 Eur mesačne.

Tento spôsob určenia výšky príspevku platí počas trvania:

Prečítajte si tiež: Vianočný príspevok na Slovensku

• Pracovného pomeru zamestnanca alebo zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí využívajú starostlivosť pracovného asistenta.
• Prevádzkovania či vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím.

Ako požiadať o príspevok

Žiadosť o príspevok sa podáva na ÚPSVaR príslušnom podľa sídla alebo miesta podnikania žiadateľa. K žiadosti je potrebné doložiť:

• Návrh zmluvy s asistentom.
• Kópiu rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, resp. posudku útvaru sociálneho zabezpečenia preukazujúcu invaliditu (v žiadosti sa uvádza aj údaj o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť).

Aktuálny vzor žiadosti je dostupný na webových stránkach ÚPSVaR v sekcii venovanej príspevku na činnosť pracovného asistenta. Vzor žiadosti obsahuje aj zoznam príloh, ktoré ÚPSVaR vyžaduje v čase podania žiadosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 1.9.2025 môže zamestnávateľ podať žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výlučne elektronicky prostredníctvom formulára zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, môže podať žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta pre samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj elektronicky prostredníctvom formulára zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk.

Ako funguje vyplácanie príspevku

Po schválení príspevku ÚPSVaR uzatvorí so žiadateľom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Ak príspevok nečerpá zamestnávateľ zdravotne postihnutých osôb, ale podnikajúca SZČO, je potrebné uzatvoriť písomnú zmluvu aj s asistentom. Podľa zákona ide o zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o tzv. nepomenovanú (inominátnu) zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, v ktorej si možno dohodnúť preferované podmienky výkonu asistencie.

Zmluva s asistentom, ktorú je potrebné odovzdať aj ÚPSVaR, musí obsahovať:

• Druh a rozsah činností asistenta.
• Miesto výkonu jeho činnosti.
• Dohodnutý pracovný čas.
• Práva a povinnosti asistenta.
• Výška odmeny a spôsob jej vyplácania.
• Dôvody odstúpenia od zmluvy.

Hoci odmena asistenta vo väčšine prípadov vychádza z výšky priznaného príspevku, pri dojednávaní odmeny by SZČO mala brať výšku príspevku do úvahy len orientačne. Dohoda o odmene by mala zodpovedať najmä rozsahu postihnutia a časovej náročnosti práce asistenta (rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 7Sa/21/2016).

Prečítajte si tiež: Opatrovateľský príspevok a dane

Odvodový a daňový režim príjmov pracovného asistenta

Príjem pracovného asistenta, vyplácaný na základe zmluvy so zdravotne postihnutou SZČO, sa zaraďuje medzi zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov (príjem z "inej samostatnej zárobkovej činnosti").

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, je špecificky upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, zahrnie do základu dane dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie.

Z ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov vyplýva, že dotácia, podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa nezahŕňajú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sa zahrnú do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp. na úhradu daňových výdavkov.

Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov, zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky.

Ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2024) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov dotáciu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením §17 ods. 3 písm. h) zákona o dni z príjmov, t. j. zahrnie dotáciu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie.

Príklady z praxe

Príklad 1: Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.

Príklad 2: Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.

Príklad 3: Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur. Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku, v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške jej čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j. vo výške 1 200 eur.

Príklad 4: Živnostníčka dostala z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ÚPSVaR) dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, alebo ide o príjem, ktorý sa nezdaňuje? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2025, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z úhrnu príjmov za rok 2025?

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania, je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10.

Príklad 5: Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, dostáva od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvu o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom, t. j. nie je s ním uzatvorený pracovný pomer. Otázkou je, či príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem a či následne vyplatená odmena pracovnému asistentovi je považovaná za daňový výdavok.

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp. na úhradu daňových výdavkov. Podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov. Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady. Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, zahrnie do základu dane dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie.

Príjmy pracovného asistenta a daňové priznanie

Príjmy pracovného asistenta uvedeného v § 59 ods. 2 písm. b ) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Je to z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. sa uzatvára medzi pracovným asistentom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú aj príjmy pracovného asistenta podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Pracovný asistent tieto príjmy uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v oddiele č. VI v príslušnom riadku (ods. 2 písm. b) zákona). Pri príjmoch z výkonu osobného asistenta ako pri príjmoch z výkonu pracovného asistenta je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur ročne za predpokladu splnenia podmienok podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Príjmy zo závislej činnosti vs. iné príjmy

Je dôležité rozlišovať medzi príjmami zo závislej činnosti a inými príjmami, pretože to má vplyv na spôsob zdaňovania. Medzi príjmy zo závislej činnosti patria napríklad:

• Príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd zo súčasného alebo z predchádzajúceho vzťahu).
• Príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu.
• Podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (od 1.1.2017).

tags: #zdaňovanie #príspevku #na #činnosť #pracovného #asistenta