Jednoduché účtovníctvo a nepeňažný vklad: Komplexný prehľad

Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vkladom spoločníkov sa vytvára základné imanie spoločnosti. Tento článok komplexne rozoberá problematiku nepeňažných vkladov (NV) v jednoduchom účtovníctve, a to najmä v kontexte slovenského práva a daňových predpisov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť pre rôzne cieľové skupiny, od študentov až po skúsených profesionálov.

Čo je nepeňažný vklad?

Nepeňažný vklad je iná peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa ňou na výsledku podnikania. Nepeňažným vkladom môže byť hnuteľná vec, nehnuteľnosť, právo duševného vlastníctva, iné oceniteľné cenné papiere a podiely, pohľadávka, ako aj podnik alebo časť podniku.

Druhy nepeňažných vkladov

Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Medzi najčastejšie formy nepeňažných vkladov patria:

• Hnuteľné veci: napr. automobily, stroje, zariadenia, zásoby.
• Nehnuteľnosti: napr. budovy, pozemky.
• Práva duševného vlastníctva: napr. patenty, licencie, ochranné známky, autorské práva.
• Iné oceniteľné práva: napr. pohľadávky, obchodné podiely.
• Cenné papiere a podiely: napr. akcie, dlhopisy.
• Podnik alebo časť podniku: aktíva a pasíva tvoriace funkčný celok.

Naopak, nepeňažným vkladom nemôže byť záväzok vykonať práce alebo poskytnúť služby.

Právny rámec nepeňažných vkladov

Problematiku nepeňažných vkladov upravuje primárne:

Prečítajte si tiež: Zdravé starnutie cvičením

• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) - upravuje vkladovú povinnosť, predmety nepeňažných vkladov, ich oceňovanie a splácanie.
• Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve - upravuje oceňovanie majetku a záväzkov, vrátane nepeňažných vkladov, v účtovníctve.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) - upravuje daňové aspekty nepeňažných vkladov, a to na strane vkladateľa aj prijímateľa.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty - upravuje otázky DPH v súvislosti s nepeňažnými vkladmi.

Oceňovanie nepeňažných vkladov

Hodnota nepeňažného vkladu sa určuje znaleckým posudkom. Výnimkou je situácia, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Uvedené však neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu. Hodnota nepeňažného vkladu sa tiež nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrady. Na valnom zhromaždení, resp. v prípade zakladania spoločnosti v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom.

Splácanie nepeňažného vkladu

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Nepeňažný vklad a daň z príjmov

Nepeňažné vklady sú osobitnou problematikou aj z pohľadu zákona o dani z príjmov. Ocenenie nepeňažného vkladu v účtovníctve prijímateľa tohto nepeňažného vkladu v niektorých prípadoch nemusí byť totožné z jeho ocenením na daňové účely. Zákon o dani z príjmov dáva totiž prijímateľovi nepeňažného vkladu možnosť voľby z dvoch režimov ocenenie nepeňažného vkladu na daňové účely, konkrétne:

• ocenenie nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách
• ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.

Ocenenie v reálnych hodnotách

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách na daňové účely u jeho prijímateľa je síce ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (t. j. v hodnote uznanej na vklad spoločníka), ale je potrebné, aby vkladateľ zahrnul do základu dane z príjmov (a to buď v roku, kedy dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, alebo počas siedmych bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne) položky taxatívne vymedzené v zákone o dani z príjmov.

Ocenenie v pôvodných cenách

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu v pôvodných cenách na daňové účely u jeho prijímateľa vychádza ocenenie v účtovníctve z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenene na daňové účely bude prevzaté od vkladateľa. Inak povedané v prípade dlhodobého hmotného majetku odpisovaného by sa ocenenie na daňové účely použité u prijímateľa nepeňažného vkladu rovnalo zostatkovej cene zistenej u vkladateľa tohto nepeňažného vkladu.

Prečítajte si tiež: Sociálny Fond a Peňažný Denník

Vkladateľ - fyzická osoba (nepodnikateľ)

Z pohľadu vkladateľa - fyzickej osoby (nepodnikateľa) je splatenie nepeňažného vkladu obdobou predaja majetku, ktorý je predmetom nepeňažného vkladu. Z uvedeného vyplýva, že na daňové účely vkladateľa, ktorý je fyzickou osobou (nepodnikateľom) treba postupovať tak, ako keby šlo o predaj majetku a posúdiť, či v prípade predaja majetku, ktorý je nepeňažným vkladom, by tento príjem bol predmetom dane z príjmov. Ak áno, potom vkladateľ, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ) by musel rozdiel medzi hodnotou uznanou na vklad spoločníka a sumou, ktorú vynaložil za obstaranie tohto majetku v minulosti zahrnúť do svojho daňového priznania.

Nepeňažný vklad a DPH

Posúdenie súvisu nepeňažného vkladu a dane z pridanej hodnoty bude opäť závisieť od toho, či predmetom nepeňažného vkladu je individuálny majetok alebo podnik (časť podniku) ako celok. V prípade, ak by bol nepeňažným vkladom podnik alebo časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku, takýto nepeňažný vklad sa na účely zákona o dani z pridanej hodnoty nepovažuje za dodanie tovaru, ak prijímateľ takéhoto nepeňažného vkladu je tiež platiteľom DPH alebo z titulu nadobudnutia podniku alebo časti podniku tvoriaceho samostatnú organizačnú zložku sa stane platiteľom DPH. Predmetom dane z pridanej hodnoty nie je ani nepeňažný vklad v podobe pohľadávky, pretože pri takomto nepeňažnom vklade sa postupuje v zmysle Obchodného zákonníka ako v prípade postúpenia pohľadávky a postúpenie pohľadávky sa z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty nepovažuje za dodanie služby, a teda nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Predmetom dane z pridanej hodnoty taktiež nie je aj nepeňažný vklad v podobe cenných papierov. V prípade jednotlivých zložiek majetku (ktorými sú napr. dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný majetok alebo zásoby) sa nepeňažný vklad považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a z tohto dôvodu je vkladateľ nepeňažného vkladu (za predpokladu, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty) povinný odviesť z nepeňažného vkladu daň z pridanej hodnoty. Analogicky, ak je prijímateľ nepeňažného vkladu platiteľom dane z pridanej hodnoty, tento si môže nárokovať jej vrátenie (resp. odpočítanie).

Účtovanie nepeňažného vkladu - príklad

Príklad: Spoločnosť NOVO, s.r.o. zakladajú dvaja spoločníci. Jeden z nich - p. František Beblavý je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý sa zaviazal splatiť pred vznikom spoločnosti peňažný vklad v hodnote 2 500 €. Druhým spoločníkom je právnická osoba - INVESTOR, s.r.o., ktorá sa zaviazala vložiť do základného imania spoločnosti NOVO, s.r.o. nepeňažný vklad v podobe osobného automobilu zn. BMW 5. Obstarávacia cena osobného automobilu bola 48 000 € bez DPH (spoločnosť INVESTOR, s.r.o. je platiteľom DPH), doteraz uplatnené účtovné odpisy sú vo výške 29 000 €, a teda jeho zostatková cena v účtovníctve vkladateľa je 19 000 €. V roku splatenia nepeňažného vkladu v podobe osobného automobilu BMW 5 zaúčtoval vkladateľ v účtovníctve účtovné odpisy vo výške 2 000 € (výška mesačného odpisu vyplývajúca z odpisového plánu v účtovníctve vkladateľa je 1 000 €). Na daňové účely je zostatková cena zistená u vkladateľa vo výške 12 000 €. Znaleckým posudkom bol automobil ocenený na sumu 20 500 €. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve dohodli, že predmetný nepeňažný vklad bude uznaný za vklad spoločníka vo výške 17 500 €. Podiel p. Františka Beblavého na základnom imaní spoločnosti NOVO, s.r.o. je 12,5% a spoločnosti INVESTOR, s.r.o. 87,5 %.

V spoločnosti INVESTOR, s.r.o. Záväzky z upísaného a nesplateného vkladu do spoločnosti NOVO, s.r.o. (jedná sa o podiely s rozhodujúcim vplyvom, nakoľko spoločnosť INVESTOR, s.r.o.

Špecifické situácie a ich riešenie

Vklad zásob

Ak fyzická osoba vkladá do spoločnosti zásoby ako nepeňažný vklad, a tieto zásoby boli predtým zahrnuté do daňových výdavkov, v roku vkladu by sa mal zvýšiť základ dane u tejto fyzickej osoby. Logika spočíva v tom, že pôvodné zásoby sa menia na finančnú investíciu, ktorá pri obstaraní nemôže byť v daňových nákladoch. Táto finančná investícia (obchodný podiel) sa zohľadní v nákladoch až pri predaji tohto podielu.

Prečítajte si tiež: Ako obohatiť život seniorov

Prechod zo živnosti na s.r.o.

Pri prechode z podnikania formou živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z možností vklad majetku živnostníka do základného imania s.r.o. formou nepeňažného vkladu. V takomto prípade je potrebné ohodnotiť majetok živnostníka a postupovať podľa vyššie uvedených pravidiel pre nepeňažné vklady.

tags: #jednoduche #uctovnictvo #nepenazny #vklad