
Pre začínajúcich živnostníkov je dôležité zvážiť rôzne spôsoby uplatňovania výdavkov. Účtovníctvo je jednou z možností, avšak patrí medzi tie zložitejšie. Preto je dôležité dôkladne zvážiť, či je pre vás vedenie účtovníctva skutočne výhodné. Sami sa rozhodnete podľa toho, čo je pre vás najvýhodnejšie. Nedá sa univerzálne povedať, ktorý spôsob je daňovo najvýhodnejší. Úplne najnáročnejším spôsobom je podvojné účtovníctvo.
Ak s podnikaním ešte len začínate alebo už podnikáte dlhšie, vyhodnoťte svoje príjmy a výdavky. Všeobecne platí, že pokiaľ máte ešte vyššie výdavky, než by vám po výpočte percentom z príjmov vyšli, oplatia sa vám výdavky podľa skutočných výdavkov.
Ak sa rozhodnete pre vedenie účtovníctva, máte dve možnosti: viesť ho sami alebo si najať účtovníka. Je dôležité si uvedomiť, že účtovníctvo je zložitá disciplína a osoby, ktoré chcú získať účtovnú živnosť, musia mať odborné vzdelanie.
Ak máte potrebné vzdelanie a chcete si viesť účtovníctvo sami, budete potrebovať účtovný program. Pri výbere softvéru je dôležité zvážiť, či potrebujete aj ďalšie funkcie, ako napríklad správa skladových zásob, prepojenie s e-shopom, výpočet miezd zamestnancov alebo vedenie knihy jázd.
Účtovný program Money S3 si stiahnete a zo začiatku ho používate zadarmo. Ako náhle vyčerpáte počet bezplatných dokladov, rozhodnete sa, či vám vyhovuje a budete pokračovať v platenej verzii. Pokiaľ si účtovníctvo SZČO viesť nebudete, Money S3 slúži aj ako softvér na daňovú evidenciu.
Prečítajte si tiež: Zdravé starnutie cvičením
Po nasadení účtovného systému je prvým krokom jeho nastavenie. Zadáte, že ste fyzická osoba a podnikateľský subjekt. Ak zároveň povediete aj skladovú evidenciu, vyberte, či budete skladové pohyby účtovať hneď, alebo ich nebudete účtovať (rovno pri nákupe dávate veci do nákladov). V účtovej osnove si nastavíte jednotlivé analytické účty.
Zákony vám ukladajú povinnosť archivovať účtovníctvo - je to kvôli tomu, aby v prípade potreby doklady a dokumenty mohol skontrolovať finančný úrad. Dĺžku archivácie účtovných dokladov stanovuje zákon č. 431/2002 Z. z.
V prípade, že sa chcete stať samostatným účtovníkom, môžete sa zameriavať práve na spracovanie účtovníctva pre SZČO. Na začiatok je to dobrá voľba, je to obvykle jednoduchšie ako účtovníctvo pre veľké firmy.
Ako SZČO si pri uplatňovaní výdavkov v daňovom priznaní môžete zvoliť medzi odpočtom na základe paušálnych výdavkov alebo podľa skutočných výdavkov. Pozrieme sa, ako sa od seba líšia a aký variant sa vám viac oplatí.
Pri tomto type výdavkov odpadá väčšina administratívy. Vychádza sa z predpokladu, že určitú časť príjmov musí podnikateľ na dosiahnutie a udržanie zisku najskôr investovať. Má teda rôzne vysoké náklady. Daňová poradkyňa Lucie Kořínková vysvetľuje paušálne výdavky nasledovne: „Ak uplatňujete výdavky v paušálnej výške, nepreukazujete svoje skutočné výdavky podľa zaplatených dokladov, ale vypočítate ich percentom zo svojich príjmov. Takže nemusíte archivovať štósy zaplatených účteniek, ale vediete iba evidenciu príjmov, zásob a pohľadávok.”
Prečítajte si tiež: Sociálny Fond a Peňažný Denník
Paušálne výdavky sú bez ohľadu na odbor podnikania rovnako vysoké a udávajú sa v percentách: 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V daňovom priznaní si k takto vypočítaným daňovým výdavkom môžete navyše pripočítať aj zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie SZČO. Paušálne výdavky je možné uplatniť v rovnakej percentuálnej výške aj na príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu.
Paušálne výdavky sú jednoduchým a pre mnohé SZČO najvýhodnejším spôsobom, ako v daňovom priznaní výdavky uplatniť. Odpadá vám totiž povinnosť počítať reálne výdavky. Podmienkou pre uplatnenie paušálnych výdavkov však je to, že nie ste platiteľom DPH alebo ste platiteľom DPH len časť kalendárneho roka.
Hranice, do ktorých môžete paušál uplatňovať, sú pre rok 2024 nasledujúce:
Paušálne výdavky sa oplatia tým podnikateľom, ktorí majú skutočné výdavky za kalendárny rok nižšie ako vypočítané „paušálne“, prípadne v zdaňovacom období žiadne výdavky nemali. Väčšinou ide o tzv. slobodné povolania.
Na vytvorenie daňového priznania vám bude stačiť jednoduchá aplikácia KROS Daňové priznania, v ktorej zvládnete vypočítať daň z príjmov aj sami. S vyplnením vám pomôže sprievodca, automatické výpočty a kontroly.
Prečítajte si tiež: Ako obohatiť život seniorov
Keďže sa výška dane z príjmov odvíja predovšetkým od základu dane, je dobré vedieť, čo sa týmto pojmom rozumie. Rečou laika, ak od príjmov z podnikania odpočítate daňové výdavky (skutočné či paušálne) za konkrétny rok, dostanete základ dane, z ktorého sa bude počítať vaša daňová povinnosť.
Percento, ktoré živnostníkovi ukrojí štát na dani z príjmov zo základu dane, však primárne závisí od dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur, sadzba dane bude 15 %, ktorou sa zdaní celý dosiahnutý základ dane.
Živnostníci aj iné SZČO si primárne základ dane znižujú výdavkami - a to buď skutočnými, ktoré vynaložili, alebo paušálnymi. Ďalej je možné znížiť základ dane nezdaniteľnými časťami základu dane, a to na daňovníka, na manželku/manžela alebo na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3.
Paušálne výdavky si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania (napr. živnostník) či príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ide napríklad o autorov, umelcov, znalcov, tlmočníkov, lekárov, audítorov, sprostredkovateľov atď.). Okrem toho je možné paušálne výdavky uplatniť aj v prípade pasívnych príjmov, a to pri príjmoch z použitia diela a umeleckého výkonu (tzv.
Zároveň platí, že paušálne výdavky si môže uplatniť len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Ak ste teda platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky si už neuplatníte.
Paušálne výdavky si daňovník uplatní priamo v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby - typu B, kde vyplní príslušné riadky.
Zákon o dani z príjmov ukladá povinnosť viesť daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane), vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, a rovnako o zásobách a pohľadávkach. Tieto evidencie netvoria prílohu daňového priznania, údaje z nich sa však do daňového priznania vypĺňajú a je potrebné ich mať aj pre prípadnú daňovú kontrolu.
Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy. Teda v prípade, ak skutočné výdavky sú oveľa vyššie ako paušálne.
A čo robiť v prípade, ak sú príjmy vyššie ako 33-tisíc eur, teda paušálne výdavky je možné uplatniť len v limitovanej výške 20-tisíc eur? Aj v tejto situácii si treba porovnať, či má živnostník skutočné výdavky vyššie alebo nie a podľa toho sa rozhodnúť. Ak ich má výrazne menej ako 20-tisíc, stále sa mu paušálne výdavky oplatia, lebo na dani zaplatí menej.
Vypočítať výšku paušálnych výdavkov nie je až také zložité, keďže ide o 60 % zo zdaniteľných príjmov, plus zaplatené odvody. Zložitejšie môže byť vypočítanie výslednej dane z príjmov, keďže nezdaniteľná časť na daňovníka sa môže krátiť a sadzieb dane pre fyzické osoby máme aktuálne päť.
Aj v prípade, ak podnikateľ nevykonáva zárobkovú činnosť celý rok, môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, do maxima 20 000 eur. Výška paušálnych výdavkov sa totiž neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, či od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.
Je dobré si každoročne zvážiť, aké výdavky si v daňovom priznaní uplatniť - či skutočné alebo paušálne. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je totiž povinný dodržiavať počas celého roka. Ak by chcel podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, nemôže zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov. Znamená to, že ak v riadnom daňovom priznaní uplatnil paušálne výdavky, v dodatočnom daňovom priznaní nemôže uplatniť preukázateľné a naopak. Spôsob uplatnenia daňových výdavkov je však možné meniť v jednotlivých rokoch, vždy k 1. januáru.
SZČO nemusia viesť jednoduché účtovníctvo, viete prečo? SZČO - tj živnostníci a iní „malí“ podnikatelia - si často myslia, že jednoduché účtovníctvo je skutočne jednoduché: minimálne jednoduchšie ako podvojné a ako také ho určite zvládnu buď sami alebo za pomoci rodinných príslušníkov. Názor mnohých účtovníkov z praxe je však tak trochu opačný: práve to podvojné je možno prehľadnejšie a jasnejšie.
Daňová evidencia je opäť akýmsi zjednodušením pre podnikateľov. Nemusia viesť komplikované jednoduché účtovníctvo: nepodliehajú teda účtovným predpisom a nehrozia im ani príslušné sankcie. Postačí viesť evidenciu daňových príjmov a výdavkov. Tu sa už odporúča nespoliehať sa len na seba - spôsob, ako rôzne daňové výdavky vypočítať či uplatniť, je často zložitý a treba sa vyznať v zákonoch. Daňovým, odvodovým či prípadne mzdovým zákonov teda podnikateľ podlieha naďalej a za nesprávne vyčíslený základ dane hrozia skutočné sankcie.
Podľa nových pravidiel platných od začiatku roka 2014 (áno, pre rok, ktorý v tomto čase uzavierame) si môže svoje príjmy a výdavky evidovať formou daňovej evidencie úplne každý podnikateľ. Odpadli teda obmedzenia, ktoré túto možnosť limitovali len na podnikateľov s nízkym obratom či firmy bez zamestnancov. Týmto spôsobom sa môže takmer každý SZČO vyhnúť predsa len prácnejšiemu jednoduchému účtovníctvu a rovnako aj hrozbe pokút za jeho nesprávne vedenie. Celá komplikovaná sústava jednoduchého účtovníctva tak trochu stráca zmysel, hoci ju z hľadiska zotrvačnosti a vyladeného systému môžu ešte používať mnohí účtovníci.
Komunikovať či pracovať online je dnes už akýmsi bežným štandardom. Je možné mať svoje účtovníctvo online? Napr. online fakturáciu - faktúry sú na webe aj pre podnikateľa - ktorý má k nim prístup odkiaľkoľvek - a rovnako aj pre jeho účtovníka, ktorý si ich môže ľahko stiahnuť do svojho účtovného softvéru. Napr. online náklady - účelom evidencie „Náklady“ je poskytnúť prehľad o výdavkoch pre samotného podnikateľa.
Aké výdavky si môže uznať živnostník či SZČO za daňové? Daňovým výdavkom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. § 19 ods. 2 písm. živnostníkov a SZČO ide o osoby, dosahujúce tzv. § 6 ods. vedenia daňovej evidencie podľa § 6 ods. obdobia a rozhodnú sa, že neuplatnia preukázateľné daňové výdavky. nevyžadujú (napr. alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. získal živnostenské oprávnenie v máji 2022. činnosti začal dosahovať až v auguste 2022. dosiahne celkovo výšku príjmov 35 000 eur. nepodnikal celý rok 2022. živnosti a samostatnej zárobkovej činnosti. udržanie zdaniteľných príjmov. a faktúr). podnikania konkrétneho živnostníka. a SZČO, ktorí vykonávajú len napr. (napr. havarijné poistenie a iné),daň z motorových vozidiel,výdavky na technickú a emisnú kontrolu,iné výdavky súvisiace s autom (napr. v podnikaní v roku 2022. živnostníkov využíva pre svoje podnikanie vlastný byt či dom. (SZČO), ale len pomerne, podľa rozumne stanovených kritérií (napr. nehnuteľnosti. za elektrinu, plyn, platby do fondu opráv. výdavkov zahrnúť aj časť plateného nájomného, vždy podľa percenta, resp. v ktorom sa nehnuteľnosť využíva na podnikateľskú činnosť. podnikanie. zariadená ako napr. výdavky živnostníkov patria aj výdavky na stravovanie, tzv. stravné. daňových výdavkov. 1.9.2022 nárok si uplatniť stravné za každý odpracovaný deň (napr. ustanovenej podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. výdavky živnostníkov (SZČO) patria jednoznačne aj odvody. resp. ich minimalizovať, alebo sociálne odvody neplatiť vôbec. celú výšku preukázateľne zaplatených odvodov. vypočítaných ako 60 % z príjmov, ale max. rok. telefón, paušál, internet a pod. telefón aj na súkromné použitie, aj na podnikateľskú činnosť. internet, ak napr. súkromné účely aj na podnikateľskú činnosť. poplatky za telefón, internet, notebook a pod. potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku. sa v prípade vyššie uvedeného môže na základe § 19 ods. 2 písm. Môže ísť napr. o nákup kancelárskych potrieb, či materiálu do výroby atď. je daňovým výdavkom v čase kúpy. a to § 4 ods. túto činnosť vykonávať. ale použiteľnosť tohto majetku je dlhšia ako rok (napr. - ako drobný hmotný majetok. majetku. 1 písm. možné uznať napr. (náklady) na reprezentáciu a reklamné predmety - daňové výdavky a DPH.
Fyzická osoba pri svojom podnikaní môže uplatňovať preukázateľné výdavky formou daňovej evidencie, jednoduchého, ale i podvojného účtovníctva. Alternatívne sa však môže rozhodnúť pre tzv. paušálne výdavky. Ide v podstate o výdavky vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov - max. 20 000 eur.
Jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, uplatňuje sa tzv. hotovostný princíp - rozdiel medzi príjmami a výdavkami (o nákladoch a výnosoch sa neúčtuje). Túto sústavu účtovania využívajú najmä fyzické osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov - t. j. v pomocných knihách (napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov, pomocná kniha DPH a pod.). Účtovné prípady sa v nich zaznamenávajú, ak je to nevyhnutné, resp. V peňažnom denníku sa podľa § 4 postupov účtovania uvádza prehľad príjmov a výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov, ale aj takých, ktoré sa do základu dane nezahrnú. Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií, upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp.
Samostatne zárobková činnosť - takáto forma podnikania je v podnikateľskom prostredí na Slovensku veľmi populárna. Rozmýšľate nad založením si živnosti a neviete, kde začať? Zakladáte si živnosť práve teraz? Alebo ste len zvedavý, čo všetko sa skrýva pod danou témou? Tento článok je určený práve pre vás. Vo svojom okolí sa môžete stretnúť s veľa ľuďmi, ktorí podnikajú ako SZČO, teda na základe živnostenského oprávnenia, prípadne na základe iného ako živnostenského oprávnenia. V dnešnej dobe je založenie živnosti oveľa jednoduchšie. Dá sa podať aj elektronicky a všetko ohľadom založenia živnosti je možné vybaviť na jednom mieste prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta (JKM), kde je možné vybaviť všetky povinné administratívne úkony súvisiace so začiatkom podnikania a niektoré úkony súvisiace s podnikateľskou činnosťou na jednom mieste (napr. ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného registra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie a pod.).
Aký je rozdiel medzi SZČO a zamestnancom? Rozdielov je veľa, napríklad pracovný čas. Zatiaľ čo zamestnanec má presne dohodnutú pracovnú dobu so zamestnávateľom, SZČO si svoju pracovnú dobu určuje sám, resp. v zmysle dohody so svojim odberateľom. Ďalšou výhodou je, že pri podnikaní si živnostník môže znížiť základ dane o náklady, napríklad na telefón, nájomné, automobil a iné, čo zamestnancovi zákon neumožňuje. Z pohľadu SZČO je to akási väčšia sloboda, keď sú sami sebe pánmi, vedia si regulovať objem práce, pracovný čas, čo uplatnia vo výdavkoch a pod. SZČO má oproti zamestnancovi aj možnosť určitej daňovej optimalizácie - môže si ľubovoľne zvoliť jeden zo spôsobov uplatňovania výdavkov, podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie pri uplatnení výdavkov k príjmom.
V prvom rade treba odlíšiť pojmy výdavok a náklad, tieto si živnostníci často zamieňajú. Pri SZČO je potrebné si uvedomiť, že z daňového hľadiska sú pre nich podstatné daňové výdavky, tzn., čo skutočne zaplatili. Živnostník prijal dňa 26.12.2022 od svojho dodávateľa faktúru za prijaté služby. Faktúru uhradil 04.01.2023. Samotná faktúra predstavuje náklad dňom vystavenia, resp. dňom dodania služby, t.j. 26.12.2022, avšak výdavkom u živnostníka sa stáva až 04.01.2023. Z toho vyplýva, že tento výdavok (aj napriek tomu, že služba bola poskytnutá v roku 2022) zníži základ dane živnostníka za rok 2023 a nie za rok 2022. Pozn. To isté platí aj pri príjmoch. Živnostník za daný rok zdaňuje iba tie príjmy, ktoré skutočne prijal v danom roku.
Ďalej je potrebné si uvedomiť, že nie všetko čo je výdavkom - to čo živnostník zaplatil je aj daňovým výdavkom - nákladom. Náklad (daňový výdavok) je položka, ktorá sa odpočíta od zdaniteľného príjmu a zníži základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Základná definícia nákladu - daňového výdavku znie: výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Znamená to, že výdavok musí súvisieť s výkonom podnikateľskej činnosti , s príjmami z nej dosiahnutými, ďalej musí byť preukázateľný, teda podložený faktúrou, zmluvou, dokladom z e-kasy a musí byť zaplatený - na preukázanie slúži bankový výpis alebo pokladničné doklady. Pri vysvetľovaní pojmu daňový výdavok nemôžeme zabudnúť opomenúť aj jeho daňovú uznateľnosť. Nie každý daňový výdavok je zo strany daňového úradu uznaný v celom rozsahu.
Daňová evidencia - v prípade, že sa SZČO rozhodne uplatňovať preukázateľné výdavky, musí viesť podrobnú daňovú evidenciu. Preukázateľné výdavky sú skutočne vynaložené výdavky na podnikanie, ktoré sú podložené faktúrami, zmluvami, dokladmi z e-kasy a pod. Preukázateľné preto, lebo SZČO ich musí vedieť preukázať a to práve uvedenými dokladmi. Čiastkovým základom dane je v takomto prípade rozdiel sumy zdaniteľných príjmov a sumy preukázateľných výdavkov za dané zdaňovacie obdobie. c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm.
Jednoduché účtovníctvo - pri jednoduchom účtovníctve SZČO taktiež uplatňuje skutočne preukázateľné výdavky a to na základe vedenia jednoduchého účtovníctva. Stáva sa tak účtovnou jednotkou. Z toho dôvodu sa na tieto fyzické osoby nevzťahuje nielen zákon o dani z príjmov, ale aj zákon o účtovníctve a postupy účtovania. Vedením účtovníctva je zabezpečený lepší a podrobnejší prehľad o príjmoch a výdavkoch ako v iných prípadoch. Na vedenie jednoduchého účtovníctva sú spravidla využívané účtovné softvéry na to určené. Rozdielom je tiež, že v prípade jednoduchého účtovníctva je SZČO povinná podať účtovnú závierku, nie však ako súčasť daňového priznania, ale osobitne.
Paušálne výdavky - opakom predchádzajúcich dvoch spôsobov uplatňovania výdavkov sú paušálne výdavky. V danom prípade si SZČO neuplatňuje skutočne preukázateľné výdavky ale výdavky ako percento príjmov. Toto percento je vo výške 60 %, čo znamená, že výdavky za zdaňovacie obdobie sú vo výške 60 % celkových zdaniteľných príjmov.
Paušálne výdavky majú však hranicu, a to 20 000 eur za zdaňovacie obdobie.
#
tags: #jednoduche #uctovnictvo #SZCO #prijem #paušalne #vydavky