
V súčasnej dobe, keď trh s nehnuteľnosťami dosahuje historické maximá, je kúpa bytu, domu alebo pozemku významným krokom. Vysoký dopyt a obmedzená ponuka v niektorých regiónoch spôsobili nárast cien, preto je pre kupujúceho kľúčové, aby kvalita nehnuteľnosti zodpovedala požadovanej kúpnej cene, a to z hľadiska technického aj právneho stavu. Tento článok sa zameriava na aspekty kúpnej zmluvy, ktoré sa týkajú bremena a zodpovednosti predávajúceho, aby kupujúci mohol urobiť informované rozhodnutie.
Kúpa nehnuteľnosti sa realizuje prostredníctvom písomnej kúpnej zmluvy, ktorá predstavuje zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Táto zmluva je základným dokumentom, ktorý definuje práva a povinnosti oboch strán, teda predávajúceho a kupujúceho.
Podľa ustanovenia § 500 Občianskeho zákonníka (OZ) platí, že predávajúci nezodpovedá za zjavné vady nehnuteľnosti. Zjavné vady sú tie, ktoré je možné identifikovať pri bežnej obhliadke nehnuteľnosti. Medzi takéto vady patria napríklad poškodená omietka, podlaha, okno alebo iné súčasti domu či bytu. Pri pozemkoch to môžu byť zjavné nerovnosti terénu alebo iné viditeľné nedostatky.
Predávajúci zodpovedá za zjavné vady iba v prípade, ak kupujúceho výslovne ubezpečil, že nehnuteľnosť týmito vadami netrpí. Preto je dôležité, aby si kupujúci pri obhliadke nehnuteľnosti dôkladne všímal jej stav a prípadné zjavné vady si zdokumentoval.
Pri kúpe nehnuteľnosti je nevyhnutné venovať pozornosť katastru nehnuteľností, ktorý predstavuje verejnú evidenciu o nehnuteľnostiach. V katastri nehnuteľností platí tzv. fikcia správnosti údajov, čo znamená, že údaje zapísané v katastri sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Každý má možnosť oboznámiť sa s týmito údajmi.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Je v záujme kupujúceho, aby si pred podpisom kúpnej zmluvy overil údaje v katastri nehnuteľností a zistil, či na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená alebo iné obmedzenia.
Vady nehnuteľnosti, ktoré sa prejavia až po kúpe a nie je možné ich identifikovať pri bežnej prehliadke, sa označujú ako skryté vady. Podľa ustanovenia § 597 ods. 1 OZ platí, že ak sa dodatočne vyskytnú vady, na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dohodnutej ceny.
Zodpovednosť predávajúceho za skryté vady má objektívny charakter, čo znamená, že predávajúci zodpovedá za tieto vady bez ohľadu na to, či o nich vedel alebo nie. Kupujúci má právo uplatniť si nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo, v závažných prípadoch, odstúpiť od zmluvy.
Pri koncipovaní kúpnych zmlúv sa predávajúci často snaží chrániť tým, že vyhlási, že si nie je vedomý žiadnych vád, na ktoré by mal kupujúceho upozorniť. Takéto vyhlásenie však nezbavuje predávajúceho zodpovednosti za skryté vady, ak sa preukáže, že nehnuteľnosť týmito vadami trpí.
Pri kúpe nehnuteľnosti je dôležité rozlišovať medzi faktickými a právnymi vadami. Faktické vady sa týkajú povahových a funkčných vlastností nehnuteľnosti, zatiaľ čo právne vady sa týkajú právnych obmedzení alebo ťarchy, ktoré viaznu na nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Medzi právne vady možno zaradiť napríklad právo držby alebo detencie tretej osoby k nehnuteľnosti, vecné bremená, záložné práva alebo iné obmedzenia vlastníckeho práva. Predávajúci zodpovedá za právne vady viaznuce na nehnuteľnosti, s výnimkou tých, ktoré je možné zistiť z katastra nehnuteľností alebo na ktoré kupujúceho upozornil.
V praxi sa môže stať, že určité práva tretích osôb k nehnuteľnosti nemusia byť zapísané v katastri. Preto je pre kupujúceho výhodné, ak predávajúci v zmluve výslovne ubezpečí, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne právne vady. Ak sa toto vyhlásenie ukáže ako nepravdivé, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa ustanovenia § 507 ods. 1 OZ, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. To znamená, že ak sa po kúpe nehnuteľnosti objaví vada, ktorú nie je možné opraviť alebo ktorá znemožňuje riadne užívanie nehnuteľnosti, má kupujúci právo odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie kúpnej ceny.
Pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa predávajúci a kupujúci snažia v maximálnej miere chrániť svoje záujmy. Predávajúci sa snaží minimalizovať svoju zodpovednosť za vady nehnuteľnosti, zatiaľ čo kupujúci sa snaží túto zodpovednosť maximalizovať.
Je dôležité, aby obe strany pri negociácii zmluvy hľadali vyvážený kompromis a aby ich nároky na zodpovednosť za vady neboli príliš prehnané. Prílišné nároky môžu viesť k zdĺhavým a nákladným rokovaniam, ktoré môžu nakoniec spôsobiť, že k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedôjde.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Ak predávajúci poruší svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy, kupujúci má za určitých okolností právo odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je krajný prostriedok, ktorý prichádza do úvahy najmä vtedy, ak vady nehnuteľnosti sú závažné a znemožňujú jej riadne užívanie. Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak predávajúci uviedol nepravdivé informácie o nehnuteľnosti alebo ak zatajil dôležité skutočnosti, ktoré by kupujúceho od kúpy odradili.
V prípade, ak sa na nehnuteľnosti vyskytnú vady, má kupujúci niekoľko možností, ako sa brániť:
V prípade sporu o vady nehnuteľnosti je dôležité, kto nesie dôkazné bremeno. Vo všeobecnosti platí, že kupujúci musí preukázať, že nehnuteľnosť má vadu a že táto vada existovala už v čase prevodu vlastníckeho práva. Predávajúci sa môže brániť tým, že preukáže, že kupujúci o vade vedel alebo že vada vznikla až po prevode vlastníckeho práva.
tags: #kupna #zmluva #bremeno #predávajúci #zodpovednosť