
Obchodný podiel, kľúčový pojem v slovenskom obchodnom práve, predstavuje komplex práv a povinností spoločníka v obchodnej spoločnosti. Tento článok sa zameriava na podrobnú analýzu definície obchodného podielu, jeho charakteristík a s tým súvisiacich právnych aspektov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku pre rôzne cieľové skupiny, od študentov práva až po skúsených podnikateľov.
Obchodný podiel je definovaný v § 61 Obchodného zákonníka (OBZ) ako podiel, ktorý sa vzťahuje na všetky obchodné spoločnosti a družstvá. Pre spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je obchodný podiel definovaný špecificky v § 114 ods. 1 OBZ ako práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúca účasť na spoločnosti s ručením obmedzeným.
Obchodný podiel predstavuje balík práv a povinností, ktoré spoločník má voči spoločnosti a naopak. Medzi tieto práva patrí:
Medzi povinnosti spoločníka patrí:
Obchodný podiel vyjadruje mieru účasti spoločníka na spoločnosti. Táto účasť sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Výška obchodného podielu má vplyv na rozsah práv a povinností spoločníka, najmä na jeho podiel zo zisku a na jeho hlasovacie právo na valnom zhromaždení.
Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o splátkový kalendár
Právna náuka označuje obchodný podiel za nehmotný majetok alebo nehmotný statok. To znamená, že obchodný podiel nie je hmotná vec, ale majetková hodnota, ktorá má svojou povahou práva a povinnosti. Táto kvalifikácia má význam pre posúdenie otázok ako je prevoditeľnosť obchodného podielu, jeho zaradenie do majetku spoločníka a jeho ochrana v prípade právnych sporov.
Podľa § 114 ods. 2 OBZ môže jeden obchodný podiel patriť viacerým osobám. V takom prípade ide o spoločný obchodný podiel. Osoby, ktorým patrí spoločný obchodný podiel, sú povinné vykonávať svoje práva prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazané spoločne a nerozdielne.
Osoby, ktoré sú spoločne oprávnené k spoločnému obchodnému podielu, sa označujú ako podspoločníci. Hoci spoločný obchodný podiel predstavuje účasť kolektívneho spoločníka na spoločnosti, každý z podspoločníkov má práva a povinnosti spoločníka. Právna úprava spoločných účastí na spoločnosti je však veľmi striedma a upravuje len malý výsek situácií, ktoré pri spoločnom obchodnom podiele vznikajú.
Obchodný zákonník neupravuje vzťahy medzi podspoločníkmi navzájom, ani to, v akom spolumajiteľskom režime podspoločníci sú. Tieto vzťahy sa spravujú všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.
V praxi sa často vyskytuje otázka, či je možné previesť podpodiel na spoločnom obchodnom podiele. Podľa niektorých názorov má každá z osôb, ktorá je spoločne oprávnená k spoločnému obchodnému podielu, svoj podpodiel, ktorý je možné previesť a môže byť jej účasť v spoločnosti ukončená aj len vo vzťahu k tomuto podpodielu. Tento podpodiel však nie je možné ďalej štruktúrovať na ďalšie úrovne.
Prečítajte si tiež: Podmienky Justičnej akadémie
V praxi sa často vyskytuje otázka, či obchodný podiel nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v jednom zo svojich rozhodnutí dospel k záveru, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou BSM a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka.
S týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože Obchodný zákonník nijako nevylučuje obchodný podiel z BSM a teda žiadnym spôsobom nemodifikuje rozsah BSM tak ako je vymedzený v ustanovení § 143 OZ. Obchodný zákonník iba upravuje, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka - nevylučuje však, že obchodný podiel ako majetková hodnota patrí do BSM.
V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dve zložky obchodného podielu:
Pokiaľ nemajetkové práva spojené s obchodným podielom môže vykonávať len ten z manželov, ktoré je spoločníkom, príp. spoločným zástupcom, tak obchodný podiel ako majetková hodnota prináleží obom manželom, t.j. patrí do BSM, pretože je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov vzhľadom k tomu, že za podmienok uvedených v § 115 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. v spoločenskej zmluve, môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať, t. j. previesť ho na inú osobu.
Prečítajte si tiež: Životné prostredie: Teória a starostlivosť
Ak obchodný podiel patrí do BSM, pri jeho prevode je potrebný súhlas oboch manželov, ak nejde o obvyklú správu majetku. V prípade rozvodu manželstva sa obchodný podiel vyporiadava ako súčasť BSM.
Obchodný zákonník nerieši otázku, či možno vydržať obchodný podiel. Až doposiaľ sa touto otázkou odborná literatúra ani judikatúra nezaoberala. Vydržanie obchodného podielu autor zaraďuje medzi originárne spôsoby nadobudnutia obchodného podielu.
Po analýze predmetu súkromnoprávnych vzťahov všeobecne a predmetu držby ako vecnoprávneho inštitútu zvlášť, prichádza k záveru, že platná právna úprava držbu obchodného podielu ako nehmotnej majetkovej hodnoty pripúšťa. Autor zastáva názor, že predmetom vydržania môže byť všetko, čo môže byť predmetom oprávnenej držby. Preto možno vydržať nielen vlastnícke právo k veci, ale i majiteľské právo k nehmotnému majetku, t. j. aj k obchodnému podielu. Autor svoj názor opiera tiež o novšiu judikatúru českých súdov.
Vo svete obchodu je bežne využívaným obchodným modelom podnikanie prostredníctvom inej osoby, ktorá vykonáva podnikanie na základe príkazov skutočného podnikateľa - investora. V tomto stati budeme analyzovať možnosti realizácie a prípadné teoretické a aj praktické problémy spojené s aplikáciou tohto obchodného modelu v nasledovnej forme - obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným je majetkom spoločníka, ktorý je len nominálnym spoločníkom vykonávajúcim všetky práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu na základe vôle a podľa pokynov reálneho spoločníka, ktorý často zostáva v tajnosti.
Medzi nominálnym a reálnym spoločníkom je najčastejšie uzavretá zmluva, na základe ktorej nominálny spoločník de facto drží obchodný podiel pre reálneho spoločníka. Dôvody využitia analyzovaného modelu podnikania sú rôzne.
Vo vzťahu k analyzovanému obchodnému modelu podnikania sú dôležité najmä práva a povinnosti, ktoré vyplývajú spoločníkovi z obchodného podielu. Nominálny spoločník ich totiž iba vykonáva, a to nie úplne podľa svojej vôle, ale podľa pokynov a v prospech reálneho spoločníka. Preto bude nominálny spoločník hlasovať na valnom zhromaždení podľa inštrukcií reálneho spoločníka, bude pre neho kontrolovať činnosť spoločnosti, poberať podiel zo zisku spoločnosti a bude aj nositeľom dispozičného práva spojeného s obchodným podielom.
Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je upravený v § 115 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia môže spoločník previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo na tretiu osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Ak spoločenská zmluva prevod nepripúšťa, je na prevod potrebný súhlas valného zhromaždenia.
Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy prevodcu a nadobúdateľa musia byť úradne osvedčené. Prevod obchodného podielu je účinný voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti.
Spoločenská zmluva môže obsahovať obmedzenia prevodu obchodného podielu, napríklad podmienenie prevodu súhlasom valného zhromaždenia alebo predkupné právo pre ostatných spoločníkov.
Právna úprava prevodu obchodného podielu je vo viacerých aspektoch nedostatočná a neposkytuje podnikateľom pri ich podnikateľskej činnosti, či pri neskorších sporoch o platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, uspokojivé riešenia.
V praxi sa vyskytuje množstvo aplikačných problémov súvisiacich s definíciou a prevodom obchodného podielu. Tieto problémy sú často riešené súdnou cestou a judikatúra súdov prispieva k interpretácii a spresňovaniu právnej úpravy.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal otázkami súladu právnej úpravy obchodného podielu s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Európsky súdny dvor sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal otázkami obchodného podielu v kontexte práva Európskej únie, najmä v oblasti voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa.