Vianočný príspevok a jeho zdaňovanie na Slovensku

Zdaňovanie príjmov, vrátane vianočných príspevkov, je dôležitou súčasťou daňového systému Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zdaňovanie vianočných príspevkov a iných zamestnaneckých benefitov, a to ako z pohľadu zamestnanca, tak aj zamestnávateľa. Cieľom je objasniť, ktoré príspevky podliehajú dani a odvodom, a ktoré sú od nich oslobodené.

Zdaňovanie nepeňažných príjmov zamestnancov

Zdaňovanie príjmu zamestnancov je bežná vec, no tejto forme zdanenia podliehajú aj nepeňažné formy príjmu. Na to mnoho podnikateľov nemyslí, nakoľko nepeňažný príjem často za príjem ani nepovažujú. Nepeňažný príjem sa obvykle poskytuje zamestnancom zo strany zamestnávateľa a môže ísť o rôzne formy benefitov. Napríklad formy uhrádzania niektorých služieb, uzatvorenie životnej poistky, prípadne poskytnutie auta na súkromné účely, mobilný telefón, počítač a podobne. Takýto príjem môže poskytovať zamestnávateľ z rôznych zdrojov. Zdanenie nepeňažného príjmu sa neprenáša na zamestnanca, ale zdaňuje ho zamestnávateľ. Výška nepeňažného príjmu však vstupuje do vymeriavacieho základu. To znamená, že sa podieľa aj na výpočte zdravotných a sociálnych odvodov. Tak ako prakticky všetko má svoje výnimky, tak je to aj v prípade nepeňažného príjmu. Ak by ste si mysleli, že pozorné oko Finančnej správy sa zameria len na nepeňažné príjmy vysokej hodnoty, tak to nie je pravda. Ak chcete mať vo veciach zdaňovania jasno, poraďte sa s nami.

Sociálny fond a jeho využitie

Tvorba, použitie a zdaňovanie prostriedkov zo sociálneho fondu sa riadi zákonom č. 152/1994 Z.z. Zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Sociálny fond podľa §3 zákona č. b) vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do práce verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý predchádza dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, t.j. ak sa tvorí fond v roku 2018, berie sa v tomto prípade do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2016. ( V roku 2016 bola nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR na úrovni 912€, 50% predstavuje 456€) Pri tvorbe fondu v roku 2019 sa bude brať do úvahy priemerná mzda za rok 2017, t.j. Mzda podľa §118 Zákonníka práce je „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda ) poskytované zamestnancovi za prácu.

Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve. Príklad: V roku 2017 si zamestnávateľ splnil všetky daňové a odvodové povinnosti a zároveň vykázal zisk. V akej výške môže tvoriť fond? V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel max. V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu a to vo výške max. 0,5% zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 ( ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm.b) bod 2 (vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac vo výške 0,5% zo základu) sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu. Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond ( 456€ - pri tvorbe SF na rok 2018 a 477€ pri tvorbe SF na rok 2019 ), max. do výšky 0,5% zo základu. (§ 7 ods. 5 „Ak v KZ nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kal. Rok predchádzajúci dva roky kal.

Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve ( v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 ) nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku (viď vyššie), nemajú na tento príspevok nárok.

Prečítajte si tiež: Daňové úľavy a vianočné príspevky

Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer. Tento zamestnávateľ tvorí sociálny fond na 400 zamestnancov, ktorých zamestnáva na základe pracovnej zmluvy. Odmeny[1] zvyšných 100 osôb nezapočítava do základu na tvorbu sociálneho fondu, pretože nemajú s danou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5%. (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%). § 5 písm. 1 Zákona o sociálnom fonde v platnom znení: „ Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8%. ( povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Do akej výšky bude tvorba fondu považovaná za daňový výdavok zamestnávateľa? Použitie sociálneho fondu podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z.

Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. - na servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom (servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu. Majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a VÚC. Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú: služby starostlivosti o domácnosť a záhradu a služby pre FO, ktorá je na základe posudku odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej FO. Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Uvedený príspevok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu. Je dôležité upozorniť na to, že uvedená výška príspevku sa netvorí navyše, ale vyčleňuje sa z celkovej tvorby SF. - na spracovanie analýz a expertíz, napr. - na úhradu za externé služby, napr. Nemôže sa použiť na výdavky, ktoré nemajú charakter výdavkov na služby (nemôže ísť napr.

Zdaňovanie príspevkov zo sociálneho fondu

Ak príspevky zo SF sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP, okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zam-com, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1písm.a) nie je zárobkovou činnosťou. - príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. - použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods.7 písm. Príspevok na stravovanie podľa §5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa uvedeného zákona je od dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. (nepeňažné plnenie) Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. V zmysle §152 ods. 6 ZP poskytne zamestnávateľ zamestnancovi finančný príspevok, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa §152 ods. 2 ZP, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom §5 ods. 7 písm. Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.). V prípade, ak zamestnávateľ zakúpi napr. Príklad 1: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes - centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadené využívať. Bude toto plnenie pre zamestnanca zdanené a bude podliehať odvodom (zdravotnému a sociálnemu poisteniu)? Na základe §5 ods.7 písm. Príklad 2: Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti. Cena tejto permanentky je 30€. Zamestnávateľ do určitej výšky bude preplácať tomuto zamestnancovi výdavky na permanentku. Musí zamestnávateľ toto plnenie zdaniť 19%? Bude uvedené plnenie vstupovať do vymeriavacieho základu pre platenie poistného? Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Príklad 3: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, tzn.

Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o vianočnom príspevku

Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc na opravu domu poškodeného víchricou vo výške 3500 €.

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%. Príklad: Zamestnávateľ zakúpil pre svojich zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 20 €. Podliehajú tieto vstupenky daniam a odvodom? Ide napríklad o poskytnutie Mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, poskytnutie rôznych príspevkov, napr. na dovolenku, poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách a pod. Ing.

Vianočný večierok a daňové hľadisko

Spoločnosť zorganizovala vianočný večierok pre zamestnancov. Účasť na večierku nebola povinná, zamestnávateľ nemá zoznam zúčastnených. Pohostenie sa poskytlo zamestnancom formou bufetových stolov. V kolektívnej zmluve sú benefity definované takto: „Zamestnávateľ môže organizovať rôzne podujatia pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ako napr. Keď zamestnávateľ zorganizuje vianočný večierok - poskytne občerstvenie na vianočnom večierku vopred upravené v kolektívnej zmluve ako tzv. zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na večierok možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Je iba na zamestnávateľovi, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. Na základe účtovných dokladov vie vypočítať hodnotu občerstvenia. Zamestnávateľ mal mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), ako napr. rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako, pretože sa večierku mohol zúčastniť každý (tzn. občerstvenie bolo zabezpečené na všetkých zamestnancov) alebo rozpočítanie len pre zúčastnených - napr. 595/2003 Z. z.

Príjmy a ich zdaňovanie podľa zákona o dani z príjmov

Podľa zákona o dani z príjmov je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Nie každý príjem je však aj zdaniteľným príjmom daňovníka. Hlavne v prípade daňovníka - fyzickej osoby, je potrebné dôsledne sledovať všetky príjmy, ktoré mu plynú, pričom z týchto príjmov sa ďalej vyčlenia príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2, § 5 ods. 5, neuvedené príjmy v § 16 pre daňovníkov s ODP) a zvyšné príjmy sa ešte posúdia, či nie sú oslobodené od dane podľa ustanovení samotného zákona o dani z príjmov (§ 5 ods. 7, § 9), ale aj podľa medzinárodných zmlúv. Následne takéto príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, daňovník nezahŕňa do základu dane a neuvádza ani v daňovom priznaní, avšak s výnimkou príjmov plynúcich z redemácie (vyplatenia, vrátenia) podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú oslobodené podľa § 52b ods. 11 a § 52 ods.

Príjmami oslobodenými od dane z príjmov fyzických osôb sú aj príjmy z tzv. sociálnych dávok a určitej pomoci štátu vybraným skupinám daňovníkov, ako napr. Keďže sa v praxi rozvírila diskusia o zdanení, resp.

Prečítajte si tiež: Stromček a darčeky pre seniorov

tags: #vianocny #prispevok #zdanenie