
Smrť blízkeho je vždy traumatická udalosť, a ak nastane v dôsledku pracovného úrazu, situácia je o to zložitejšia. Pozostalí sa okrem smútku musia vyrovnať aj s finančnými ťažkosťami, ktoré strata príjmu zomrelého môže spôsobiť. Tento článok sa venuje problematike jednorazového odškodnenia pozostalých v prípade smrti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, pričom rozoberá podmienky nároku, výšku odškodnenia a ďalšie relevantné aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach pozostalých a možnostiach finančnej pomoci v tejto ťažkej situácii.
Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovným úrazom sa rozumie poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca, ktoré boli spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Dôležité je zdôrazniť, že úraz na ceste do zamestnania a späť sa nepovažuje za pracovný úraz.
V prípade, že zamestnanec utrpí pracovný úraz, zodpovedá za škodu zamestnávateľ. Častou otázkou v praxi je, či sa infarkt alebo mozgová príhoda môžu považovať za pracovný úraz. Všeobecne platí, že nie, pretože chýba pôsobenie vonkajších vplyvov. Výnimkou sú situácie, kedy k poškodeniu zdravia došlo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí alebo jednorazovom preťažení pri plnení osobitne ťažkých úloh. Tieto okolnosti je však potrebné preukázať.
Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovným úrazom pre účely úrazového poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a jeho zamestnanec má nárok na úrazové dávky. V prípade smrti zamestnanca majú nárok na dávky jeho manžel/manželka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
Zamestnávateľ je povinný plniť voči Sociálnej poisťovni všetky povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu. Zároveň má zamestnávateľ povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.
Prečítajte si tiež: 3. pilier a invalidita: Kedy a ako môžete získať peniaze jednorazovo
Inštitút jednorazového odškodnenia pozostalých má v slovenskom právnom poriadku dlhú históriu. Už pred prijatím prvého pracovnoprávneho kódexu mali pozostalí nárok na "menšie jednorázové odškodnenie". Tento inštitút bol neskôr inkorporovaný do Zákonníka práce a prešiel rôznymi zmenami.
V súčasnosti je jednorazové odškodnenie pozostalých upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZoSP). Tento zákon zaviedol povinné úrazové poistenie, ktoré kryje povinnosť zamestnávateľa nahradiť ujmu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 94 ods. 1 ZoSP majú nárok na jednorazové odškodnenie manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. Táto suma je určená maximálnou výškou pre každý kalendárny rok. Pre nezaopatrené dieťa je suma jednorazového odškodnenia polovicou sumy, ktorá patrí manželovi alebo manželke. Dôležité je, že úhrn súm jednorazového odškodnenia pre nezaopatrené deti nesmie presiahnuť maximálnu sumu platnú pre manžela alebo manželku.
Okrem jednorazového odškodnenia majú pozostalí nárok aj na ďalšie dávky z úrazového poistenia:
Prečítajte si tiež: Legislatíva preberania dôchodkov
Okrem dávok zo Sociálnej poisťovne má plnoletá osoba, ktorá zabezpečila pohreb, nárok na príspevok na pohreb od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výška tohto príspevku je v súčasnosti 79,67 EUR. O príspevok je potrebné požiadať najneskôr do jedného roka od pohrebu.
V prípade, že k úmrtiu došlo v dôsledku porušenia predpisov zo strany zamestnávateľa (najmä predpisov o bezpečnosti práce), majú pozostalí nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto náhrada súvisí s porušením práva na súkromie a rodinný život a jej výška závisí od rozhodnutia súdu.
Judikatúra v oblasti jednorazového odškodnenia pozostalých je rozsiahla a rieši rôzne aplikačné problémy. Napríklad, existujú rozdielne názory na vzťah medzi jednorazovým odškodnením a peňažnou satisfakciou v intenciách Občianskeho zákonníka. Niektoré súdy sa prikláňajú k názoru, že verejnoprávny nárok má prednosť pred súkromnoprávnym, zatiaľ čo iné umožňujú uplatňovať zadosťučinenie podľa Občianskeho zákonníka subsidiárne, za splnenia určitých podmienok.
Ďalším problémom je úzke vymedzenie okruhu oprávnených osôb na jednorazové odškodnenie, ktoré sa obmedzuje len na manželov a nezaopatrené deti. Tento prístup kritizujú niektorí právnici, ktorí poukazujú na to, že nezohľadňuje iné blízke osoby, ktoré mohli mať so zomrelým silné citové väzby.
Národná rada Slovenskej republiky prijala v roku 2021 vládny návrh zákona, ktorý v súvislosti s pandémiou COVID-19 upravoval aj inštitút jednorazového odškodnenia pozostalých po zdravotníkoch, ktorí zomreli v súvislosti s týmto ochorením. Nárok na odškodnenie mal byť uplatnený na základe žiadosti podanej do jedného roka od smrti osoby a oprávnenými osobami mali byť len manžel, manželka alebo dieťa zomrelého zdravotníka, prípadne rodičia, ak takéto osoby neexistujú.
Prečítajte si tiež: Nezamestnanosť a dôchodok: Ako to súvisí?
tags: #jednorazové #odškodnenie #pozostalých #podmienky